Zamestnanci žijú v strážených apartmánoch v Spojených arabských emirátoch alebo v Katare, pracujú dlhšie ako personál iných aeroliniek a sú viazaní zmluvnými podmienkami, ktoré by boli inde neprípustné. Ich zamestnávatelia napríklad môžu prepustiť ženu, ak otehotnie.
Práca pre vyvolených
Získať prácu letušky nie je jednoduché. Aerolinky kladú na uchádzačky požiadavky, ktoré hraničia s diskrimináciou. Napríklad Emirates požaduje vek medzi 21 až 30 rokmi, minimálnu výšku 160 centimetrov a hmotnosť rovnajúcu sa podľa BMI indexu normálu. „Môže sa stať, že prejdete všetkými kolami, recruiter si vás vyberie, ale nepozdávate sa niekomu v Dubaji. Potom môžete skúšať šťastie opäť o šesť mesiacov,“ hovorí Slovenka, ktorá získala prácu letušky až na tretí pokus.
Jednou z najväčších výziev v globálnom leteckom priemysle je tréning reakcií palubného personálu na núdzové situácie. Kým väčšina spoločností trénuje zamestnancov iba v kulisách, arabské aerolinky investovali stovky miliónov do letových simulátorov. Napodobujú pohyby lietadla počas turbulencií, vpúšťajú do kabíny dym alebo vznietia oheň v batožinovom priestore, píše Wall Street Journal Deutschland.
Simulátor airbusu A330 Zdroj: Facebook / Emirates
Zamestnanci si môžu vyskúšať, aké náročné je pristávanie s pokazenou prednou časťou podvozku alebo pristátie lietadla nakloneného na bok, aby sa v tejto polohe naučili otvoriť núdzové východy.
Školenie pozostávajúce z testu reakcií na núdzové situácie a bezpečnosti trvá v Emirates 7 týždňov. Na získanie licencie je potrebné úspešne zložiť všetky skúšky. Kurz, ktorým si prešla aj Slovenka, je podľa jej slov psychicky veľmi náročný. Týždeň po jeho zvládnutí nastupujú nováčikovia „naostro“ na palubu lietadla.
Pre Emirates, najväčšiu leteckú spoločnosť z Golfského Perzského zálivu s celosvetovo štvrtou pozíciou, pracujú zamestnanci zo 143 krajín. O voľné pracovné miesta sa tam ročne uchádza 400-tisíc ľudí.
V arabských aerolinkách sa hovorí po anglicky, no pre väčšinu zamestnancov je to cudzí jazyk. Preto sú jazykové a iné bariéry medzi personálom prirodzené. Slovenka priznáva, že nie všetci spolu dobre vychádzajú: „Výhodou je, že aj keď si s niekým na palube nerozumiete, môžete si s pokojom povedať, že toho človeka už nikdy v živote nestretnete. Len zriedkavo sa stáva, že stretnete tých istých ľudí.“
Ubytovanie pod paľbou kritiky odborov
Nováčikov väčšinou ubytujú s cudzincom, aby sa predišlo skupinkovaniu a človek bol nútený trénovať si angličtinu. Kamery v ubytovacích priestoroch aerolínií Qatar starostlivo sledujú každý krok personálu. Vylúčené nie sú ani náhodné kontroly izieb. Letušky a stevardi v nich musia byť dvanásť hodín pred nástupom do práce.
Zamestnanci Emirates zdieľajú kuchyňu a obývačku a pri nástupe dostanú uvítací balíček s kuchynskými potrebami. Európske a americké odbory považujú taký spôsob ubytovania za „nútenú starostlivosť“.
Slovenka si pochvaľuje zamestnanecké výhody - preplatené ubytovanie v apartmánoch, karty so zľavami do obchodov, barov a reštaurácií, 50-percentné zľavy v hoteloch pri letových prestupoch na všetok servis, bezplatnú čistiareň. Na zdravotnú starostlivosť má však iný názor: „Na všetko vám dajú Panadol a pošlú vás domov,“ sťažuje sa.
Nástupný plat palubného personálu v Qatar Airways je čistých 19 400 eur ročne. To je podľa WSJ Deutschland porovnateľsné s príjmami v európskych a amerických aerolinkách. Prvý dôstojník si zarobí okolo 105-tisíc eur a kapitán lietadla minimálne 162-tisíc eur ročne.
Letušky aerolínií Etihad Airways Zdroj: Facebook / Etihad Airways
Letecké spoločnosti na celom svete musia pri určovaní pracovného času dodržiavať predpisy stanovené Medzinárodnou organizáciou pre civilné letectvo (International Civil Aviation Organisation – ICAO). Americké a európske úrady kladú prísnejšie požiadavky na svoje aerolinky a obzvlášť pilotov. Každá letecká spoločnosť sa musí riadiť, bez ohľadu na to, kam lieta, pravidlami svojej domovskej krajiny.
Personál arabských aeroliniek má všeobecne dlhšiu pracovnú dobu ako u konkurentov etablovaných v Európe a Severnej Amerike. Podľa údajov aerolínií Qatar nalieta palubný personál mesačne asi 90 až 100 hodín pri 8 voľných dňoch. V americkej leteckej spoločnosti United airlines je to 95 hodín pri 10 voľných dňoch. Arabské aerolinky majú výhodu v tom, že uskutočňujú dlhé diaľkové lety, počas ktorých trávi personál celý deň vo vzduchu. Pri letoch na krátke trasy musia zamestnanci častejšie čakať na letisku.
Vyhadzov za materstvo a sobáš na povolenie
V Emirates musí dať výpoveď každá zamestnankyňa, ktorá otehotnie v prvom roku trojročného kontraktu. Neskôr sa však môže vrátiť. Etihad umožňuje tehotným pracovníčkam ešte prvé tri mesiace lietať. Potom však musia zo spoločnosti odísť alebo, v lepšom prípade, prestúpiť na pozíciu „na zem“. V Qatar musí tehotná zamestnankyňa prestať lietať okamžite a v prípade voľného miesta prevziať prácu na zemi.
Ženy sú na to dôrazne upozornené, ubezpečujú spomínané aerolínie. Spoločnosti od letušiek očakávajú, že finančne náročnú prípravu si odpracujú.
Podľa Federálnej správy letectva (Federal Aviation Administration – FAA) neexistujú v USA žiadne obmedzenia pre tehotné zamestnankyne aerolínií. Ženy môžu pracovať dovtedy, kým na to fyzicky stačia. Americká odborová organizácia letových stevardov AFA prízvukuje, že zamestnávatelia by nemali diskriminovať tehotné ženy. Asociácia v minulosti lobovala za tehotenské uniformy a materskú dovolenku.
Ženy a aj muži, ktorí chcú uzatvoriť manželstvo, musia počas prvých piatich rokov v Qatar požiadať zamestnávateľa o povolenie k sobášu. Zamestnanci sa podpisom pracovnej zmluvy zaväzujú verejne nekritizovať spoločnosť počas trvania pracovného pomeru a aj určitý čas po jeho ukončení.
Napriek náročným podmienkam má práca letušky podľa Slovenky aj svetlú stránku: „Spoznala som tu super ľudí, mám možnosť precestovať celý svet zadarmo a ešte k tomu si aj zarobím. Aj život v Dubaji má svoje čaro.“ Jedným dychom však dodáva: „Práca ako taká baví málokoho. Je to veľmi únavná a špinavá práca. Ľudia si nás nevážia. Niektorí si myslia, že sú v reštaurácii, keď si chcú vyberať jedlo. Nevedia pochopiť, že sú len dve možnosti. Buď to občerstvenie chcú, alebo nie.“
