Viaceré z najúspešnejších zahraničných maloobchodných predajní patria zároveň aj k tým najmenej atraktívnym. Reťazce ako Aldi, Trader Joe’s, Dollar General či Costco sa nesnažia ohúriť zákazníkov interaktívnymi technológiami, navigačnými displejmi ani príjemným osvetlením, väčšiu pozornosť sústreďujú na cenovú politiku a elimináciu nákladov, všimol si ekonomický portál Business Insider.
Kovové police a betónová podlaha
Efektívne škrty začínajú už pri regáloch. Dodávatelia časť tovaru prinášajú do predajní v relatívne usporiadaných maxibalíkoch a maxiškatuliach, ktoré stačí priniesť medzi zákazníkov na paletách rovno z kamióna, nedbajúc na estetiku v predajnom priestore. Ide napríklad o nápoje v plastových fľašiach, mlieko, múku a podobný tovar, ktorý možno bezpečne baliť do pravidelných tvarov.
Preto sa investície do políc stávajú zbytočnými, rovnako odpadávajú určité ťažkosti so zásobovaním a skladovaním. Business Insider takisto poukazuje na to, že interiérová architektúra sa v mnohých prípadoch obmedzuje na priemyselné kovové konštrukcie regálov (keď už sú police nutné), betónovú podlahu, úzke uličky a jednoduché osvetlenie.
Sortiment diskontných predajní často tvorí vlastná privátna značka, ktorú sprevádza rovnako unifikovaný dizajn. Balenie tovaru môžu byť prispôsobené tak, aby sa kapacity regálov maximálne využili a nezostal zbytočne voľný priestor, tvrdí britský portál The Guardian.
Nízkonákladovým riešením je aj depozitný systém vkladania mincí do košíkov, aby ich mohol zákazník používať. Obchody spoliehajú, že zákazníkom bude ľúto nechať mincu uväznenú v košíku a rozhodnú sa ho vrátiť. Predajniam tak odpadávajú starosti a náklady súvisiace s ich vrátením.
Zdroj: SITA / AP
Úsporný model Ryanairu
Vzostupný trend úspešných diskontných reťazcov vidno aj vo Veľkej Británii. Najväčšej štvorke maloobchodníkov – Tesco, Asda, Sainsbury a Morrisons – pomaly, ale isto stúpajú na päty nemeckí konkurenti Lidl a Aldi. Hoci má Tesco podiel na britskom maloobchodnom trhu 28 percent a Aldi iba 5,6 percenta, v súčasnosti ústredná štvorka percentá stráca, zatiaľ čo Aldi a Lidl ich postupne získava, upozorňuje portál BBC.
Analytici pripisujú ich úspech nielen nižším cenám, ale aj porovnateľnej kvalite tovaru, ktorá nezávisí od prezentácie tovaru v priestoroch predajne. Z výskumu, na ktorý BBC poukazuje, vyplýva, že približne tretina zákazníkov reťazcov Aldi a Lidl pochádza zo strednej a hornej triedy.
Biznis diskontných predajní možno prirovnať k úspornému modelu nízkonákladových aeroliniek Ryanair alebo EasyJet. Umenie týchto spoločností ponúkať lacné cestovanie súvisí s tým, že odstránením všetkých vecí, ktoré nie sú pre cestujúcich nevyhnutne potrebné, sa šetria náklady a odovzdávajú sa v podobe nižších cien zákazníkom.
So skromnejším vybavením si tak môžu reťazce dovoliť oproti konkurencii prakticky bezkonkurenčné ceny. Napríklad reťazec Aldi má oproti Walmartu ceny v priemere o 30 percent nižšie, pričom Walmart už v rámci svojej kategórie ponúka oproti ostatným supermarketom o 15 percent lacnejší tovar, vysvetľuje portál CBS. Podobné cenové rozdiely vznikajú aj na britskom trhu.
Väčšie zisky na štvorcový meter
Aj napriek tomu, že diskontné supermarkety ponúkajú len jednoduchý zážitok z nakupovania s nižšou kultúrou predaja, zákazníci sa do týchto predajní vracajú. Ich úspech dosvedčujú aj vyššie tržby a plánované expanzie. Napríklad len spoločnosť Aldi oznámila do roku 2018 otvoriť v Spojených štátoch k doterajším 1 500 predajniam ďalších päťsto.
Viacerí analytici upozorňujú, že za úspechom sa môže skrývať aj samotná veľkosť predajní. Zatiaľ čo supermarkety ako Walmart a Tesco zaberajú v priemere o niekoľko stoviek až tisíc štvorcových metrov predajnej plochy viac ako diskontná konkurencia, Aldi či Lidl operuje na oveľa menšom priestore a v rámci celku dokáže na jeden štvorcový meter generovať vyššie tržby.
Prevádzkovať menšie obchody je, samozrejme, lacnejšie a takisto je jednoduchšie spravovať a udržiavať 2 500 obchodných položiek ako 50-tisíc (priemerný počet druhov položiek v klasických supermarketoch). Ak obchod neponúka dvadsať rôznych verzií jedného produktu, záverečný účet v obchode bude oproti klasickým predajniam nižší aj o 50 percent, poukazuje portál CBS.
Nevydarený experiment
Zaujímavosťou je, že aj keď sa obrovské supermarkety typu Walmart snažili priblížiť k zákazníkom prostredníctvom obchodov s malým diskontným formátom, nevyšlo im to.
Nedávno Walmart vyhlásil zatvorenie 269 pobočiek, z ktorých väčšinu tvorili práve experimentálne malé formáty obchodov s rozlohou približne tisíc štvorcových metrov, ktoré zamestnávali v priemere tri desiatky ľudí. Typický Walmart je v priemere desaťkrát väčší.
Jeho cieľom bolo podmaniť si najmä mestské oblasti a štvrte a získať zákazníkov, ktorí nakupujú skôr drobnosti na rýchlu spotrebu a ktorí sa nezameriavajú len na hromadné dopĺňanie zásob v špajzi. Formát sa však neuchytil, koncepcia sa v mnohých prípadoch ukázala stratová. Nakoniec sa spoločnosť rozhodla, že aj naďalej sústredí na veľké nákupné centrá.
