Vládna stopka pre neotestovaných. Nik iný nevstúpi do prevádzok, štát prikázal kontrolovať to

Kto chce ísť od 10. februára do práce, pretože nemôže pracovať z domu, neostane mu nič iné, iba sa povinne otestovať. Ak to niekto nesplní, nepohne sa z domu na krok, iba na zabezpečenie najnutnejších potrieb.

Vláda Igora Matoviča túto povinnosť nariadila po tom, čo zaviedla v boji proti pandémii Covid semafor. Rovnako vyžadovala potvrdenie o negatívnom teste aj pri prvom celoplošnom testovaní i pri druhom celoplošnom skríningu. Od 8. februára platí tiež zákaz vychádzania, najnovšie do 19. marca tohto roka. 

Test treba každých 7 dní

Na Slovensku je aktuálne  po novom 15 okresov, kde je najväčšie riziko šírenia ochorenia Covidu-19. Vláda 9. februára schválila v rámci covid automatu rozdelenie okresov podľa aktuálnej rizikovosti na štyri stupne. Minister zdravotníctva Marek Krajčí médiá informoval, že potvrdenie o negatívnom teste na ochorenie Covid-19, ktoré nie je staršie ako sedem dní, sa na Slovensku nebude vyžadovať od stredy 10. februára.

 „Ak bude nejaký región v lepšej fáze, periodicita testovania nemusí byť každých sedem dní, ale každých 14 či 21 dní," oznámil. Pokiaľ niekto cestuje do zamestnania MHD, regionálnym autobusom či vlakom, bude sa musieť testovať každých sedem dní. „Platí to pre celé územie, čiže aj pre okresy s lepšou epidemiologickou situáciou," poznamenal M. Krajčí.  

Zákaz vstupu všetkým neostestovaným

V každom prípade platí, že zamestnanci i živnostníci majú pre pandémiu sťažené fungovanie. Zamestnávateľ musí zakázať vstup zamestnancom a iným osobám do vnútorných či vonkajších priestorov bez preukázania negatívneho testu či inej výnimky do svojej budovy. Umožňuje mu to vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) číslo 47.

Podľa advokáta Štěpána Štarhu z advokátskej kancelárie Havel & Partners, firma má jednoducho povinnosť kontrolovať pri vstupe na pracovisko každého, kto do jej priestorov vstupuje. „Má právo nielen to zakázať, ale aj pravidelne kontrolovať, aby tak obmedzila riziko nákazy na pracovisko,“ objasňuje.  

Okrem zamestnávateľov sa to týka všetkých prevádzkovateľov, vrátane škôl a školských zariadení. Jedinou výnimkou, ktorú možno využiť, je preukázať sa negatívnym testom, prípadne potvrdením o prekonaní ochorenia Covid-19.

„Nakoľko je táto povinnosť uložená priamo prevádzkovateľom, práve oni nesú zodpovednosť, ak sa v ich priestoroch bude pohybovať niekto, kto sa nevie preukázať niektorou z týchto výnimiek,“ podotýka Š. Štarha. 

Paradoxy proticovidových opatrení

Túto skutočnosť potvrdzuje pre TREND Adriana Tantošová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR s tým, že firmy majú kvôli všeobecnej ochrane na pracovisku požadovať negatívny PCR test alebo negatívny antigénový test na ochorenie Covid-19 nie starší ako 7 dní.

Napríklad priemyselné podniky majú štandardne zabezpečenú kontrolu pri vstupe formou vrátnice s turniketom. V súčasnej situácii ich využívajú aj na kontrolu platných testov s negatívnym výsledkom. „Kontrola sa týka každého prichádzajúceho bez ohľadu na to, či ide o kmeňového zamestnanca, dodávateľa či živnostníka. Ak sa nevie takýmto testom preukázať, zamestnávateľ má nielen právo, ale aj povinnosť zamedziť mu vstup do priestorov pracoviska,“ konštatuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov.

Pripája sa aj účtovná a daňová poradkyňa mimoparlamentnej strany Spolu Jaroslava Lukačovičová, ktorá na svojom sociálnom profile odporúča prevádzkovateľom zariadenia alebo zamestnávateľom mať umiestnený pri vstupe oznam o to, kto do ich priestorov môže vstupovať. „Tu je paradox v tom, že negatívne výsledky testov sú zamestnanci povinní mať až od 15. februára tohto roka, ale firmy ich nemajú vpustiť a kontrolovať už od 10. februára. Tu zrejme nastala mierna nezhoda,“ upozorňuje.

Zákonník práce mnohé nerieši

Uplynulý týždeň parlamentom schválený Zákonník práce dáva zamestnávateľov viacero možností ohľadom práce formou home office či telepráce. Nie je však riešený komplexne, navyše má platiť až od 1. marca tohto roka.  

