Výška minimálnej mesačnej mzdy na Slovensku sa bude od roku 2026 počítať na základe zvýšeného parametra oproti súčasnosti – bude to až 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve namiesto doterajších 57 percent. V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či považujú takúto úpravu za správnu. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 24. októbra 2024 a pondelkom 28. októbra 2024 dovedna 48 vybraných osobností slovenskej ekonomiky a biznisu. Väčšina z nich s novou úpravou nesúhlasí, ich odpovede a komentáre prinášame.
Vôbec nie, minimálna mzda je ekonomicky škodlivá
Ján Majerský, výkonný riaditeľ, Proma
Slušný podnikateľ nepotrebuje regulácie, akou je minimálna mzda. Každého zamestnanca si vieme ohodnotiť podľa jeho výsledkov, prístupu k práci, komunikácie a hlavne produktivity. To, čo nám chýba, je trh práce a nie stav, že musíme robiť nábor pracovníkov namiesto výberu pracovníkov.
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Jednoducho je ekonomicky škodlivá a nemá nič spoločné so základnými princípmi trhovej ekonomiky, nakoľko bráni slobodnému konaniu oboch zúčastnených strán – zamestnancov aj zamestnávateľov.
Radomír Vozár, CEO, Resco
Zásadné nie. Zmysel inštitútu je pozitívny, ak sa nezneužíva na politické účely. Ak jej nárast nie je reflektovaný do pridanej hodnoty, ide len o ďalší príjem štátu z nepriamej dane. Záťaž firiem aj takto kontinuálne rastie a tým sa znefunkčňuje podnikanie a jeho primárna podstata. Viac je niekedy menej.
Attila Danko, konateľ, IBG Slovensko
Mzda by mala byť výlučne výsledkom dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko
Minimálnu mzdu by bolo vhodné nahradiť minimálnymi odvodmi a minimálnou daňou, samozrejme v nejakej zmysluplnej výške.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Zvýšenie minimálnej mzdy nepovedie k zníženiu chudoby. Vyzerá to síce krásne (ako mnoho vecí, ktorými sa politici chvália), ale je to v podstate klamstvo na ľuďoch. Politici zvýšením minimálnej mzdy nechcú pomáhať ľuďom, ale sebe a svojej popularite.
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
Minimálna mzda je populistický nástroj politikov. Zdanlivo chráni zamestnancov, ale v skutočnosti im bráni sa zamestnať, keď nie sú schopní vytvoriť hodnoty presahujúce minimálnu mzdu so všetkou odvodovou záťažou, ktorú prináša. Rast miezd nad produktivitu rozdúchava infláciu.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
Je to ľavicový nástroj ktorý vo svojej podstate ide proti rozvoju ekonomiky štátu. Ide o umelé až silové presadzovanie ceny práce, ktorá vôbec nemusí v čase a v regióne zodpovedať realite.
Peter Urbanec, majiteľ, Garnet Peers
Vzhľadom na regionálne rozdiely v ekonomickej výkonnosti môže vysoko nastavená minimálna mzda spôsobiť nárast nezamestnanosti v zaostalejších častiach Slovenska. Na druhej strane minimálna mzda pomáha redukovať čiernu ekonomiku, a tým aj neférovú súťaž.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Minimálnu mzdu treba považovať za neustále sa zvyšujúci základ pre výpočet odvodov živnostníkov. Jej zvyšovanie teda znamená ďalšie zvyšovanie daní vládou pre širokú strednú vrstvu.
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Zvyšovaním minimálnej mzdy sa zvyšujú náklady na služby a tovar a vlastne ekonomický efekt nie je žiadny. To, čo dostane zamestnanec naviac, to hned odovzdá pri platení v obchode alebo v nákladoch na bývanie.
Rovnakú výrazne negatívnu odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Slávka Miklošová, generálna riaditeľka a členka predstavenstva, Komunálna poisťovňa
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Jozef Bojčík, konateľ, Medi Cool
Nie, je príliš výrazné a pre podnikanie zaťažujúce
Tibor Gregor, výkonný riaditeľ, Klub 500
Minimálna mzda na Slovensku nie je nástrojom na spravodlivé odmeňovanie, ale na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu. Ak by mal štát záujem o zvyšovanie čistého príjmu zamestnancov, zvýšil by nezdaniteľnú časť základu dane a zaviedol by odvodovú odpočítateľnú položku. Naviac, prepojenie minimálnej mzdy na mzdové zvýhodnenia (a ešte v slovenskom rozsahu) je svetový unikát! Otázkou tiež je prečo bude na Slovensku 60-percentný podiel MM na priemernej mzde a v takom Nemecku len 38 percent, vo Francúzsku 48 percent a v USA len 24 percent.
Martin Šmigura, local partner, Wood & Company
Skokové zvyšovanie minimálnej mzdy v čase, keď to ekonomika nevie absorbovať, je ďalším populistickým krokom vlády mimo reality. V kombinácii s konsolidačným balíčkom a nezmyslami typu transakčná daň ide o pokračujúce zaťaženie biznisu tvoriaceho kostru nášho HDP.
Stanislav Verešvársky, výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Najmä to vnímam ako záťaž pre podnikateľov. Zvlášť pre nepretržité prevádzky a prevádzky s činnosťou v noci, cez sviatky a víkendy to vidím ako krok, ktorý im zvyšuje náklady a znižuje konkurencieschopnosť. Pre bežného človeka, ktorý nepoberá minimálnu mzdu, je to skôr negatívny krok. Aby som to hodnotil spravodlivo, prínosom je pre tých, čo poberajú sociálne dávky, či podporu v nezamestnanosti. Z uvedených dôvodov to nevnímam, ako niečo, čo by vláda robila „pre ľudí“.
