Vláda dala geotermálu zelenú. Investorov čakajú eurofondy a nová legislatíva

Vysoké ciele v oblasti uhlíkovej neutrality či elektrifikácia neznamenajú, že Európska únia (EÚ) nemá čo zlepšovať. Platí to najmä v oblasti geotermálnej energie, v rámci ktorej podľa platformy ThinkGeoEnergy zaostávajú jej členské krajiny nielen za Spojenými štátmi americkými, ale aj za Indonéziou či Filipínami.

V rebríčku top desiatich krajín, ktorý spomínaná platforma každoročne zverejňuje, sa ocitlo len Turecko a Taliansko. Tento zoznam je pritom zostavený podľa celkovej inštalovanej kapacity geotermálnych elektrární na danom území.

Portál takisto predpokladá, že európsky rozvoj geotermálnej energie bude zameraný predovšetkým na vykurovanie, pričom zároveň upozorňuje, že projektov na výrobu energie je málo. Podobná situácia v tejto oblasti pritom panuje aj na Slovensku.

Malé využitie veľkého potenciálu

„Slovensko v súčasnosti využíva tepelný výkon aktívnych geotermálnych vrtov v hodnote zhruba jedno percento energetického potenciálu geotermálnych vôd, čo je veľmi málo, a nebojím sa konštatovať, že je to zanedbanie veľkého potenciálu, ktorý máme,“ upozorňuje projektový manažér spoločnosti PW Energy Michal Mašek.

Rozpracovaný model Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra pritom stanovil energetický potenciál geotermálnych vôd Slovenska na úrovni približne 6 700 tepelných megawattov (MWt). Je však nerovnomerne rozložený približne na tretine územia krajiny.

Pri miernejších podmienkach ide o teplo, ktoré zabezpečuje rekreáciu alebo ohrev skleníkov, zatiaľ čo pri hlbších štruktúrach sa môže využiť aj v systémoch centralizovaného zásobovania teplom. Na Slovensku sú však podľa M. Mašeka najmenej využité oblasti, kde je potenciál na výrobu elektrickej energie.

Posuny v projektoch geotermálnej energie

• Projekt napojenia mesta Košice na geotermálne teplo z územia Ďurkov sa stal národnou prioritou, čo je dôležité pre jeho ďalší rozvoj. Po dokončení to bude najväčší projekt svojho druhu v strednej Európe, pričom značnú časť jeho financovania majú zabezpečiť eurofondy.
• Projekt využitia geotermálnej energie v meste Kežmarok je vo fáze skúšobnej prevádzky. Je piaty v zozname projektov slovenských miest, ktoré dodávajú do systému centrálneho zásobovania teplom teplo z geotermálnej energie. Patrí k nim napríklad Šaľa, Galanta, Sereď a Veľký Meder.
• Projekty na výrobu elektriny pri Prešove a Žiari nad Hronom dospeli k záverečným stanoviskám procesu EIA. V súčasnosti sa pracuje na potrebnom inžinieringu a obstarávaní realizácie prvých vrtov.

PRAMEŇ: projektový manažér spoločnosti PW Energy Michal Mašek

Dôvodov je pritom viacero, najčastejšie však ide o časovú a finančnú náročnosť projektov. „Potenciálni užívatelia, napríklad mestské spoločnosti prevádzkujúce sústavy centralizovaného zásobovania teplom, často narážajú na finančnú bariéru už len pri príprave projektov,“ približuje situáciu generálny riaditeľ firmy Slovgeoterm Oto Halás.

Navyše sa s každým novým geotermálnym vrtom viaže určité riziko, pričom jeho miera závisí od viacerých faktorov a dá sa minimalizovať, nie však úplne odstrániť. Aby investori tieto prekážky prekonali, potrebujú podľa oslovených odborníkov podporu zo strany štátu. Nejde pritom iba o finančné prostriedky, ale aj o transparentnú legislatívu a jednoduchý povoľovací proces. Táto aktivita v minulosti stagnovala, čo sa však v súčasnosti mení.

„Očakávame napríklad novelizáciu legislatívy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktorá by mala významným spôsobom skrátiť prípravnú fázu geotermálnych projektov, a rovnako očakávame vyhlásenie výziev na spolufinancovanie geotermálnych projektov z Programu Slovensko,“ približuje možné vyhliadky O. Halás.

Podpora z viacerých strán