Viac sporenie ako stavebné

I keď banky vlani pomaly zvyšovali úročenie dlhodobejších nových vkladov, stavebné sporenie zostalo vďaka štátnej prémii pre sporiteľov zaujímavým titulom. Stavebným sporiteľniam sa podarilo zvýšiť objem vkladov o 167 miliónov eur, z toho viac než tri štvrtiny získala najväčšia Prvá stavebná sporiteľňa. Štát za minulý rok na účty sporiteľov prispel prémiou prevyšujúcou 41 miliónov eur.

Počtom nových zmlúv nezamávali ani úvahy o zmenách v systéme stavebného sporenia, ktoré sa objavili vlani na jeseň. Ľudia si uzavreli vyše 267-tisíc nových zmlúv, je to zhruba toľko čo rok predtým. Toto číslo nič nehovorí o počte nových záujemcov o sporenie, keďže zahŕňa i obnovovanie končiacich sa kontraktov. Aktívnych sporiteľov pribudlo približne dvadsaťtisíc. Dlžníkov, naopak, ubudlo.

Čo nové

Nič sa nezmenilo na tom, že dominanciu na trhu mala aj vlani Prvá stavebná sporiteľňa (PSS) a ďalšie dve – Wüstenrot a ČSOB stavebná sporiteľňa – boli len „chudobným príbuzným“. No v presviedčaní politikov o užitočnosti tohto nástroja podpory bývania sa vedia všetci spojiť. PSS si ešte upevnila postavenie na trhu v úverovaní, vo vkladoch si podiel viac-menej udržala.

Hoci ministerstvo financií aktuálne uvažuje o viacerých zmenách v stavebnom sporení, vlani sa v podmienkach sporenia nič nezmenilo. Klienti mali nárok na štátnu prémiu vo výške 12,5 percenta ročných vkladov, maximálne 66,39 eura ročne. Tak je to aj na tento rok.

Návrh novely zákona o stavebnom sporení počíta s tým, že sa bude prémia od budúceho roka okliešťovať. Nemali by ju v plnej výške získať tí, ktorí si novú zmluvu uzavrú počas roka (dostanú len alikvotnú časť podľa počtu mesiacov sporenia). Ani tí, ktorí čerpajú medziúver. Ten považuje rezort za komerčný úver, ktorý netreba podporovať. Obmedziť chce aj poplatky v stavebnom sporení, pretože zhltnú klientovi veľkú časť štátnej prémie. Niektoré poplatky by sa mali znížiť, iné by mali z cenníkov sporiteľní vymiznúť úplne.

Viac úverov

Po tom, čo v krízovom roku 2009 úvery od stavebných sporiteľní stagnovali, vlani sa predsa pohli nahor. Hoci len mierne, o necelé tri percentá. Predkrízové tempo rastu si stavebné sporenie ani nepripomenulo. Prirodzene, na raste úverov mala najväčšiu zásluhu PSS. Stála za každými 92 centmi, ktoré v podobe nového úveru od stavebných sporiteľní putovali. Celkovo sporiteľne poskytli nové úvery za takmer 439 miliónov eur, z toho drvivá väčšina – 92 percent – bola vo forme medziúverov.

Sporiteľne len zhruba 16 centov z novopožičaného eura premietli aj do stavu úverov obyvateľstvu. Podobne ako komerčné banky zamerané na spotrebné úverovanie, kde sa točia menšie objemy pôžičiek s kratšou lehotou splatnosti než hypotéky. Stav úverov od stavebných sporiteľní sa v celom sektore posunul nahor o 49 miliónov eur. Číslo o čosi stiahla nadol Wüstenrot stavebná sporiteľňa, ktorá aj vlani objem úverov obyvateľstvu znížila. Dala medziročne menej nových klasických stavebných úverov i medziúverov.

Každý piaty

Medziúvery boli rovnako ako po iné roky ťahúňom úverového biznisu sporiteľní, hoci tentoraz podrástli ani nie o 5,5 percenta. Stavebné úvery boli len doplnkom s klesajúcou váhou v portfóliu. Medziročne klesli o viac než päť percent. Keďže medziúver sa po určitom čase sporenia preklopí na stavebný úver, celkový počet dlžníkov so stavebným úverom je nakoniec v sporiteľniach o čosi vyšší, než je tých, čo čerpajú medziúver.

No nie o veľa – skupina viac než 277 tisícok dlžníkov sa dá zjednodušene rozdeliť na polovicu medzi tých, čo splácajú medziúver a stavebný úver. Podstatne významnejšou klientelou je sporiaca skupina. V niektorej z troch stavebných sporiteľní si aktívne sporí takmer 982-tisíc ľudí. Zmluvu o stavebnom sporení tak má zhruba každý piaty Slovák.

Úvery stavebných sporiteľní v SR (mld. eur)
Loans of Building Savings Banks (EUR bn)

Trhové podiely stavebných sporiteľní (2010, %)
Market Shares of Building Savings Banks (2010, %)

Vklady a úvery stavebných sporiteľní (mld. eur)
Deposits and Loans of Building Savings Banks in Slovakia (EUR bn)

Článok vyšiel v ročenke TREND Top vo finančníctve, ktorá bola prílohou TRENDU č. 25.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.