Na konferencii TOP manažment 2018 vystúpi aj Kristína Gaál Drobcová. Rodáčka z Bratislavy sa vypracovala na vrcholovú manažérku v americkej centrále nadnárodnej spoločnosti Johnson Controls. Začínala pritom v bratislavskom centre podnikových služieb Johnson Controls ako šéfka oddelenia záväzkov a postupne sa dostala až na čelo celého centra. Odtiaľ jej cesta viedla do USA na pozíciu globálnej finančnej riaditeľky pre oddelenie nákupu celého koncernu. Následne zo Spojených štátov riadila sedem centier zdieľaných služieb Johnson Controls. Dnes je viceprezidentkou pre finančné operácie pre oblasť Európy, Stredného východu a Ázie.
Riadili ste sedem centier podnikových služieb v piatich krajinách. Ako ste sa na túto pozíciu dostali?
Keď Johnson Controls sfúzoval s firmou Tyco, viceprezidentka spoločnosti ma oslovila, či by som si ako viceprezidentka pre centrá zdieľaných služieb pod seba nezobrala ich riadenie a optimalizáciu. V tom čase som už mala za sebou skúsenosti s riadením bratislavského centra. Súhlasila som a prevzala som vedenie siedmich centier. Po dvoch rokoch sme sa zamerali na vybudovanie troch hlavných centier, ktoré by poskytovali služby celej spoločnosti.
Ako zvládnuť takýto proces, ktorý zahŕňa aj relokáciu práce?
Treba sa na to pripraviť. Nielen sám seba, ale aj svoj tím. Musíte mať pripravený plán, či už komunikačný alebo exekutívny a musí zahŕňať ako hlavné tak aj krízové situácie. Musíte taktiež vedieť, aké sú vaše riziká. V USA je napríklad výpovedná lehota dva týždne, preto potrebujete záložný plán pre prípad, že vám polovica zamestnancov oznámi, že o dva týždne už nepríde. Musíte vedieť, čo ľuďom ponúknuť, aby boli ochotní zostať. Dôležité je tiež mať na svojej strane šéfov jednotlivých centier, aby vám dôverovali. No a samozrejme musíte mať aj záložný plán.
Ktoré obdobie v kariére bolo pre vás najnáročnejšie?
Veci sú ťažké, keď ich robíte prvýkrát. Čím viac skúseností z danej oblasti máte, tým ľahšie to ide. V mojom prípade bol pre mňa najťažší asi môj prvý veľký projekt, keď som mala na starosti presun aktivít z mexického centra podnikových služieb. Išla som do Mexika a potrebovala som dostať tamojšieho šéfa centra na svoju stranu. Človek, ktorému ľudia veria, je kľúčový. Musí byť na vašej strane a musí tú zlú správu odprezentovať dobre, aby ľudia zostali a pomohli vám. Ak to tak nie je, tak presun kompetencií nikdy nebude fungovať. Robila som tam pohovory s ľuďmi, ktorí sa sem chceli relokovať. Mexiko je veľmi vzťahovo založená krajina a trvá, kým si vzťah vytvoríte. Musíte ísť s nimi na večeru, do baru. Musia vám uveriť, že ste človek ako oni a máte na srdci ich dobro.
Slovensko zažilo v minulosti veľký rozmach sektora centier podnikových služieb, no príchod nových sa najmä v Bratislave zastavil. Je podľa vás reálne riziko, že materské centrály prestanú do tunajších centier investovať vzhľadom na nedostatok zamestnancov a čoraz vyššie náklady spojené s ich získavaním a udržaním?
To riziko tu reálne je. Trh je saturovaný. Vidno to aj na tom, že približne polovica nových ľudí, ktorých príjmeme, sú cudzinci. Prichádzajú k nám ľudia z Grécka, Španielska alebo Talianska, kde je nezamestnanosť mladých ľudí stále vysoká. Tu nájdu slušne platenú prácu, ktorá u nich nie je. Konkurenčnou výhodou Slovenska sú jazyky, pretože európske jazyky v Indii nenájdete. Čo by malo byť našou výhodou, ale nie je, je inovatívne a kreatívne myslenie. Chýba to a bolo by dobré to zapracovať do školského systému. Slovenskí absolventi robia iba to, čo sa im povie. Aby tu ale centrá dlhodobo ostali, sú potrebné práve takéto kreatívne zručnosti, ktoré je ťažké presunúť na roboty.
