Poľnohospodári vo viacerých členských krajinách EÚ niekoľko mesiacov vyjadrovali nespokojnosť s nadmernou byrokraciou, nespravodlivými obchodnými praktikami, dovozom lacnejších výrobkov zo zahraničia či environmentálnymi opatreniami EÚ. Doterajšie opatrenia Únie na podporu agrosektora označovali farmári za nedostatočné a kriticky reagovali na absenciu systémového celoeurópskeho riešenia. Slovensko ani okolité štáty neboli výnimkou.
Na rad následne prišli kroky zo strany Bruselu, ktoré mali zabezpečiť jednotný európsky postup v danej veci. Európsky parlament 23. apríla schválil predĺženie dočasných opatrení na liberalizáciu obchodu s Ukrajinou a zároveň opatrenia na ochranu poľnohospodárov EÚ. Zákonodarcovia takto podporili predĺženie pozastavenia dovozných ciel a kvót na ukrajinské poľnohospodárske produkty o ďalší rok, do 5. júna 2025.
Zavedenie množstevných limitov na agrokomodity z Ukrajiny zo strany Európskej komisie (EK) nič nerieši, lebo za základ porovnania berie roky 2022 a 2023 a nie roky 2021 a 2022, uviedol na margo tohto kroku minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč.
Podľa nového nariadenia môže Európska komisia rýchlo konať a uložiť akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za potrebné, ak dôjde k výraznému narušeniu trhu EÚ alebo trhov jedného alebo viacerých členských štátov EÚ v dôsledku dovozu z Ukrajiny. V rámci posilnených ochranných opatrení na ochranu poľnohospodárov EÚ môže Komisia spustiť núdzovú brzdu pre mimoriadne citlivé poľnohospodárske produkty, konkrétne pre hydinu, vajcia, cukor, ovos, krúpy, kukuricu a med.
V tomto roku budú na európskej pôde pokračovať diskusie o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ. Najbližší návrh sedemročnej agropolitiky bude mať v rukách už nová eurokomisia po júnových eurovoľbách.
Len tranzitný koridor, nie dovoz
Veľkou témou sa pred rokom stalo kontaminované obilie z Ukrajiny, ktoré sa nachádzalo v prevádzke spoločnosti Mlyn Kolárovo. Európska únia umožnila v máji 2023 piatim krajinám susediacim s Ukrajinou – Poľsku, Bulharsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovensku – zakázať na svojom trhu predaj ukrajinskej pšenice, kukurice, repkového semena a slnečnicových semien. Zákaz mal platiť do 15. septembra minulého roka.
Vláda expremiéra Ľudovíta Ódora ho následne predĺžila na národnej úrovni do konca roka 2023. Následne súčasná vláda Roberta Fica predĺžila toto embargo na neurčito a rozšírila ho okrem trhových plodín aj na cukor či med. Dôvodom bolo, že uvedené komodity podľa potravinárov predstavujú pre domáci trh riziko z pohľadu ceny, konkurencieschopnosti i kvality.
Táto téma v posledných mesiacoch rezonovala aj v susednom Poľsku, kde sa konali protesty proti poľnohospodárskej politike EÚ a dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Poľská obchodná inšpekcia pravidelne monitoruje trh a kontroluje kvalitu sortimentu v obchodných reťazcoch.
Napríklad majiteľ poľského maloobchodného reťazca najnovšie nepochodil s odvolaním proti pokute, ktorú mu udelil poľský Úrad pre hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa (UOKiK) ešte v roku 2021 a musí zaplatiť viac ako 60 miliónov zlotých (asi 14 miliónov eur) za to, že zavádzal spotrebiteľov v otázke krajiny pôvodu ovocia a zeleniny. Inšpekcia naďalej stojí pred neľahkou úlohou, aby neustále dohliadala na kvalitu produkcie v poľských obchodoch, aj na to, akého je pôvodu ponúkaný sortiment a spotrebiteľ získal pravdivé informácie.
TREND zaujímalo, aká je súčasná situácia z pohľadu praxe na našom trhu. Aktuálne je systém kontrol dovozu komodít vrátane múky z Ukrajiny na Slovensku veľmi prísny, hovorí pre TREND predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC) Milan Lapšanský.
„Je povolený len transportný koridor, čiže tieto produkty nemôžu skončiť na Slovensku. Aj slovenskí mlynári sa orientujú prioritne na slovenskú pšenicu, prípadne komodity z Maďarska a Česka. Využívať v tomto období akékoľvek suroviny z Ukrajiny je prosto rizikové nielen z pohľadu kvality, ale aj imidžu,“ poznamenáva.
Rovnako to vnímajú aj potravinári. Stále platí, že ukrajinské obilie a ďalšie vybrané komodity sa na Slovensko nesmú dovážať, prezrádza pre TREND Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).
