Kým producenti čerstvých potravín zápasia s náročnými ekonomickými podmienkami, spoločnostiam z oblasti balených jedál a nápojov sa darí mimoriadne dobre. Svetová desiatka najväčších firiem v tomto segmente sa môže pochváliť spoločnou trhovou hodnotou presahujúcou jeden bilión dolárov a takmer pätinovou ziskovou maržou.
V minulom roku vzrástli tržby skupiny o viac ako päť percent a podľa prognóz by sa celosvetový dopyt po potravinách mal do roku 2040 zvýšiť o takmer 50 percent. Napriek optimistickým vyhliadkam potravinové odvetvie čelí viacerým výzvam.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo sa od 60. rokov 20. storočia priemerný denný príjem kalórií v bohatých krajinách zvýšil o viac než 20 percent na 3 500 kalórií, čo výrazne presahuje potreby ľudského tela. Odhady naznačujú, že do konca desaťročia bude v dôsledku toho takmer polovica svetovej populácie trpieť nadváhou.
„Korene moderného potravinárskeho priemyslu siahajú až do 19. storočia, keď inovácie ako pasterizácia a konzervovanie sprístupnili potraviny širokým masám. Dnes sa výroba jedného balíčka čipsov na montážnej linke zvládne za menej ako 30 minút,” uvádza portál The Economist.
Obavy o zdravie spotrebiteľov, podporené vedeckými dôkazmi o škodlivosti nadmerného príjmu cukru, tukov, soli a iných prísad, nútia potravinársky priemysel hľadať udržateľnejšie riešenia, hoci nie všetci ťahajú za rovnaké lano.
Analýza údajov neziskovej organizácie Open Secrets ukazuje, že súvisiace spoločnosti vynaložili vlani na lobovanie 106 miliónov dolárov a teda takmer dvakrát viac ako tabakový a alkoholový priemysel spolu.
„Rastúce regulačné požiadavky v potravinárskom priemysle môžu podstatne ovplyvniť ekonomiku celého segmentu, ktorý je silne kontrolovaný niekoľkými dominantnými gigantmi,“ píše The Economist.
Napríklad, ako vyplýva zo správy ETC Group, len štyri korporácie ovládajú až dve tretiny globálneho trhu s agrochemikáliami a poľnohospodárskymi strojmi. Zároveň dve spoločnosti kontrolujú viac ako 40 percent trhu s osivami.
Byť fit je trendy
Pandémia covidu výrazne zmenila stravovacie návyky spotrebiteľov. Prieskum International Food Information Council (IFIC) odhalil, že až 85 percent respondentov zmenilo obsah svojich nákupných košíkov, pričom každý piaty kladie väčší dôraz na zdravé stravovanie. Pohodlie pritom zostáva kľúčovým faktorom pri výbere potravín.
Mnohé spoločnosti na túto zmenu reagovali rozšírením svojho portfólia o produkty s nižším obsahom cukru, tuku alebo soli. Nestlé si stanovila cieľ zvýšiť predaj zdravších výrobkov o polovicu do konca desaťročia, no na meniace sa preferencie obyvateľstva reagujú aj ďalší významní hráči, ako Conagra a General Mills.
Tento trend má korene už v 80. rokoch minulého storočia, keď sa na trhu objavila prvá diétna Coca-Cola. Odvtedy neustále silnie, čo potvrdzujú aj najnovšie dáta spoločnosti Mintel. Tie hovoria o významnom raste predaja zdravých potravín na úkor tradičné spracovaných výrobkov.
Ťažký oriešok
Obezita, svetová epidémia s vážnymi zdravotnými a ekonomickými dôsledkami, núti vlády po celom svete prijímať prísnejšie regulácie v oblasti spracovaných potravín. Po úspešnom zavedení dane na nezdravé potraviny v Kolumbii sa podobné opatrenia zvažujú aj v Belgicku, Brazílii, Kanade a ďalších krajinách.
Tieto kroky pritom nachádzajú podporu aj medzi samotnými spotrebiteľmi. Napríklad prieskum od Ipsos zistil, že takmer 60 percent respondentov zo Spojeného kráľovstva podporuje zdanenie potravín s vysokým obsahom cukru a soli.
Problém ultraspracovaných jedál (UPF) si však vyžaduje komplexnejší prístup, než je súčasné zameranie na jednotlivé živiny. Regulátory totiž majú problém držať krok s rýchlo sa meniacim potravinárskym priemyslom. Rozsiahle využívanie prídavných látok a nejednoznačná definícia jednotlivých potravín komplikujú zavedenie jasných pravidiel.
„Transformácia potravinárstva je komplexný proces, ktorý si vyžaduje viac než len kozmetické zmeny. Spoločnosti budú musieť úplne prepracovať svoje výrobné procesy, čo môže ovplyvniť nielen cenu a trvanlivosť produktov, ale aj ich konkurencieschopnosť na trhu,” konštatuje The Economist.
