Vyše ročné kontakty bratislavských finančníkov zo Slavie Capital s východoslovenskými podnikateľmi vlastniacimi humenského správcu priemyselných nehnuteľností a dodávateľa energií Chemes sa skončili rozchodom plným výčitiek, nejasností a neistej budúcnosti.
Východniarska partia potrebuje nového odberateľa energií. Zhruba tretinovú dieru v tržbách spôsobenú nedávnym odstavením výroby vlákien pre textilný priemysel v Chemlone má zaplátať vraj už dohodnutý, no zatiaľ nezverejnený investor. Či v areáli ostane výroba textilných vlákien, ktorú Chemlon odstavil začiatkom októbra, rozhodne ďalší hráč. Majiteľ Chemlonu, banskobystrická firma Assets Management. No pochybnosti o tom, či sa jej predchádzajúci vlastník výrobcu vlákien, opäť Slavia Capital, skutočne zbavil akcií a či informácie o transakcii nie sú len krycí manéver Bratislavčanov, vyjadrilo pre TREND viacero zdrojov z biznisu.
Nejasné motívy
V druhej polovici tohtoročného augusta pripravoval TREND tému o reštrukturalizácii firiem. V tejto súvislosti sa rozprával aj s členom predstavenstva Slavie Capital Viktorom Levkaničom. Okrem iného aj o sanácii humenského Nylstaru, ktorý sa pod taktovkou finančnej skupiny premenoval späť na Chemlon. Bratislavský manažér rozprával o reštrukturalizácii firmy a z kontextu jeho slov ani náznakom nevyplývalo, že by zmenila majiteľa. Na otázku reportéra TRENDU, či bol Chemlon predaný, odpovedal: nie. Pritom Slavia Capital začiatkom októbra, po medializovaní sporov Chemesu s Chemlonom uviedla, že akcie výrobcu textilných vlákien predala banskobystrickej spoločnosti Assets Management už koncom júla.
Čerstvý štatutár Chemlonu, Eugen Bekéni, ktorý má reprezentovať záujmy nového akcionára, figuruje v dozornej rade Karpatskej lesníckej spoločnosti spolu s Martinom Kvietikom, členom dozornej rady Slavie Capital. Táto finančná skupina tvrdila, že má pre Chemlon už takmer dohodnutého zahraničného investora. Nie je jasné, prečo výrobu textilných vlákien nepredala priamo jemu, ale posunula ju stredoslovenskému medzičlánku.
Úvahy o tom, že Assets Management je nastrčená firma Slavie Capital, vyslovilo viacero zdrojov z prostredia zainteresovaných firiem z areálu Chemesu, kde okrem Chemlonu pôsobí viacero spoločností. Dôvodom by mohlo byť, že Slávia nechcela byť firmou, ktorá by zastavila výrobu v Chemlone.
Hovorca Slavie Capital Peter Benčúrik trvá na tom, že skutočný majiteľ výroby textilných vlákien je banskobystrická spoločnosť. V. Levkanič, ktorého TRENDU sám odporúčal na rozhovor, podľa neho nie je špecialista na Chemlon. Preto vraj nemusel vedieť o predaji tejto firmy. Hovorca má odpoveď aj na otázku, prečo fabriku nepredali priamo už vraj takmer dohodnutému investorovi. Z transakcie malo zísť pre skomplikovanie vzťahov s dodávateľom energií Chemesom. Za týchto okolností vraj Slavia nebola schopná dotiahnuť príchod investora. Partnerstvo štatutára skupiny s novým predsedom predstavenstva Chemlonu v Karpatskej lesníckej spoločnosti je podľa P. Benčúrika náhodné.
Assets Management sa venuje podnikaniu v lesnom, pôdnom a vodnom hospodárstve. Na otázku, čo túto firmu podnietilo kúpiť výrobu textilných vlákien na východe, tvrdí jej hovorca Vladimír Bačišin, že príležitosť na predaj novému investorovi.
P. Benčúrik uvádza, že fabrika má dvoch možných investorov. Obaja pochádzajú z Európy. Jeden z nich vraj patrí k top desiatke kontinentálnych výrobcov textilných vlákien. Jeho názov neprezradil.
Márne snahy
Krátke obdobie, počas ktorého bol Chemes a Chemlon vedený pod taktovkou Slavie Capital, sa začalo v druhej polovici minulého roka.
Finančná skupina získala pod kontrolu vyše 90-percentný podiel v Chemese od zamestnaneckej akciovky Novachem. Prostredníctvom neho ovládla aj Chemlon, keď vstúpila do konečnej fázy jeho súdom riadenej reštrukturalizácie. Výrobca textilných vlákien vtedy podnikal pod obchodným menom Nylstar Slovakia. Problémy jeho majiteľov, francúzskej Rhodie a talianskej Snie spôsobili, že slovenská firma nebola kvalitne manažovaná a nedokázala konkurovať lacnejším ázijským výrobcom. Chemes bol ako dodávateľ energií jedným z jej najväčších veriteľov. Pri predaji aktív, ktorým vyvrcholilo reštrukturalizačné konanie, bola podľa P. Benčúrika Slavia Capital jediný reálny záujemca. Vraj hlavne kvôli Chemesu. Bratislavčania sa obávali, aby ich nová energetická akvizícia neprišla krachom svojho odberateľa o tretinu tržieb.