Súčasný zákonník aktuálne platí iba počas mimoriadneho stavu, upravuje možnosť nariadiť zamestnávateľom pracovať z domu zamestnancom, ak im to povaha práce umožňuje. „Domácka práca a telepráca síce sú v ňom upravené, nejde však o príležitostnú, ale o dlhotrvajúcu prácu z domácnosti zamestnanca. Tá musí byť dohodnutá v pracovnej zmluve,“ podotýka Š. Štarha.

Aktuálny Zákonník práce nerieši tiež napríklad pracovné úrazy počas výkonu práce z domu, preplácanie nákladov zamestnanca, podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) počas práce z domu, kontrolu pracovného času a nadčasov. Na to všetko by mali zamestnávatelia myslieť a upraviť si to vo svojom internom predpise.

Život každej firmy je však omnoho pestrejší ako akákoľvek právna norma, myslí si Andrej Lasz. Legislatíva, respektíve jej výklad nie je v tomto smere jednoznačný, preto nie je podľa neho vylúčené, že sa zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť na inom režime, ako je napríklad čerpanie dovolenky.

„Mnohí so svoje dovolenky už stihli vyčerpať kvôli pandémii. Každá firma si vyberá spôsob, ktorý jej po dohode so zamestnancom vyhovuje najviac, je to individuálne. V každom prípade, podniky musia byť veľmi pozorné a opatrné.“

S platom či bez platu? Detaily rozhodujú

Problém pre podniky nastáva, ak sa niektorí zamestnanci nebudú chcieť testovať pravidelne každý týždeň. Riešenie je v takom prípade jediné. „Takýchto zamestnancov nesmie firma pustiť na pracovisko. Tí majú možnosť dohodnúť sa so zamestnávateľom buď na práci z domu, prípadne na dovolenke,“ radí Š. Štarha.

Pokiaľ home office daná práca neumožňuje, prípadne pracovník si nemôže čerpať dovolenku, ide o prekážku na strane zamestnanca, za ktorú mu nepatrí náhrada mzdy. Iné možnosti súčasná legislatíva neumožňuje.

Čo však v prípade, ak je prevádzka zatvorená kvôli nariadeniu vlády a vyhláške ÚVZ SR? Ide o prekážku na strane zamestnávateľa, nakoľko nie je schopný prideľovať prácu pracovníkom. Zákonník práce podľa advokáta rieši takúto situáciu tým, že firmy im musia zaplatiť náhradu mzdy vo výške najmenej 80 percent priemernej mzdy namiesto 100 percent.  „Zamestnanec má vtedy nárok na náhradu mzdy, hoci je doma a prácu nevykonáva. Po dohode so zamestnávateľom si počas tohto obdobia môže čerpať aj dovolenku,“ konštatuje advokát.

Prax odhaľuje ďalšie nedostatky

Podniky sa môžu v praxi stretávať aj s ďalšími problémami. Diskutabilná naďalej zostáva napríklad testovacia kapacita. Mnohé samosprávy vyslali signál, že ich možnosti organizovať testovanie ľudí na pravidelnej báze sa míňajú. Či bude postačovať kapacita mobilných odberových miest, ukáže až čas.

Samosprávy verejne pripomínajú, že zriaďovanie stálych odberných miest je v kompetencii štátu. Odmietajú suplovať jeho úlohu a upozorňujú na hroziaci kolaps Covid automatu.

Situácia nie je jednoduchá ani v mnohých podnikoch. A. Lasz predpokladá, že tie firmy, ktoré na to majú financie, budú zamestnancov naďalej testovať samy. Musia tak robiť opakovane aj v prípade, ak nebudú mať za daný týždeň ani jedného pozitívneho zamestnanca.

„Pripomíname, že ide o výdavky, ktoré veľké firmy aj napriek podpore štátu stále rátajú v desaťtisícoch eur. Vieme si určite predstaviť silnejšiu podporu od štátu. Firmy, ktoré si nemôžu dovoliť testovanie vo vlastnej réžii, sa budú musieť spoľahnúť na verejné kapacity a disciplínu zamestnancov pri opakovanom testovaní.“ 

Každotýždňové testovanie porušuje práva

Testovanie každý týždeň ostro kritizuje mimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP). Vypracovala právnu analýzu nových pravidiel, ktoré platia, a odhalila viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu. Obráti sa preto na Ústavný súd a v budúcnosti nevylučuje ani sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

„Dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je ich porušením. V situácii, keď denne zomiera na Covid-19 priemerne 100 ľudí a v nemocniciach sú tisícky vážne chorých, vláda a parlament môžu a robia správne, že niektoré práva a slobody obmedzujú. Obmedzovanie ľudských práv a slobôd však musí priamo súvisieť s účelom, teda bojom proti pandémii, a musí rešpektovať integritu každej osoby,“ hovorí riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher.

Problémom podľa neho je, že tieto predpisy sú celkom zjavne v rozpore ako so zdravým rozumom, tak aj s ústavou a sú prejavom svojvôle vlády. Pripravujú preto ústavnú sťažnosť a začali komunikovať s Európskym súdom pre ľudské práva.