Vinárstvo nie je šoubiznis. V dedinke pri Hlohovci hostia návštevy z New Yorku aj Tokia

Južne od Hlohovca sa nachádza rodinná farma aj s vinohradmi, ktorú spravujú dve rodiny. Život jej v roku 1997 vdýchli manželia Pavol a Olga Loveckí. Opustili Bratislavu a usadili sa na majeri, ktorý sa po páde komunizmu vrátil do rúk ich rodiny. Neskôr sa k nim pridali aj ich dcéry Agnes a Katarína, aj napriek tomu, že v prvej chvíli si život na farme nevedeli predstaviť. „Mne samej trvalo takmer desať rokov, kým som bola pripravená opustiť mesto a naplno sa odovzdať farme a životu na dedine. Človek musí na taký život možno aj trochu dozrieť,“ vyznala sa Agnes Lovecká.

Majer v Zemianskych Sadoch si pritom pamätá aj rakúsko-uhorské časy. Všetko to začalo v roku 1912, keď sa na ňom usadil Agnesin a Katarínin prapradedo Emanuel Schwarz s rodinou. Jeho syn Maximilián študoval poľnohospodárstvo v nemeckom Halle a aj vďaka tomu rodinný statok neskôr pozdvihol. Pestoval na ňom hrozno a vyrábal víno. Venoval sa však aj pestovaniu a šľachteniu tabaku, dokonca spolupracoval s dánskou šľachtiteľskou spoločnosťou a podarilo sa mu na majeri postaviť na tú dobu modernú sušiareň. Mal bohaté styky aj v umeleckej brandži, za umením cestoval do Prahy a umelcov si pozýval aj do Zemianskych Sadov.

Na majeri dnes hospodári piata generácia, hoci jej aktivity prerušil režim a rodinný majetok sa na dlhé roky stal štátnym majetkom. Budovanie farmy preto muselo začať po reštitúcii odznova. Výmena generácií v rodinnom podniku pritom prebieha postupne. V roku 2010 do neho vstúpili obe sestry spolu s Kataríniným manželom Michalom Kuropkom tým, že aktivity rodinnej farmy rozšírili o vlastný projekt, ktorým bolo Slobodné vinárstvo. Neskôr sa k nim pridala aj Agnesina partnerka Andrea Lovecká.

„Je veľmi ťažké plynule sa zapojiť do už existujúceho firemného organizmu, v ktorom sú nastavené pracovné procesy, vzťahy a hierarchia. Aj preto sme chceli začať s niečím vlastným,“ vysvetľuje Agnes. Dnes už štvorica vedie okrem vinárstva aj farmu, hospodári na ornej pôde v Zemianskych Sadoch a je zodpovedná za celú rastlinnú výrobu.

Mali voľnú ruku

Z dvojice rodičov sa na chode firmy aktívne podieľa už len mama Olga, otec Pavol je stále na majeri, ale už zaslúžene oddychuje. Hoci sa vínu venoval veľkú časť života, svojim deťom prenechal pri budovaní vinárstva voľnú ruku a do ich aktivít nezasahoval. Aj vďaka tomu sa Slobodné vinárstvo mohlo uberať vlastnou cestou a napokon sa etablovalo v segmente naturálnych alebo autentických vín.

Od roku 2019 je piatym členom spolku Autentista Slovakia združujúceho slovenské vinárstva, ktoré sa zaviazali dodržiavať spoločné pravidlá výroby autentických vín. Sú to vína vyrobené z hrozna z ekologicky certifikovaného vinohradu, pričom zber plodov prebieha výhradne ručne. Pri výrobe vína sa nepoužívajú žiadne enologické aditíva, selektované kvasinky, výživné soli, enzýmy ani konzervanty. Agnes Lovecká to zdôrazňuje aj preto, lebo víno nemusí mať na etikete uvedené zloženie a ľudia tak zvyčajne o prítomnosti týchto aditív vo víne nevedia.

