Protestovať proti presunu výroby káblov či textilu mimo krajín EÚ, a teda aj preč zo Slovenska, už nepokladá za zmysluplné nik okrem platených odborárov a politikov. Produkty s veľkým obsahom ľudskej práce musia ísť za lacnejšími pracovnými silami. Pretože tunajší spotrebitelia nie sú ochotní za ne platiť toľko, aby si títo výrobcovia mohli dovoliť zamestnávať jednu z najdrahších pracovných síl na svete.

No ak v jednom colnom priestore, akým je trh Európskej únie, stráca jedna členská krajina svoju produkciu potravín v prospech inej iba preto, lebo v porovnaní s rozpínajúcim sa konkurentom získava z Bruselu nižšie dotácie, je to nespravodlivé.

Presne to sa za posledný rok udialo aj v slovenskej výrobe mlieka a mliečnych výrobkov. Slovenskí farmári počas krízového poklesu cien mlieka totiž boli nútení oveľa viac vybíjať svoje kravy ako konkurenti z Nemecka či z Francúzska. Lebo aspoň na mäse mohli niečo zarobiť. Tuzemské mliekarne zas strácali počas mliečnej krízy svoje pozície na zahraničných trhoch v oveľa väčšej miere ako zahraniční dovozcovia mliečnych výrobkov na slovenskom trhu. Nie je to pritom o podnikateľskom ume. Pôda na prebratie tunajších trhov sa pripravovala už pred rokmi. Vtedy, keď boli noví členovia pritlačení, aby podpísali, že množstvo iných ekonomických či politických výhod si budú môcť užívať iba vtedy, ak prijmú nižšie dotácie pre farmárov, ako si užívajú konkurenti zo západnej Európy. Ovládnutie východných trhov vďaka úradníckym hrám s dotáciami sa rozbehlo.

V čase vysokých trhových cien obilia či mlieka nižšie dotácie farmárom z nových členských krajín až tak neprekážajú. Zarobia si na dobrých cenách. No práve v čase pádu cien sa rozdiely medzi Západom a Východom prehlbujú. Viac dotovaný Západ krízu vďaka finančným rezervám prežije bez väčších šrámov, môže ďalej rásť, a to aj na trhoch východnej Európy, kde farmári cenové otrasy znášajú oveľa ťažšie. Rozdielne dotovanie jednoducho degeneruje podnikanie na európskom voľnom trhu.

Tlačiť na zrušenie nerovnakého dotovania treba nahlas aj preto, lebo v Bruseli silnie lobing za predĺženie tohto systému za horizont roka 2013. Dole treba ísť aj s celými balíkmi agrárnych dotácií. A ak by únia našla odvahu otvoriť hranice lacnejším produktom z chudobnejších krajín, tunajší spotrebitelia by si možno pri pokladniach nič nevšimli.