Ivan Paule, partner, TPA Slovensko
Je tu veľa opatrení s nepriaznivým vplyvom na podnikateľské prostredie naraz a vplyv vyššej minimálnej mzdy ich posilňuje. Navyše v čase, keď nie je konjunktúra. Škoda, že nevidieť výrazné snahy o šetrenie na strane štátu. V takejto situácii by vláda SR ako líder zmien súvisiacich s konsolidáciou verejných financií mohla ísť príkladom, potom by vplyv opatrení aj firmy mentálne znášali lepšie.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS
Každá regulácia štátu v oblasti platov a mzdy je nástrojom ktorý obmedzuje voľný pracovný trh a skresľuje reálny výkon ekonomiky.
Karin Zápalová, majiteľka, Karin&Partners
Zvýšenie minimálnej mzdy môže spôsobiť prepúšťanie a vyššiu nezamestnanosť, nakoľko podniky (hlavne menšie) nebudú schopné zaplatiť vyššie odvody. Taktiež sa to môže odraziť na cenách, lebo niekto tie zvýšené odvody musí zaplatiť.
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Zvýšenie minimálnej mzdy samo osebe nie je škodlivé, zvlášť ak je šanca, že sa zamestnanec so zamestnávateľom v odôvodnených prípadoch dohodnú inak. Horšie sú všetky položky, ktoré sú na minimálnu mzdu naviazané, pretože zvlášť pre odvetvia, ktoré sú závislé od fungovania cez víkendy, prinášajú smrtiaci nákladový koktejl.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Rozumiem snahe prilepšiť v čase plošného zvyšovania cien ekonomicky najslabším zamestnancom. Na druhej strane, zvýšenú minimálnu mzdu z väčšej časti zaplatí súkromný sektor, čo je ďalší faktor znižovania konkurencieschopnosti v čase tvrdej konsolidácie.
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Ľudia, ktorí vo svojom živote nevytvorili ani jedno euro HDP, celý život sú iba pricucnutí na štátny prsník, tu rozhodujú o veciach, o ktorých nemajú ani potuchy. Skoro príde čas, keď to tu zabalia nielen zahraniční investori, ale i domáci výrobcovia zdvihnú kotvy.
Martin Melišek, CFO, Softec
Rast minimálnej mzdy musí byť v súlade s ekonomickým napredovaním krajiny. Momentálne to v kontexte ostatných opatrení vyzerá, akoby úlohou vlády bolo hádzať podnikateľom a zamestnávateľom pod nohy polená a nie vytvárať podmienky na ekonomický rast.
Rovnakú negatívnu odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Ivan Štefanec, čestný prezident, Podnikateľská aliancia Slovenska
Lýdia Eckhardt, majiteľka, Módny salón Lýdia Eckhardt
Karol Ponesz, country manažér, Mattoni 1873
Miroslav Kunsch, generálny riaditeľ, Ipesoft
Slavomír Sabol, finančný riaditeľ Falck Emergency
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Áno, je nastavené v súlade s potrebami ľudí
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Išiel by som aj vyššie, aby sme sa na západ aspoň doťahovali. Ale aj toto je posun vpred.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Zvyšovať sa minimálna mzda musí, avšak mala by byť v súlade s možnosťami našej ekonomiky. Teraz však nie som si istý, či je to v tomto prípade.
Rovnakú pozitívnu odpoveď na anketovú otázku zvolili aj:
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Určite áno, ale mohlo byť ešte výraznejšie
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Seriózne považujem minimálnu mzdu za príliš nízku a za vyslovene poburujúce považujem to, že mzdové tarify v štátnom a verejnom sektore sa pohybujú pod jej úrovňou.. Slovinsko nie je s produktivitou práce tak vyššie oproti Česku a Slovensku, aké sú rozdiely v mzdovom ohodnotení. Je to hlavne o mentálnom nastavení spoločnosti.
Iné/Nevyjadrujem sa
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Je nevyhnutné zabezpečiť pracovníkom dôstojné životné podmienky, čo vyššia minimálna mzda podporuje. Na druhej strane je dôležité, aby sa zohľadnili aj potreby zamestnávateľov, najmä menších firiem, ktoré môžu pocítiť zvýšené náklady. Zásadné je teda zachovanie rovnováhy na trhu práce.
Filip Tichý , partner, Grant Thornton
Inštitút minimálnej mzdy je hlavne marketingová kategória pre vládu. Jej zvýšenie sa prezentuje ako zvýšenie životnej úrovne, na čo výška minimálnej mzdy nemá prakticky žiadny vplyv. Cesta k vyššiemu životnému štandardu pre Slovákov nejde cez umelé zvyšovanie minimálnej mzdy, ale jedine cez podporu podnikania a štrukturálnu zmenu našej ekonomiky z „montovne“ na „mozgovňu“.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Podnikatelia sa snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, keď riešia napríklad klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu. Dlhodobý tlak na firmy bude viesť k nežiaducim dôsledkom, ako sú zníženie konkurencieschopnosti, strata pracovných miest a odliv investícií.
Marek Polic, garant projektov, KROS
Nič to z dlhodobého hľadiska nerieši. Podpora etického podnikania je cesta. Ak sa bude dariť podnikaniu, bude super zamestnanosť a budú rásť príjmy všetkých a prirodzenou cestou.
Rovnakú ambivalentnú odpoveď na anketovú otázku zvolil aj:
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