„Medzigeneračnú výmenu v poľnohospodárstve nevnímam len ako odovzdanie právomocí, ale aj ako posun vo vnímaní toho, aké funkcie má poľnohospodárstvo plniť“ zdôrazňuje Agnes Lovecká. Nástup novej generácie so sebou podľa nej prináša aj potrebu znovu odpovedať na otázky, aká má byť úloha farmárov, ktorí sa starajú o poľnohospodársku krajinu a aká je ich zodpovednosť voči generáciám, ktoré prídu neskôr. Samotný prechod ich vinárstva na ekologický vinohrad považuje za prirodzený vývoj, ktorý reflektoval osobné nastavenie a tiež realitu medzinárodného trhu s vínom, na ktorom sa vinárstvo pohybuje. V budúcnosti plánujú aj rastlinnú výrobu posunúť smerom k hospodáreniu šetrnejšiemu k prírode.

Malý tím

Keďže tím ľudí pracujúcich na Majeri Zemianske Sady je malý, znamená to pre každého širokú škálu úloh. Agnes je jednou z dvojice konateľov vinárstva, pričom tým druhým je sestrin manžel Michal. Okrem toho sa venuje vinohradu, každodennému chodu farmy a predaju komodít, takže má agendu rozdelenú medzi farmu a vinárstvo. Podobne je na tom aj jej sestra Katarína, ktorá komunikuje s klientmi, spolu s mamou Olgou sa venuje administratívnym úlohám a ako vyštudovaná advokátka je dôležitou súčasťou tímu takisto v situáciách, keď treba riešiť nejaký právny problém.

Agnesin švagor a partnerka majú úlohy predovšetkým vo vinárstve. Michal zodpovedá za pivnice a za celý proces práce s vínom od spracovania hrozna až po fľaškovanie. Spolu s Agnes vína degustujú najprv vo dvojici a potom všetci spoločne. Andrea zastrešuje procesy po nafľašovaní vín, počnúc vedením skladu cez dodávateľsko-odberateľské vzťahy a komunikáciu s klientami až po expedíciu.

Popri pätici členov rodiny má rodinná firma ďalších päť stálych zamestnancov. Pracujú tu už dlho a svoju prácu dobre poznajú. Príkladom je aj súčasný agronóm František Vaško, ktorý v rodinnej firme pracuje viac ako 20 rokov a pomaly pôjde do dôchodku. Všetci si uvedomujú, že nájsť za neho náhradu nebude jednoduché. Súvisí to s tým, že pracovníkov, ktorí sú v poľnohospodárstve kvalifikovaní a skúsení, je v súčasnosti nedostatok. Jedným z dôvodov je aj fakt, že v poľnohospodárstve zostáva pracovať málo vysokoškolákov, ktorý príslušné odbory študujú.

Okrem desiatich stabilných členov tímu si rodina najíma sezónne aj brigádnikov. Väčšinou sú to ľudia z okolitých dedín.

Do USA aj Japonska

Za jeden z najväčších úspechov vinárstva za posledných desať rokov považuje Agnes Lovecká konverziu vinohradu na ekologické hospodárstvo. Kým ku konverzii nedošlo, časť dopestovaného vína predávali veľkému spracovateľovi v regióne. „Zrazu však nedávalo zmysel ekologicky dopestované hrozno predávať za cenu 0,45 eura za kilogram. Rozhodli sme sa preto zvýšiť produkciu a všetko hrozno spracovať doma,“ upresnila Agnes.

Ďalším výrazným úspechom je to, že vínam zo Slobodného vinárstva sa darí v zahraničí. Dostali sa na vínnu kartu štyroch reštaurácií, ktoré sa umiestnili v prestížnom svetovom rebríčku The World’s 50 Best Restaurants.

Neprišlo to však samé od seba. Bolo potrebné navštevovať medzinárodné výstavy v zahraničí, vytvárať si meno a získavať klientelu. „Mohlo by sa zdať, že človek vyrobí skvelé víno, niekto významný ho ochutná a zrazu je z neho vinárska hviezda. Nie je to tak, vinárstvo nie je šoubiznis,“ upozorňuje Agnes. Importéri a obchodníci nehľadajú jedno skvelé víno, ktoré zažiari, ale ucelené portfólio, v ktorom sa snúbi primeraná cena s konzistentnou kvalitou. V rodinnom vinárstve na budovaní zahraničnej klientely pracovali posledných 13 rokov a všetko podriadili práve tomuto cieľu.

