Ak sa chce vodič v Dubaji dostať z jedného konca mesta na druhý, stačí mu do navigácie v aute zadať, kde sa nachádza a kam má namierené. Nezíska len pokyny, akým smerom ísť a kde odbočiť.
Dostane optimálnu trasu aj s približným výpočtom, za koľko ju vzhľadom na aktuálnu dopravnú situáciu v meste prejde. Poskytne mu ich interaktívny navigačný systém, ktorý pre metropolu Spojených arabských emirátov dodal slovenský YMS Group.
Skupina firiem, ktorú založila trnavská akciovka YMS a do ktorej dnes patria pobočky v Prahe, Londýne, Mníchove a Dubaji, nasadila už viaceré podobné riešenia.
Napríklad na futbalovom šampionáte Euro 2006 v Nemecku pomáhal jej systém fanúšikom nájsť cez internet najlepší spôsob dopravy z hotelov na štadióny. To isté zabezpečovala aj pre účastníkov medzinárodného autosalónu Motor Show v Dubaji.
Viac sexi
Produkty, o ktorých sa dá rozprávať bežným ľuďom, lebo sú pre nich prínosom, nerobila firma vždy. Ešte pred desiatimi rokmi boli jej corebiznisom geografické informačné systémy určené prevažne energetickým podnikom. Kto by chcel na túto tému prednášať neodbornému publiku, mal by ťažkú úlohu.
Väčšina auditória by pravdepodobne upadla do útlmu ihneď po vyslovení tohto pojmu. Málokto vie, čo si má pod ním vlastne predstaviť. No väčšina ľudí by súhlasila, že musí ísť o niečo veľmi zložité – a hlavne nudné.
Mikulášovi Szapu staršiemu geografické informačné systémy (GIS) nikdy nudné nepripadali. Keďže pred pádom komunizmu dve desaťročia pracoval v energetike, poznal problémy, ktoré mali začiatkom 90. rokov podniky, keď sa napríklad pokazilo zariadenie v ich rozvodnej sieti.
Najťažšie bolo pre technikov zistiť, kam majú ísť poruchu odstraňovať. M. Szapu vedel, aké užitočné by bolo elektronicky zmapovať a sprístupniť všetky informácie o sieťach a objektoch, ktoré sa v nich nachádzajú, v priestorových súradniciach.
A kde videl prínos, tam nevidel nudu. To isté platilo o jeho synovi, ktorého začiatkom 90. rokov, keď dokončil univerzitu, vzal do rodinného podniku.
Cez jedného zákazníka
Mikuláš Szapu mladší dnes firmu vedie. Netají sa tým, že trnavská YMS žila v 90. rokoch prevažne zo zákaziek od Slovenského plynárenského priemyslu (SPP): „Mnohé firmy vtedy vyrástli na jednom zákazníkovi a pre nás to bol SPP.“ Takýto scenár však môže evokovať špekulácie o politických prepojeniach, klientelizme a iných nekalých praktikách.
M. Szapu má k tejto téme argument. Keď po privatizácii prišli do SPP noví akcionári, urobili si analýzu dodávateľov. Podľa zmien politických garnitúr sledovali, ako sa ktorej firme menili tržby.
Okrem toho skúmali prínosy jednotlivých produktov. YMS v tejto analýze obstála a od plynárov začala získavať viac biznisu ako kedykoľvek predtým. Napriek tomu dnes nie je od SPP závislá tak ako v minulej dekáde.
V YMS sa od 90. rokov zmenili aj iné veci, nielen štruktúra zákazníkov. Manažéri firmy už dávno prišli na to, že obchodný cyklus v GIS – ich pôvodnom corebiznise – trvá dlho. Ak v tendri neuspejú, musia na svoju ďalšiu šancu čakať zvyčajne päť až desať rokov.
Navyše, v niektorých oblastiach majú dodávatelia GIS v krajine iba zopár poten- ciálnych zákazníkov. „Napríklad na Slovensku máme iba jeden tranzitný plynovod,“ konkretizuje M. Szapu.
Inými slovami, ak chcela firma rásť a uplatniť získané know-how inde, musela sa poobzerať po zákazníkoch v zahraničí. Prípadne nájsť príležitosti v iných segmentoch. YMS sa vydala obidvoma smermi. Ani jedna cesta však nebola jednoduchá.
Londýnska formalita
|
Mikuláš Szapu: Mnohé firmy v 90. rokoch vyrástli na jednom zákazníkovi a pre nás to bol SPP. |
Prvé vážnejšie pokusy osloviť zahraničnú klientelu prišli začiatkom milénia. Slovensko ešte nebolo v očiach Západoeurópanov dôveryhodné. Napríklad Nemci chceli, aby pre nich YMS robila na skúšku, bez nároku na odmenu. M. Szapu to odmietal.
Rozhodol sa založiť pobočku v Londýne. Netají, že išlo o formalitu – akúsi zásterku, ktorá mala zlepšiť dôveryhodnosť východoeurópskeho dodávateľa. Firma mala anglickú webovú stránku aj maily, ale všetko riešila z Trnavy.
Stratégia v konečnom dôsledku nepriniesla reálny biznis, hoci sa YMS v tendroch dostávala ďalej ako predtým. Hmatateľné výsledky prišli až potom, keď začala spolupracovať s pražskou firmou GCWare. Mohla sa pozicionovať ako spoločnosť pôsobiaca na ose Trnava – Praha – Londýn. Najskôr firmy spolupracovali na projektoch, neskôr YMS pražského partnera kúpila.
