Vytrápi sa, odíde sám. Zamestnávateľ sa vie „nenápadným“ spôsobom zbaviť nežiadúceho pracovníka

V praxi vznikajú bežné situácie, kedy si šéf nesadne s niektorými zo zamestnancov, poprípade nie je úplne spokojný s ich výkonom. Zvyčajný postup by zahŕňal rozhovor, možno upozornenie, aby zlepšil svoje pracovné výsledky.

Čo však v prípade, ak zamestnanec nevyhovuje natoľko, že sa ho chce zamestnávateľ nenápadne zbaviť? Využitie metódy takzvaného tichého vyhadzovu (quiet firing) sa však v praxi skoro vôbec nevypláca. Hrozí strata reputácie, narušenie kolektívu či súdny spor.

Nechať trápiť sa

Pri porušení podmienok pracovnej zmluvy môže firma bez váhania ukončiť pracovný pomer. Existuje však niekoľko zdanlivo nepodstatných dôvodov, pre ktoré by chcel manažér či šéf spoločnosti zamestnanca prepustiť.

Buď mu prekáža jeho stredný až priemerný výkon, alebo úplne nezapadá do jeho koncepcie kolektívu a nastavenia firmy. Vyhodenie zamestnanca si však v takom prípade vyžaduje zdĺhavý proces, ktorému musia predchádzať programy riadenia výkonnosti a viaceré varovania.

Spoločnosti sa zvyčajne zdráhajú prepustiť pracovníka. Častokrát je pre ne jednoduchšie nechať zamestnanca s nedostatočným výkonom v práci, než prejsť procesom prepúšťania a potenciálneho súdneho sporu. Preto sa tiché prepustenie môže javiť ako jednoduché riešenie. Ak zamestnanec nakoniec podá výpoveď, ide o „prístup bez zavinenia“ – odstupné sa nevypláca. Tento prístup však spôsobuje omnoho viac škôd, ako sa zdá.

Vyšachovanie z partie

V prípade, ak sa vedenie spoločnosti rozhodne pracovníkovi ukázať dvere, existujú dve cesty.