Tržby v amerických pobočkách McDonald’s posledných šesť štvrťrokov permanentne klesali. Spoločnosť stráca zákazníkov a bojuje s rýchlo rastúcou konkurenciou. Podľa indexu spokojnosti zákazníkov má McDonald’s zostupnú trajektóriu.

Najmä v Spojených štátoch sa darí rôznym fast foodovým alternatívam, akými sú Chipotle, Taco Bell, Panera, Applebee's či Chick-fil-A. Tie väčšine Európanom síce nič nehovoria, ale v USA ide o atraktívne podniky, ktoré spoločne ukrajujú hlavným gigantom významný podiel na trhu.

Bez peňazí a blízko záhuby

Celosvetové ekonomické vyhliadky na pol roka dopredu pre spoločnosť McDonald’s sú najhoršie za posledných 12 rokov. Že to s reťazcom nevyzerá príliš dobre, potvrdzujú aj samotní franšízanti.

„Najmenej polovica prevádzkovateľov v mojom regióne čelí kolapsu,“ napísal jeden franšízant v prieskume, na ktorý upozornil ekonomický portál Business Insider. „Prevádzkovatelia práve teraz sedia na útese. Tržby sa uberajú zlým smerom,“ dodáva ďalší.

V prieskume padli dokonca tvrdenia ako „Sme na mizine“, „Môžeme byť odsúdení k záhube“ alebo „Vernosť značke je pre nás históriou“.

Niekoľkí prevádzkovatelia sa sťažovali na nového generálneho riaditeľa Stevea Easterbrooka, ktorý podľa nich od získania postu v marci tohto roka neurobil žiadne významné zlepšenia pre lepší predaj.

S. Easterbrook prisľúbil v dobe nástupu najmä rýchly obrat, lepšiu chuť, kvalitu a významné zjednodušenie. Nič z toho sa podľa opýtaných prevádzkovateľov nestalo, práve naopak. Ako príklad na demonštráciu zložitosti jeden franšízant uviedol, že počas obedňajšej hodiny, teda doby, kedy sa v podniku očakáva najväčší nápor, si konkurencia vystačí so 6 až 8 ľuďmi v prevádzke, zatiaľ čo pri približne rovnakých podmienkach potrebuje prevádzka McDonaldu 20 až 25 ľudí.

Jedným z predpokladov úspechu tak môže byť jednosmerné alebo aspoň užšie zameranie ponuky. Ako vyplýva z indexu spokojnosti zákazníkov, obľúbené boli podniky, ktorých zameranie sa sústredilo predovšetkým na jednu položku (napríklad Chick-fil-A). To umožňuje obsluhe rýchlejšie a efektívnejšie vybaviť objednávku, čo spokojnosť zákazník zvyšuje.

V rámci prieskumu bolo oslovených 29 franšízantov, ktorí vlastnia a prevádzkujú 208 reštaurácií v Spojených štátoch. Spoločnosť McDonald’s ale zdôrazňuje, že táto vzorka predstavuje menej ako jedno percento z celkových 3 100 franšízantov po celej Amerike.

Vražedné tempo otvárania

Podobné súženie zažíva aj sendvičový reťazec Subway. V roku 2014 klesol predaj v Spojených štátoch o tri percentá, ktoré vyčíslili na 400 miliónov dolárov, vysvetľujú americké noviny Washington Post.

Na reťazec, ktorý má v 110 krajinách viac ako 43 900 pobočiek, to nie je príliš povzbudivá správa. Čas ukáže, či monštruózny plán spoločnosti zaokrúhliť počet pobočiek do roku 2030 na rovných 100-tisíc naozaj vyjde. Obísť by pritom nemali školy ani nemocnice.

Do roku 2013 Subway dokázal každý týždeň otvoriť 50 nových obchodov. Toto tempo stačilo na to, aby sendvičový reťazec prekonal dokonca McDonald’s, ktorý má po celom svete zatiaľ „len“ vyše 35 400 pobočiek. V súčasnosti predá Subway v prepočte každú minútu približne 2 800 sendvičov.

Podľa Washington Postu sa však reťazcu expanzia a všadeprítomnosť vypomstí. Ak zákazník navštevuje jednu pobočku Subwayu a spoločnosť otvorí v neďalekej oblasti ďalšiu, ktorá sa nachádza bližšie k tomu istému zákazníkovi, znamená to, že pôvodná pobočka stráca tohto zákazníka na úkor novootvorenej pobočky. Vo výsledku tak Subway sám seba okráda o zákazníka. 

Tlak na vysoké tržby a nízke náklady

Reťazce majú problém aj so spokojnosťou zamestnancov. McDonald's čelil štrajku tisícok ľudí a nakoniec prisľúbil zvýšiť od júla niektorým zamestnancom platy o 10 percent (dolár na hodinu). 

Podobné to je aj v Subwayi. Prevádzkovatelia siete tvrdia, že zvyšovať mzdy by aj chceli, ale nemôžu kvôli extrémnemu tlaku na udržanie ziskov a nákladov, zvlášť v čase, kedy spoločnosť zažíva nepriaznivé obdobie.

Prevádzkovatelia musia zaplatiť spoločnosti každý týždeň určitý podiel bez ohľadu na to, ako dobre práve biznis funguje. Rovnako musia počítať aj s meniacimi sa nákladmi, ktoré vznikajú napríklad v dôsledku zmeny ingrediencií či zvyšovania cien nájomného.

Ďalším problémom Subwayu v Spojených štátoch je miznúca povesť a imidž zdravého fast foodu. Hoci sa pred desiatkami rokmi mohol reťazec chváliť v porovnaní s vtedajšou konkurenciou zdravším menu, v súčasnosti podľa analytikov nestíha Subway s aktuálnymi trendmi držať krok.

Zmeny prichádzajú príliš v malom a príliš neskoro, alternatívne fast foody sa kvalitou prispôsobujú rýchlejšie, dodávajú analytici pre Washington Post.

Situáciu ešte zhoršujú osvetové kampane či petície, ktoré upozorňujú na nie príliš lahodné ingrediencie vo fast foodových jedlách. V prípade Subwayu tak išlo napríklad o gumárenskú chemikáliu. Hoci sa spoločnosť rozhodla prísadu odstrániť, poškodená povesť sa odstraňuje ťažšie.