Kúpené zdravé časti výrobcu vlákien vložili do spoločnosti SC Nylon Humenné, ktorú premenovali na Chemlon. Zároveň zvýšili základné imanie z milióna eur na vyše deväť miliónov. Slavia chcela výrobcu vlákien spojiť do jednej firmy s dodávateľom energií. V Chemlone pokračoval proces ozdravovania. V rámci opatrení na zvyšovanie produktivity firma prepustila dve stovky ľudí. Okrem iného tiež prekopávala finančný manažment, logistiku a aj výrobu. Modernizovala prevádzku a našla nové trhy v Indii. Tieto snahy ukončila v lete tohto roku. Dôvod bola strata akcií Chemesu. Nasledovali hádky s manažérmi tejto firmy o dodávky energií, ktoré vyústili do ich odstavenia.
Chemlon preto prestal vyrábať. Banky reagovali zastavením úverových tokov. Nasledovala strata kontraktov s odberateľmi zo západnej Európy a Indie, ktorí si na koniec tohto roka objednali vlákna od iných výrobcov. Humenská fabrika koncom minulého týždňa prepustila takmer všetkých 311 zamestnancov. Bývalý predseda predstavenstva Chemlonu Peter Kušnír tvrdí, že fabrika mala ešte koncom leta sľubné vyhliadky presadiť sa na trhoch. Registrovala zvýšený dopyt po výrobkoch. Navyše jeden jej konkurent odchádzal zo scény, ďalší mal ekonomické problémy a tretí už nemal voľné výrobné kapacity. Po odstavení výroby a prepustení zamestnancov má Chemlon podľa V. Bačišina už len dve možnosti. Buď získa avizovaného investora, alebo pôjde do konkurzu.
Argumentačný ping-pong
Podrobnosti o vstupe Slavie Capital do Chemesu neboli zverejnené. Rovnako nejasné je aj pozadie rozchodu oboch partnerov.
Finančný riaditeľ Chemesu František Chvostáľ TRENDU uviedol, že Slavia Capital si nesplnila svoje zmluvné povinnosti, preto Novachem prevzal naspäť svoje akcie. Predal ich spoločnosti Chemol, ktorú vlastní rodina bývalého vlastníka mäsokombinátu Mecom Jána Molnára.
P. Benčúrik zasa tvrdí, že Slavia Capital sa s Novachemom vo finálnej fáze nedohodla na konečných podmienkach akvizície Chemesu. Preto si Novachem uplatnil právo reverzu akcií. Nedohodu vraj ovplyvnili aj zmenené trhové podmienky v segmente, v ktorom Chemes podniká.
Od momentu zmeny majiteľov sa obe strany nevedeli dohodnúť na podmienkach dodávky energií. F. Chvostáľ hovorí, že jeho spoločnosť sa dlho nevedela skontaktovať s novým majiteľom Chemlonu. Vraj uzatvárala len ústne dohody s manažérmi, ktorí tvrdili, že zastupujú akcionárov. Tí vraj ponúkali platby za energie len v týždenných intervaloch. Trvali na cenách, ktoré sa údajne pohybovali pod výrobnými nákladmi spoločnosti Chemes.
F. Chvostáľ upozorňuje, že dlhy Chemlonu sa už pod taktovkou Slavie Capital vyšplhali na viac ako sto miliónov korún. P. Kušnír, ktorý bol predsedom predstavenstva Chemlonu do septembra, oponuje, že dodávateľ ceny energií stále zvyšoval. A to až do takej miery, že firma za dodávky prestala platiť.
Podľa jeho slov došlo k nárastu dlhov za dodávky vtedy, keď obe fabriky kontrolovala Slavia Capital. Neplatenie Chemlonu za energie vraj bolo schválené v predstavenstve Chemesu. Finančná skupina to brala ako dodávateľský úver, ktorým podporila reštrukturalizáciu spoločnosti. Pohľadávky po lehote splatnosti mal Chemlon uhrádzať od začiatku budúceho roka. F. Chvostáľ o tom nevie. Zato vie, že v polovici júla na predstavenstve Chemesu dohodli, že Chemlon má dlhy za energie uhradiť najneskôr do konca mesiaca. Odmieta tvrdenia o zvyšovaní cien energií, ku ktorým mal Chemes pristúpiť začiatkom jesene. Podľa jeho slov Chemlon zvyšoval svoje výkony a tým aj odbery. Dodávateľ na to reagoval požiadavkou na zvyšovanie platieb.
Podľa P. Benčúrika finančná skupina počas svojej humenskej anabázy pomohla posilniť konkurencieschopnosť Chemesu. Jeho cash-flow vraj vystužila vybudovaním konsignačného skladu na uhlie. Hovorca tiež pripomína, že pripravila pre Chemes projekt výstavby nového 25-megawattového zdroja na báze paroplynu. Takisto aj investičnú akciu na zvýšenie efektívnosti výroby elektrickej energie a tepla zo zdrojov Európskej únie. Tento projekt za zhruba 120 miliónov korún bol vraj schválený v čase, keď Slávia už v podniku ako akcionár nefigurovala.
Ilustračné foto - Ivan Fleischer
