Označenia ako home office či hybridný spôsob práce sa už plnohodnotne udomácnili v živote Slovákov. Spolu s nimi sa často spomína aj potreba takzvaných digitálnych zručností. Medzery v nich sú medzi populáciou stále veľké. Problémom však nie je len vzdelávací systém či motivácia. Slovensko sa musí pozerať aj na výrazný odlev mozgov do zahraničia a na dynamickú dobu patrične reagovať.
Pojem digitálne zručnosti je veľmi široký. Každý si pod ním môže predstaviť niečo iné, no zjednodušene možno povedať, že ide o schopnosť fungovať v modernom svete. Napríklad komunikovať so štátom, byť schopný nájsť si prácu a pozerať sa na to, či práca, ktorú si človek nájde, má budúcnosť, prípadne či sa kvôli nej bude musieť niečo nové naučiť. Ide o zručnosti, ktoré človeku umožnia byť atraktívny a žiadaný na trhu práce aj v horizonte piatich či desiatich rokov. „Nejde iba o to, že dokážem používať mobilný telefón a aplikácie. Je to schopnosť fungovať tak, aby som nemal stres z toho, že mám komunikovať cez nejakú platformu, ide o možnosť pracovať z domu plnohodnotne a zároveň o pocit, že moja práca nie je ľahko nahraditeľná strojom,“ vysvetľuje Ronald Blaško, výkonný riaditeľ americkej obchodnej komory AmCham na Slovensku.
Titul dnes nestačí
Potreba digitálnych zručností sa rieši aj v zahraničí. Mladí Slováci sa v tejto oblasti dokážu vyrovnať tým zo západnej Európy. Ľudia, ktorí sú zdatní a na trhu žiadaní, odchádzajú zo Slovenska. Sú však aj ľudia, ktorí sa aktuálne nachádzajú v produktívnom veku, doteraz nemali možnosť pracovať s technológiami, nie sú veľmi zruční a majú nižšie mzdy. Slováci nie sú zvyknutí na neustále vzdelávanie. Vo svete je trend, že dĺžka pracovnej pozície či čas, s ktorým si pracovník vystačí s nadobudnutými zručnosťami, sa neustále skracuje. Životnosť pracovných pozícií je čoraz kratšia, a to si vyžaduje adaptabilitu a neustále vzdelávanie. Slováci boli navyše zvyknutí, že im stačila maturita.
„Neskôr nastal výrazný nárast počtu vysokoškolákov a po skončení vysokej školy si veľa ľudí povedalo, že má titul a s ním si vystačí celý život. Takto to už nefunguje. Principiálny problém Slovákov je, že boli zvyknutí mať jednu prácu celý život. V súčasnosti ich musíme viesť k tomu, že sa musia neustále vzdelávať,“ myslí si R. Blaško. V spolupráci so spoločnosťou Microsoft sa preto AmCham pustila do tvorby takzvaného Desatora digitálnych zručností. Snažia sa tak riešiť problémy, ktoré trápia členov americkej obchodnej komory.
V minulosti urobili podobné dokumenty aj pre oblasť vzdelávania. Prebehla diskusia s technologickými firmami, ktoré sú členmi, o tom, čo sa dá urobiť v súkromnom a vo verejnom sektore, čo sú hlavné problémy a ako ich riešiť. „Zhrnuli sme to v ,desatore‘ na zlepšenie zručností vo verejnom a v súkromnom sektore. Dokument sme zverejnili a chceme, aby sa na to politici pozreli. Nehovoríme, že toto je čarovný prútik, ktorý vyrieši všetky problémy, no minimálne je to nejaký návod, ako k problémom pristúpiť. Sme radi, že aj plán obnovy má určité prvky tohto ,desatora‘. Politici reagujú na spoločenský tlak. Sme pripravení na stretnutia a poskytneme aj ľudí, ktorí v tejto oblasti dokážu pomôcť,“ hovorí R. Blaško.
Školstvo potrebuje reformu
V „desatore“ sa nachádza napríklad oblasť, ktorá hovorí o tom, že školstvo by malo byť skutočne priorita, spoločenské postavenie učiteľa by malo byť iné aj že sa treba zamyslieť nad tým, ako bude vyzerať trh práce v budúcnosti, ktoré profesie budú žiadané a ktoré zručnosti na to budú potrebné. V neposlednom rade je potrebná aj motivácia. Do určitej miery ide však aj o výchovu, spoločenský tlak či debatu. Ľudia musia mať záujem učiť sa nové veci aj vo voľnom čase. To pre Slovákov nie je úplne bežné. Počet Slovákov, ktorí čítajú knihy, klesá a tí, ktorí využijú možnosť tréningov v zamestnaní, patria do veľmi malej skupiny.
