Viaceré podniky už dekarbonizáciu rozbehli. Experti ukázali, na čo pôjdu milióny eur

Slovenský priemysel v posledných mesiacoch zápasil s vysokým nárastom cien energií a s ich neistými dodávkami. Čiastočné riešenie problému predstavuje dekarbonizácia, teda vykonávanie úsporných opatrení a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov. Hoci záujem európskych štátov vrátane Slovenska sa spravidla sústredí na najväčších znečisťovateľov, mimo tohto procesu nezostávajú ďalšie firmy.  

„Tento rok nás čaká termín, keď má Slovensko povedať, ako bude pristupovať k svojim záväzkom v rámci dekarbonizácie. Prístup, ktorý do toho chceme vniesť, je ísť postupne a rozumne tak, aby to reflektovalo jednak štruktúru nášho priemyslu a takisto aj štruktúru našej energetiky ako takej," uviedol ešte v máji tohto roka nový minister hospodárstva Peter Dovhun.

Odvtedy sa táto téma stáva čoraz naliehavejšou. Celosvetový biznis akceptuje dekarbonizáciu ako významný a nevyhnutný krok v rámci celkovej ekologizácie. Kto sa neprispôsobí, nakoniec v konkurenčnom boji prehrá.  

Podniky už v súčasnosti čelia rôznym výzvam v tejto oblasti, ktoré sa snažia zvládnuť.  Aké konkrétne procesy už rozbehli a čo ich najbližšie čaká? TREND sa na to spýtal firiem v ankete.

1/ Aké procesy ste v oblasti dekarbonizácie už rozbehli vo vašom podniku a na čo kladiete dôraz?  

2/ Akú formu podpory či pomoci očakávate od štátu v rámci dekarbonizácie priemyslu či prípadne ste ju už získali?

Vojtech Červenka, obchodný riaditeľ MH Teplárenský holding

1/ Téma dekarbonizácie patrí medzi naše top témy, ktoré už aktuálne formujú budúcnosť teplárenstva na Slovensku. Najvýznamnejší je projekt využitia geotermálnej energie na vykurovanie mesta Košice. Jeho zrealizovaním dôjde k ukončeniu spaľovania uhlia, čím sa zníži produkcia emisií CO2 o 54 000 ton ročne.

V závode Žilina pripravujeme projekty, ktorými postupne vytlačíme používanie hnedého uhlia. V prvej fáze plánujeme inštaláciu vysokoúčinného kogeneračného zdroja, čím dôjde k zníženiu emisií CO2 asi o 105 000 ton za rok. V druhej fáze počítame s inštaláciou multipalivového kotla na výrobu tepla z biomasy a tuhých alternatívnych palív.

Pre obe fázy projektu plánujeme využiť štátnu pomoc z Modernizačného fondu. Ďalšie projekty sú zamerané na zvyšovanie odberu odpadového tepla zo zariadení na energetické využitie odpadu v Bratislave (OLO) a v Košiciach (KOSIT), projekt využívania biometánu v Martine alebo rozšírenie monovýroby tepla z biomasy vo Zvolene na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie.

V každom z našich šiestich závodov sú pripravené aj projekty modernizácie rozvodov. Postupnými investíciami narastie podiel obnoviteľných zdrojov energie a odpadového tepla na primárnych energiách až na 41 percent a uhlíková intenzita výroby tepla sa zníži o 60 percent oproti roku 2018.

2/  Projekt využitia geotermálnej energie v Košiciach získal začiatkom tohto mesiaca (júl 2023) štatút národného projektu, čo mu otvára cestu pre získanie štátnej pomoci na jeho realizáciu z prostriedkov Fondu na spravodlivú transformáciu. Projekt by však nebol realizovateľný bez štátnej pomoci, keďže náklady na privedenie tepla z geotermu do Košíc nie sú malé a premietnutie celej investície v cenách tepla by znamenalo ich výrazné navýšenie pre odberateľov.

Aj všetky ostatné menované projekty sa snažíme realizovať s čo najmenším cenovým dopadom na odberateľov, v čom nám pomáha poskytovaná štátna pomoc z európskych prostriedkov, predovšetkým z Modernizačného fondu.

Anton Molnár, hovorca a riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft

1/ V spoločnosť Slovnaft sa riadime dlhodobou stratégiou Skupiny MOL s cieľom významne znížiť emisie do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Máme identifikované výrobné procesy, ktoré sa v najväčšej miere podieľajú na tvorbe emisií a pripravené konkrétne projekty na ich zníženie. V dlhodobom horizonte plánujeme viac využívať obnoviteľné zdroje energie a tiež diverzifikovať portfólio služieb skupiny aj do oblastí mimo výroby palív.

Aktuálne rozpracované projekty s cieľom zníženia emisií oxidu uhličitého počítajú s investíciami okolo 500 miliónov eur. Ide napríklad o elektrifikáciu parných turbín na výrobnej jednotke automobilových benzínov, výmenu niektorých súčasných pecí za nízkoemisné na Etylénovej jednotke, vybudovanie solárnej elektrárne na jednom z logistických terminálov, výstavbu elektrolyzéra na výrobu zeleného vodíka a ďalšie.