Je to vec súčasnej generácie, alebo chyba školského systému?
Podľa môjho názoru je to o systéme vzdelávania. Vidím, že ľudia u nás sa stále memorujú. Pracovala som s internistami z USA, ktorí počas leta robili v Johnson Controls, a boli na úplne inej úrovni. Mali snahu priniesť niečo nové do akejkoľvek činnosti, ktorú robili. Dáte im robiť jednoduchú činnosť a oni hneď rozmýšľajú, ako by sa to dalo robiť inak a lepšie. Ľudia zo Slovenska často takí nie sú. Majú manuál a idú podľa neho. Tak sú totiž naučení zo školy.
Čo vám na Slovensku oproti Spojeným štátom chýba?
Diverzita. Ženy sú u nás tlačené do roly matky, aby zostali doma a starali sa o deti. Vstupuje do toho zrejme aj rozdiel v platoch medzi mužmi a ženami, ktorý sa na Slovensku nezmenšuje. Potom sa samozrejme stáva, že na materskú dovolenku ide iba žena, keďže zarába menej. Mám však pocit, že postupne sa to aj na Slovensku mení. Muži chodia čoraz častejšie na materskú. Chcelo by to však dlhodobejšiu a systémovú zmenu. Snažím sa aj u nás v Johnson Controls podporovať ženy na vedúcich pozíciách. Motivujeme matky, aby sa vrátili skôr z materskej dovolenky, máme firemnú škôlku otvorenú do pol šiestej, ponúkame flexibilný pracovný čas, máme program mentoringu pre ženy, ktoré majú záujem kariérne rásť a veľa ďalších nástrojov, ktoré môžu ženám pomôcť efektívne skombinovať kariéru s rodinným životom. Dúfam, že keď s tým začneme my, pridajú sa aj ostatné firmy.
Ktorá vlastnosť je podľa vás kľúčová pre úspech v nadnárodnej korporácií?
U mňa to nebola len jedna vlastnosť. Najdôležitejšia je ochota prekonať sám seba a nebyť priemerný. Musíte v niečom vyniknúť. Možno to znie ako klišé, ale naozaj musíte robiť veci na viac ako sto percent. Keď dostanem nejakú požiadavku, tak sa ju nesnažím urobiť tesne pred termínom a presne podľa požiadaviek, ale snažím sa tam dodať niečo vlastné, niečo navyše. Dôležitá je tiež disciplína a výdrž. Počas piateho ročníka vysokej školy som absolvovala denné štúdium a popri tom som pracovala na plný pracovný úväzok.
Ako sa to dá?
Teraz naozaj neviem, ako som to vlastne stíhala, keďže som sa s mojim terajším manželom ešte aj presťahovala do spoločnej domácnosti. Chodila som do školy, písala som diplomovku, robila som štátnice a k tomu mala prácu na plný úväzok. Moje dni boli od šiestej rána do desiatej večer. Disciplína je o tom, že som cez víkend nešla s kamarátkami na víno, ale sadla som si nad knihy a učila sa. Keď som sa rozhodla, že tú prácu chcem a stojí mi to za to, musela som vydržať. Dnes mám pocit, že si mladí ľudia myslia, že byť úspešný je ľahké a rýchle. No nie je to tak. Treba mať trpezlivosť. A človek musí mať motiváciu, ktorá musí byť vnútorná. Nemôžete byť motivovaný tým, že chcete mať krajšie auto ako sused, alebo tým, čo od vás chcú rodičia. Musí to ísť zvnútra.
Čo bolo vašou motiváciou?
Učiť sa nové veci. Nemotivovalo ma to, aby som mala nejakú vysokú pozíciu, bola v nejakom rebríčku či aby som mala veľa peňazí.
Kristína Gaál Drobcová (40)
vyštudovala fakultu podnikového manažmentu so zameraním na finančný manažment a účtovníctvo na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Už počas štúdia začala pracovať ako účtovníčka v spoločnosti ExxonMobile. Od roku 2007 pracuje pre nadnárodný koncern Johnson Controls.