„Naše vysoké školy nestíhajú trhu ,dodávať‘ potrebný počet špecialistov, ak sa bavíme konkrétne o IT odborníkoch. Firmy zároveň na mnohých pozíciách vyžadujú ukončené kompletné vysokoškolské vzdelanie, pričom by stačil bakalársky stupeň, v niektorých prípadoch dokonca stredoškolské vzdelanie. To odčerpáva odborníkov, ktorí sú nevyhnutní na zložitejšie a komplexnejšie pozície. Do tretice vidím najväčší problém hlavne do budúcnosti a tým je automatizácia priemyslu a procesov, ktorá nám mení profil pracovného trhu. IT zručnosti bude vyžadovať stále rastúci počet pracovných pozícií, niektoré sú novovznikajúce, zvyšok sú pozície, ktoré doteraz IT zručnosti nevyžadovali,“ vysvetľuje Petra Kotuliaková, CEO občianskeho združenia Aj Ty v IT.
Slovenské školstvo potrebuje reformu na všetkých svojich stupňoch a posledné vlády na to zatiaľ nenabrali odvahu. „Ak môžem hovoriť čisto o informatickom vzdelávaní, mám pocit, že náš školský systém si zatiaľ neuvedomil, že IT zručnosti sa posúvajú svojím významom na čoraz vyššie priečky. Novovznikajúci profil pracovného trhu bude tieto zručnosti vyžadovať, momentálne však len minimum našich detí vie na tieto zmeny reagovať. Tým myslím aj deti na stredných školách, ktoré po jej ukončení nastúpia do pracovného procesu. Školy vnímajú informatiku ako doplňujúci predmet. Ak je potrebné niečo počas dňa zrušiť, padajú často práve tieto hodiny. Pritom programovacie jazyky vnímame svojím dosahom ako ďalší ,jazyk‘. Ak ho dieťa ovláda, získava ďalšiu konkurenčnú výhodu na pracovnom trhu,“ tvrdí P. Kotuliaková.
Problematické je aj fungovanie vysokých škôl. Tie totiž zvyknú prijať na štúdium takmer kohokoľvek. V skutočnosti však ide na vysokú školu študovať približne 30 percent uchádzačov, ktorí na takéto štúdium vôbec nemajú predpoklady. Podľa slov Mária Lelovského, prvého viceprezidenta IT Asociácie Slovenska (ITAS), je dôležité, aby niektorým študentom na stredných školách už pri testovaní alebo na prijímacích pohovoroch niekto povedal, že na vysokú školu jednoducho nemajú. „Nech sa netrápia, to vôbec nevadí. Možno budú dobrí v ktorejkoľvek inej oblasti. Títo ľudia zbytočne stratia rok, počas ktorého si mohli urobiť dobré kurzy a zlepšiť sa v tom, v čom by boli naozaj dobrí. Nemusí mať každý vysokoškolské vzdelanie, to je úplne scestné,“ myslí si M. Lelovský.
Problémom aj absencia žien v IT
Samostatnou kapitolou vzdelávania je čoraz väčší nedostatok žien na IT pracovných pozíciách, po ktorých je už dnes veľmi veľký dopyt. Problémom je, že ženy chýbajú už na vstupe, teda v technickom vzdelávaní. Keď je nedostatok dievčat v IT smeroch na školách, je logické, že chýbajú vo firmách. V Aj Ty v IT preto spolupracujú už s dievčatami od ôsmich rokov, následne so stredoškoláčkami a s dospelými ženami. „Niekto môže namietať, že kým príde osemročné dievča do pracovného procesu, sú to celé roky. Áno, my však tým, že ich podchytíme v tomto veku, môžeme čiastočne predikovať, ako sa budú vyvíjať ich počty neskôr a hlavne nám technika „nevypadne“ z oblastí ich záujmu. Zároveň vieme, koľko máme na našich aktivitách zapojených stredoškoláčok a koľko ich máme na vysokých školách. A to je už údaj, ktorý má vysokú výpovednú hodnotu,“ vysvetľuje P. Kotuliaková.
Firmy môžu pracovné prostredie pre ženy zatraktívniť kombináciou rešpektu a príležitostí. Ženy potrebujú dostať príležitosť, aby mohli kvalitne pracovať, zároveň potrebujú byť ocenené a rešpektované. Je to bežné, nie vždy však k tomu prichádza pri ženách na technických pozíciách. Podľa P. Kotuliakovej sa to však za posledné roky mení k lepšiemu. IT sektor trpí dlhodobo nedostatkom ľudí. Bolo by krátkozraké nedať príležitosť ženám, aby sa tu mohli realizovať a vytvárať hodnoty. „Dovolím si tvrdiť, že firma, ktorá neakceptuje na technických pozíciách ženy, nemá budúcnosť,“ myslí si P. Kotuliaková.
Tento článok označený We know how vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah článku považuje za prínosný pre čitateľa.
