Exkluzívna online anketa „77 dôvodov, prečo mám rád Slovensko“, hľadá ženskú historickú osobnosť Slovenska, ktorú považujú Slováci za výnimočnú. Hlasovanie zároveň rozhodne aj o ďalších siedmych ikonách, ktoré budú zdobiť šiesty ročník limitovanej edície ultraprémiovej Goral Vodky MASTER. Svojmu majiteľovi môže dokonca priniesť odmenu vo forme jednej z jej neopakovateľných fliaš v hodnote 77 eur.
Gisela Fleischmannová
Narodila sa ešte v časoch Prešporku v roku 1892 a pravdepodobne by viedla nevýrazný život, keby jej v ho v štyridsiatich šiestich rokoch nepreťala druhá svetová vojna. Napriek možnosti ujsť ju neprečkala v exile, ale zapojila sa do protifašistického odboja, ktorému dominovali muži. To Gisele nezabránilo vyzbierať dostatok peňazí na dočasné zastavenie deportácií, čím prispela k záchrane tisícov ľudí. Jej dobrý skutok však nezostal nepotrestaný, pretože po vypuknutí Slovenského národného povstania Giselu zatkli a deportovali do Osvienčimu, kde po príchode v roku 1944 zomrela.
Hana Gregorová
V Turčianskom Svätom Martine sa v roku 1885 narodila žena, ktorá priniesla mestu a Slovensku novinku v podobe feminizmu. O náročnom údele žien písala knihy a články, čo spoločnosť za čias Rakúsko-Uhorska neprivítala s veľkým nadšením. Vystríhali pred ňou mladé dievčatá, ohovárali ju a Svetozár Hurban Vajanský si dokonca pred ňou na ulici odpľul. Napriek tomu sa týchto názorov nevzdala. Myšlienky o rovnosti práv medzi mužmi a ženami šírila aj Bratislave, do ktorej sa neskôr presťahovala aj s manželom Jozefom Gregorom Tajovským. Prvá slovenská feministka v meste založila literárny salón, kde sa prednášalo, čítalo a diskutovalo bez ohľadu na pohlavie.
Marína Miloslava Hodžová
Slovenskému buditeľovi Michalovi Miloslavovi Hodžovi sa ako prvé dieťa nenarodil chlapec, ale dcéra. Nešťastný však nebol, pretože dievča po ňom nezdedilo len meno, ale aj lásku k vzdelaniu, ktoré chcelo odovzdať aj ďalším ženám. V škole, ktorú chcela Marína založiť, sa preto mali učiť nielen o domácich prácach, ale aj zlepšovať si materinský jazyk a čítať noviny a časopisy. Uhorské úrady ju však odmietli zaregistrovať, a tak dievčatá vzdelávala pod hlavičkou súkromného spolku. Jej priekopnícka činnosť neostala zabudnutá ani po tom, keď musela s otcom rodný Martin opustiť. Vytvorila totiž základy pre vznik dievčenskej školy či ženského spolku Živena.
Mária Hollósyová
Nie všetci vedia, že sme na Slovensku mali svojho času aj obdobu Coco Chanel, ktorá si podmanila rakúsko-uhorský dvor a jej tvorbu nosila francúzska či španielska šľachta. Žiadne školy však nevyštudovala. Keď ju objavila dvorná dáma cisárovnej Sisi, grófka Šarlota, pracovala na pošte v Kerestúre. Život jej však natrvalo zmenili dve krojované bábiky, ktoré sa stali veľkým hitom na výstave v Pešti. Inšpirovali totiž grófku k vytvoreniu spolku výšivkárok v Cíferi, ktorú Mária viedla. Modely, ktoré navrhla privádzali na svet ruky žien z okolitých dedín, ktoré sa tak mohli oslobodiť z ťažkých životných situácií. A mali čo robiť. Po víťazstve Zlatej Grand Prix v Paríži sa objednávky hrnuli. Príbeh úspechu však pretrhla prvá svetová vojna, po ktorej sa na slávnu dielňu a jej návrhárku takmer zabudlo.
Anička Jurkovičová
Prišla na svet v roku 1824 v Novom Meste nad Váhom. Keďže bola druhorodenou dcérou slovenského učiteľa, nikto nepredpokladal, že sa z nej stane prvá slovenská herečka. A možno by k tomu ani nedošlo, keby predčasne neprišla o matku. Otec Samuel Jurkovič ostal na dcéry sám, a tak ich neviedol k vareniu, ale k literatúre, umeniu a divadlu. Na jeho doskách zasvietila Anička už v sedemnástich rokoch, a tak zlomila predsudok o tom, že žena do divadla nepatrí. Poplietla pritom hlavu mnohým Štúrovcom, z ktorých si vybrala Jozefa Miloslava Hurbana a neopustila ho ani napriek mnohým zatykačom či väzeniu. Stala sa tak oporou Štúrovcov a bojovníčkou za práva žien.
S ďalšími nominovanými sa čitatelia môžu bližšie zoznámiť počas nasledujúcich piatich týždňov trvania online ankety. Zahlasovať však môžete už teraz TU.