Trnavským manažérom sa pražská firma páčila nielen preto, že v nej videli cestu, ako sa priblížiť nemeckému trhu, ku ktorému majú Česi predsa len bližšie ako Slováci. Zaujal ich aj produkt pre riadenie vozidiel, ktorý GCWare vyvíjal. Dnes v ňom vidia najväčší potenciál zo všetkých produktov, ktoré majú. Narobil im však nemalé starosti.
Vrásky na čele
YMS až po akvizícii zistila, že produkt, ktorý sa v Prahe vyvíjal, má – na rozdiel od toho, čo tvrdil pôvodný manažment – od dokončenia ďaleko. Navyše, hardvér do kamiónov, na ktorom malo riešenie fungovať, sa kazil a jeho dodávateľ skrachoval.
Výsledok? Produkt neprišiel na trh v očakávanom termíne a bol drahší, ako zneli pôvodné predpoklady. Vývoj trval dva roky a firmu stál stovky tisíc eur. „Bola úľava, že sme tieto časy prežili,“ konštatuje dnes M. Szapu.
Takzvané geografické a lokalizačné riešenia tvoria v súčasnosti gro biznisu YMS. Ide o produkty pre navigáciu, tak ako tie nasadené v Dubaji či na futbalovom šampionáte, a pre manažment vozidiel aj pracovníkov v teréne. Je to odklon od pôvodného biznisu z hľadiska typu zákazníkov, no nie technológií.
Keď trnavská firma GCWare kupovala, padlo aj rozhodnutie budovať spoločnú značku YMS Group. M. Szapu už vtedy chcel, aby Česká republika nebola jedinou krajinou, ku ktorej môže na mape prišpendliť vlajočku s firemným logom. Ďalšia pobočka vznikla v Dubaji – z firmy, ktorú pôvodne YMS a GCWare založili ako spoločný podnik, keď získali zákazku od mesta.
V Dubaji má v súčasnosti firma niekoľko zamestnancov – všetko Slovákov. Pôvodne sa snažila najať miestnych ľudí, Indov či Európanov, ktorí tam už pôsobili.
No manažment rýchlo zistil, že to firme neprospieva. Noví ľudia rozbíjali jej firemnú kultúru, lebo dubajskí pracovníci neváhajú odísť, keď im niekto ponúkne o niekoľko percent vyšší plat, tvrdí M. Szapu.
Navyše, rýchla fluktuácia komplikovala firme biznis, lebo obchodný cyklus trvá 18 až 24 mesiacov. Preto sa Slováci, ktorých YMS na Arabský polostrov pošle, zaväzujú zostať vo firme najmenej tri roky.
Dubajská pobočka YMS hľadá príležitosti aj v okolitých krajinách alebo iných emirátoch. V jednom z nich robí geografický informačný systém, ktorý umožňuje vyhľadávať, na ktorej ulici sa nachádza popisné číslo domu.
V Ománe získala zákazku od petrolejárskej spoločnosti, pre ktorú snímkuje rúry určené na prepravu plynu. To znie ako návrat ku koreňom. „Aj v SPP sme takto začínali,“ potvrdzuje M. Szapu. A jedným dychom dodáva, že dnes firma plynárom počíta pravdepodobnosť vzniku trhlín na rúrach.
Rast za hranicami
Hoci pre niektorých zahraničných zákazníkov robí YMS zatiaľ iba to, čo robila pre slovenské podniky pred desiatimi rokmi, predpoklady jej manažérov zo začiatku dekády sa napĺňajú. Firma už na Slovensku veľmi nerastie, a tak pri šplhaní po rastových krivkách hľadí za hranice. Tento rok počíta s tým, že jej obrat spoza hraníc po prvýkrát prevýši ten domáci.
YMS má v zahraničí väčšie príležitosti ako doma aj kvôli mentalite slovenských zákazníkov, tvrdí M. Szapu. Sťažuje sa, že ak sa na Slovensku robí veľký tender pre manažment flotily piatich stoviek vozidiel, YMS do súťaže ani nevezmú, s odôvodnením, že „ste iba malá slovenská firma a my potrebujeme veľkého nadnárodného dodávateľa“. V Ománe bola pritom YMS v tendri prepravcu, ktorý má jednu z najväčších flotíl na svete – 25-tisíc kamiónov.
Aj preto má YMS v budúcnosti zvyšovať tržby za hranicami. Pomáhať jej v tom bude rakúska private equity a konzultačná spoločnosť HKK Partners, s ktorou sa tento rok dohodla na príprave medzinárodnej rozvojovej stratégie na päť až desať rokov.
Prvým výsledkom bolo založenie YMS Germany, ktorá vznikla minulý mesiac v Mníchove. HKK zatiaľ firme iba radí, ale v budúcnosti chce do nej vstúpiť akcionársky. Konečný cieľ je priviesť trnavskú firmu na zahraničnú burzu. Finančná riaditeľka YMS Group Denisa Kanásová však IPO očakáva až v horizonte ôsmich rokov.
Predtým musí skupina niekoľkonásobne narásť. HKK jej v súčasnosti pomáha nastaviť štruktúru a procesy tak, aby zodpovedali nadnárodnému podniku.
Po otvorení nemeckej pobočky manažéri zvažujú urobiť rovnaký krok na Ukrajine. A M. Szapu nevylučuje v najbližších rokoch ani akvizície podobne zameraných firiem, ako je YMS, v iných krajinách./p>
Foto - YMS