Aj vďaka tomu sa dnes väčšina produkcie exportuje do zahraničia. Na víno zo Slobodného vinárstva v Zemianskych Sadoch sa dnes dá natrafiť v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve, Japonsku, Južnej Kórei či na Taiwane. Rodinnému podniku sa podarilo dostať produkty aj do tradičných vinárskych krajín vrátane Francúzska, Španielska a Talianska. Okrem toho smeruje vývoz aj do Nemecka, Poľska, Litvy, Dánska, Belgicka, Rakúska a Maďarska.

Zaujímavosťou je, že obchod s naturálnymi vínami prebieha úplne inak ako s tými konvenčnými a na majeri tak pravidelne hostia návštevy z New Yorku či Tokia. „Je nemysliteľné, aby sme niekomu predali víno bez toho, aby nás navštívil, dôkladne prešiel vinohrad, pivnicu a ochutnal celé portfólio. Nie je to anonymný svet,“ hovorí Agnes, ktorú teší, že ich vína začínajú čoraz viac objavovať aj ľudia na Slovensku.

Vinárstvo má v portfóliu vína, ktoré sú komplexné, vyzreté a vhodné na archiváciu a dali by sa nazvať tradičnými, ale aj vína, ktoré sú hravé, svieže a kalné. „Tieto dve kategórie Slobodného vinárstva nazval Michal ako slovenské cru a slovenskú postmodernu a obe nás dokonale vystihujú,“ dodáva Agnes Lovecká.

Nádoby z Bordeaux

Od roku 2018 do roku 2021 tržby a zisky Slobodného vinárstva postupne rástli, až na jeden malý výkyv v roku 2020. V roku 2022 však došlo k poklesu oboch ukazovateľov. „Je to krivka, ktorá v zásade kopíruje, čo sa za posledné roky na trhu s vínom udialo,“ konštatuje Agnes Lovecká. Počas pandémie predaj vína paradoxne extrémne narástol. Počas tohto obdobia sa napríklad vinárstvu podarilo predať rekordné množstvo vína do Ameriky. Tento jav mal istú zotrvačnosť, no situácia sa postupne zmenila pod vplyvom vojny na Ukrajine, inflácie a vysokých zásob u obchodníkov s vínom.

Investície smerovali v poslednom období predovšetkým do mechanizácie a do spôsobu uloženia zrejúceho vína. Na farme pribudli nové traktory a vo vinárstve postrekovače, ktoré umožňujú vďaka dokonalému triešteniu kvapiek zabezpečiť efektívne pokrytie rastlín, ktoré je pri ekologických prípravkoch kľúčové. Novinkou sú aj zariadenia na prípravu a aplikáciu biodynamických preparátov.

V Bordeaux nakúpilo vinárstvo takzvané ovoidy – sú to v USA patentované nádoby na vyzrievanie vína v tvare vajíčka. Majú polopriepustné steny, ktoré umožňujú vínu dýchať. Prebieha v nich mikrooxidácia podobne ako v drevených sudoch, avšak výsledná chuť a vôňa vína nie je ovplyvnená charakterom dreva. Vďaka tomu si víno zachováva ovocný charakter. Ovoidy dokonca otvorili vo vinárstve cestu novému radu semikarbonických vín.

Okrem inovatívnych technológií však štvorica vinárov nezanevrela ani na tradičné postupy. Nechala si napríklad vyrobiť sudy z dubov z neďalekého lesa, v ktorom hospodári. „Tento projekt nám splnil sen o tom, že naše vína budú vyzrievať v dreve, ktoré rástlo len pár kilometrov od vinohradu a kruh sa tak uzatvorí,“ približujú. K hlineným amforám z Gruzínska a Španielska pribudli v posledných rokoch aj amfory vyrobené v Toskánsku a Číne.

O tom, čo bude s vinárstvom v ďalekej budúcnosti, nechce konateľka špekulovať. Na majeri žije päť detí vo veku od päť do 15 rokov. Agnes s partnerkou má dve deti, jej sestra s manželom tri. „Bolo by krásne, keby sa niekomu z nich chcelo pokračovať. Uvidíme ako sa to vyvinie. Momentálne mi stačí vedomie, že žijeme napĺňajúci život na farme a naše deti sú jeho súčasťou. Verím, že práve to im raz ukáže správnu cestu, nech ich život zavedie kamkoľvek,“ uzavrela Agnes.

Ďalšie dôležité správy