Ceny potravín sú dôležitou témou nielen pre zákazníkov, ale aj pre predajcov a dodávateľov. Kým zákazníkov zaujímajú výhradne spotrebiteľské ceny na regáloch, dodávateľov skôr nákupné ceny, ktoré im za výrobky platia obchodné reťazce. Tie stoja uprostred medzi zákazníkmi a dodávateľmi, a ich úlohou je zosúladiť spotrebiteľské ceny s nákupnými tak, aby to dávalo význam nielen im, ale aj zákazníkom a výrobcom.
Na otázky TRENDU o tom, čo je pre súčasný potravinový retail a cenotvorbu charakteristické, odpovedá jeden zo spíkrov blížiacej sa konferencie Obchodné trendy 2024, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
Sú potraviny na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami drahšie?
Jedinou krajinou, ktorá v medzinárodnom porovnaní výrazne odskakuje, je Poľsko. Dlho bolo výrazne lacnejšie aj Maďarsko, ale extrémna inflácia v posledných dvoch rokoch potraviny v krajine výrazne zdražela. Česko, Maďarsko a Slovensko sú tak v otázke cien potravín dnes na podobných cenových hladinách.
Je reálne očakávať, že ceny potravín na Slovensku budú v blízkej budúcnosti klesať, alebo sa treba pripraviť na ich dlhodobý rast?
V svetovej ekonomike panuje už od 70. rokov minulého storočia dlhodobo inflačný trend. Ceny potravín síce podliehajú pomerne veľkým výkyvom a nie je vylúčený ich občasný prepad, nominálne hodnoty však z dlhodobého hľadiska porastú. Naschvál hovorím nominálne, pretože reálne ceny sú dané kúpyschopnosťou miezd. Tu bol trend opačný – na väčšinu potravín musíme pracovať rok od roka kratšie. Je však pravdou, že celá Európa je v ére nízkeho hospodárskeho rastu a Slovensko so svojimi veľkými fiškálnymi problémami určite nebude excelovať. Nie je preto vylúčené, že reálna dostupnosť potravín sa v blízkej budúcnosti bude zvyšovať oveľa pomalšie alebo aj vôbec.
Cenu ovplyvňuje aj dohoda medzi obchodným reťazcom a dodávateľom. Ako by ste zhodnotili vzťah medzi nimi? Kto z nich má v rokovaní o nákupných cenách silnejšie postavenie?
Jeden bez druhého nemôžu fungovať. Videli sme to teraz pri vajíčkovo-maslovej „kríze“. Keď sa pozrieme na marže z inflačného obdobia 2022, vidíme, že nárast ziskových marží v pôdohospodárstve aj potravinárstve bol výrazne vyšší než v maloobchode. Priemerná marža štvorky najväčších predajcov medziročne dokonca poklesla. Neplatí teda ľudová múdrosť, že obchodníci sú vždy vo výhode. Obchodníci sú však v priamom kontakte so spotrebiteľom a musia neúprosne tlmočiť jeho želania. Ak je pre spotrebiteľa nízka cena vysokou prioritou, obchodník je povinný v mene zákazníka na cenu tlačiť.
Môžu sa environmentálne požiadavky podpísať na ďalšom raste cien potravín?
Áno. Aj potravinárskeho priemyslu sa týkajú povinnosti dekarbonizácie. Do budúcna môže narásť dekarbonizačný tlak aj na pôdohospodárstvo, ktoré bolo zatiaľ touto politikou zasiahnuté skôr nepriamo.
Ďalšie zaujímavé informácie o vývoji cien potravín, o výhodách a nevýhodách ich prípadnej regulácie a o tom, ako je na tom, ako je na tom slovenský potravinový retail v porovnaní s inými krajinami EÚ, sa dozviete na konferencii Obchodné trendy 2024, ktorá sa uskutoční 28. novembra 2024 v hoteli Radisson Blu Carlton v Bratislave.
- Martin Vlachynský
- Vyštudoval hospodársku politiku na Ekonomicko-správnej fakulte MU v Brne, následne absolvoval master štúdium na University of Aberdeen. V INESS pracuje od roku 2012, zaoberá sa najmä podnikateľským prostredím, konkurencieschopnosťou, zdravotníctvom a energetikou. Pripravuje Byrokratický index a index Zdravie za peniaze. S kolegom Róbertom Chovanculiakom pripravuje pravidelný ekonomický podcast Na Vŕšku.
