Shell uviedol, že síce vo svojom vrte Bruger J v Čukotskom mori našiel náznaky aj ropy aj zemného plynu, no nejde o dostatočné množstvo na to, aby firma pokračovala v ďalšom prieskume.
V rozhodnutí o zastavení ťažby sa odrážajú vysoké náklady na projekt, a tiež nepredvídateľné regulačné prostredie v oblasti.
Správa je veľkou ranou pre Shell, ktorý počítal s tým, že sa ťažba na Aljaške stane jedným zo zdrojov budúceho rastu príjmov firmy. Ochrancovia životného prostredia, ktorí sa niekoľkokrát pokúsili projekt zablokovať, správu vítajú.
Shell utratil za prieskum v Arktickej oblasti viac než sedem miliárd dolárov, vrátane 2,1 miliardy v roku 2008 za prenájom oblasti v Čukotskom mori pri severozápadnom pobreží Aljašky.
Spoločnosť však zároveň uvádza, že v oblasti naďalej vidí veľký potenciál a že je pravdepodobné, že v „konečnom dôsledku bude mať strategický význam pre Aljašku i USA“. Avšak nateraz označila jej doterajšie aktivity za sklamanie.
Ochrancovia varovali pred katastrofou
Ochrancovia životného prostredia uvádzali, že prieskum v ekologicky krehkej arktickej oblasti by mohol spôsobiť nárast emisií skleníkových plynov, úniky ropy a byť pohromou pre ľadové medvede, mrože a tulene. V lete sa demonštranti na kajakoch neúspešne pokúsili zablokovať lode Shellu v Seattli a Portlande.
Americká geologická služba US Geological Survey (USGS) odhaduje, že v amerických arktických vodách Čukotského a Beaufortovho mora je najmenej 26 miliárd barelov vyťažiteľnej ropy, napísali agentúry AP a Reuters.
Geologická služba ďalej odhaduje, že v Arktíde sa nachádza asi 30 percent svetových neobjavených zásob zemného plynu a 13 percent ropy.
Nevydarený prieskum je druhým neúspechom firmy v oblasti. Prvou bolo takmer pred tromi rokmi uviaznutie obrovskej lodnej vrtnej súpravy s hmotnosťou 28-tisíc ton na skalách pri ostrove Kodiak na Aljaške. 18-člennú posádku vtedy musela pred blížiacou sa búrkou evakuovať pobrežná stráž. Súprava mala v tom čase na palube 590-tisíc litrov paliva.