„Povolený je len prevoz ukrajinského obilia cez naše územie do iných krajín, obilie teda u nás nesmie skončiť. Problém ale spôsobuje dovoz ukrajinského obilia z iných krajín, ktoré sa k nám dostáva, no deklarovanú má krajinu dovozcu, nie producenta. V skutočnosti sa teda ukrajinské komodity prevážajú krížom cez rôzne európske krajiny,“ podotkla.
Dominancia lacných komodít
Dovozy ukrajinských agropotravinárskych komodít sú podľa SPPK vážnou hrozbou pre slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Ešte pred zavedením zákazu dovozov vybraných komodít sa k nám najviac importovalo obilie, najmä pšenica.
„Nadmerné dovozy obilia deformovali trhovú cenu. Stalo sa tak, že naši pestovatelia nevedeli cenovo konkurovať lacnému ukrajinskému obiliu a predávali ho so stratou. Navyše, lacné ukrajinské obilie v Európe zaplavilo aj tie trhy, kam tradične vyvážali naši pestovatelia svoje obilie, keďže ho produkujeme viac, než vieme spotrebovať na Slovensku,“ doplnila J. Holéciová.
Slováci tak mali vlani výrazne sťažený odbyt svojho obilia na zahraničných trhoch a navyše ho speňažovali nevýhodne. Ďalšou otázkou bola kvalita ukrajinského obilia, keďže štandardy poľnohospodárskej výroby na Ukrajine nedosahujú takú kvalitu ako v krajinách EÚ, spresnila hovorkyňa SPPK.
Európska komisia deklaruje vôľu prijať Ukrajinu za člena Európskej únie v čo najskoršom možnom termíne. Tá je však poľnohospodárskou veľmocou, ktorá obhospodaruje výmeru zodpovedajúcu 1/3 poľnohospodárskej výmery všetkých krajín Európskej únie spolu.
Rovnaký meter pre všetkých
V prípade rozširovania Európskej únie o nových členov budú orgány a súčasní členovia Únie čeliť úplne novým výzvam.
„Preto agropotravinárske samosprávy V4 vyzývajú, aby do rokovaní o podmienkach vstupu Ukrajiny do Európskej únie boli v čo najväčšej miere zapojení predstavitelia členských štátov. Práve na ne bude mať ukrajinská poľnohospodárska produkcia v prípade jej prístupu na spoločný európsky trh najnegatívnejší vplyv,“ dodala hovorkyňa SPPK.
Najviac dotknuté budú hraničiace s Ukrajinou. Do rokovaní je podľa SPPK nevyhnutné priamo zapojiť predstaviteľov poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv.
Agropotravinárske samosprávy krajín V4 rovnako odporúčajú, aby sa o prijatí Ukrajiny do Európskej únie uvažovalo len v tom prípade, ak z jej strany budú splnené všetky predvstupové podmienky. To znamená aj implementovanie právnych predpisov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Pokiaľ by to tak nebolo, došlo by podľa slov J. Holéciovej k zásadnému narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ, ktoré by poškodilo súčasných členov Únie.
„Základom je určiť Ukrajine ako krajine, ktorá má záujem o členstvo v EÚ, splnenie rovnakých podmienok ešte v predvstupovom období, ako ich museli splniť ostatné členské krajiny EÚ,“ dodáva J. Holéciová. Ukrajinské potraviny totiž nespĺňajú požadované bezpečnostné štandardy EÚ. Európska komisia Ukrajine preto odporučila znížiť používanie pesticídov o 50 percent a obnoviť 10 percent poľnohospodárskych oblastí s vysokou biodiverzitou.
- Odhalená nepovolená prítomnosť pesticídov
V apríli 2023 sa v obilí dovezenom na Slovensku zistila prítomnosť pesticídu chlorpyrifos, ktorý je v EÚ zakázaný od roku 2020. Aj keď pôvodne obilie nebolo určené pre vnútorný trh EÚ, ale pre tretie krajiny, jeho prítomnosť vyvolala na Slovensku obavy.
Chlorpyrifos sa nachádza v oficiálnom registri pesticídov a agrochemikálií schválených na použitie v Ukrajine. Môže sa preto v dovezených potravinách vyskytovať vo forme rezíduí. Organizácie farmárov z V4 ešte v decembri 2023 vyzvali vlády, aby zastavili bezcolný dovoz poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny, ktoré vnímajú ako produkty nižšej kvality, ktoré nepodliehajú štandardom EÚ, čím ohrozujú miestnych výrobcov.
Pre slovenských politikov sa ukrajinské obilie stalo predvolebnou témou. Ukrajina bola ešte do roku 2018 tretím najväčším importérom pesticídov zakázaných v EÚ. Väčšinu z nich tvoril acetochlor, herbicíd, ktorý bol v EÚ zakázaný takmer pred desiatimi rokmi pre vysoké riziko kontaminácie podzemných vôd. krajina doviezla aj 800 ton atrazínu, ktorý je v EÚ zakázaný od roku 2004, pretože vo vyšších dávkach môže mať negatívne účinky na ľudské zdravie. Na Ukrajine však stále patrí medzi povolené pesticídy.
Ďalšie dôležité správy
