Zároveň dodal, že cena by pre spotrebiteľov nemala byť jediným kritériom výberu konkrétneho produktu.
Od roku 2014 kežmarská farma investovala do modernizácie a výstavby nových hál viac ako 5,5 milióna eur. Financie použili na nové klietkové technológie, na voliérové podstielkové chovy a novú triedičku.
Momentálne tam pracuje 50 ľudí, čo je takmer trojnásobný počet ako pred štyrmi rokmi. Kapacita chovu v tejto podtatranskej firme je v súčasnosti na úrovni 220-tisíc nosníc, pričom v začiatkoch to bolo o takmer polovicu menej.
Okrem klasických chovov sliepok v obohatených klietkach sa farma v súlade s aktuálnymi spotrebiteľskými trendmi zameriava aj na alternatívny spôsob produkcie vajec v moderných technológiách voliérového podstielkového chovu. Ten predstavuje 15 percent z celkového počtu nosníc.
„Pri ďalšej modernizácii plánujeme rozšírenie tohto spôsobu chovu na 40 percent,“ uviedla riaditeľka spoločnosti Anna Hrnčiarová Turčiaková.
Zdroj: TASR
Neprecestovali pol Európy
V súvislosti s kvalitou predávaných vajec Daniel Molnár z Únie hydinárov Slovenska zdôraznil, že slovenské vajcia sú oproti zahraničným naozaj čerstvé. „Neprecestovali pol Európy, v prípade tých vajec zo zahraničia tam je predpoklad, že minimálne týždeň aj dva životnosti už majú za sebou. Preto je dôležité, pozrieť si krajinu pôvodu,“ upozornil.
Doplnil, že spotreba vajec na Slovensku vlani výrazne vzrástla a dosiahla úroveň 227 kusov na obyvateľa ročne, pričom produkcia dosahuje podobné číslo.
„Čo sa týka cien, tak tie sa odlišujú medzi jednotlivými výrobcami aj obchodnými reťazcami. Skúsenosti sú také, že výkupné ceny sú z dlhodobého hľadiska vyššie u domácich obchodných reťazcov ako u zahraničných. Zároveň keď porovnáme priemerné marže, tak v treťom štvrťroku sa prirážky obchodných reťazcov pohybovali v priemere na úrovni 60 percent,“ objasnil D. Molnár.
Zdroj: TASR
Práve kežmarská farma podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS) svojou produkciou 60 miliónov vajec ročne prispieva k sebestačnosti Slovenska a zásobuje obchody po celej krajine.
„Prostredníctvom našich veterinárnych inšpektorov pravidelne a intenzívne kontrolujeme chovy aj potravinárske podniky, vďaka čomu sú naše vajíčka kvalitné a čerstvé. Potvrdil to aj vlaňajší fipronilový škandál, ktorý sme ako prví v Európe odhalili,“ zdôraznila ministerka s tým, že živočíšna výroba je pre agrorezort kľúčová a tomu zodpovedajú aj konkrétne projekty na jej podporu.
„Spustili sme sériu systémových opatrení na zvrátenie dlhodobého poklesu živočíšnej výroby. Či už je to zelená nafta, rizikový alebo marketingový fond. Zároveň sme pripravili zákon o poctivých vzťahoch v obchode s potravinami, čo prinesie férovejšie a vyváženejšie obchodovanie,“ konštatovala G. Matečná.
Zdroj: TASR
