Terno opäť škrtá Hypernovy. Aký je príbeh reťazca, ktorý odchádza do histórie

Posledný deň predaja v meste Pezinok pod značkou Hypernova je naplánovaný na 14. januára 2018. Do konca mesiaca majú zamestnanci filiálky vykonávať nevyhnutné činnosti súvisiace s uzatvorením predajne. Terno sa pezinskej lokality nevzdáva. „Pre túto nehnuteľnosť zvažujeme nové možnosti a koncepty atraktívne pre zákazníkov,“ hovorí výkonný riaditeľ spoločnosti Terno Stanislav Čajka.

Hypernovu v Poprade sa Terno rozhodlo škrtnúť k 31. januáru 2018 pre dlhodobo neuspokojivé hospodárske výsledky. O robotu v nej príde 23 ľudí, ktorým zamestnávateľ ponúkol možnosť pokračovať v pracovnom pomere v rámci jeho obchodnej siete. Pokiaľ ju nevyužijú, dostanú odstupné. „Zamestnancom zároveň poskytneme po dodržaní vzájomne dohodnutých podmienok mimoriadnu odmenu,“ poznamenáva S. Čajka.

Hypernova tak onedlho zostane už len v dvoch lokalitách - na východe Slovenska a na Považí. Predajňu v Prešove Terno už remodelovalo a zmenšilo jej predajnú plochu. Podobné zmeny čakajú aj prevádzku v Považskej Bystrici, kde sa má rekonštruovať nehnuteľnosť, v ktorej je Hypernova v prenájme.

Koncept z Holandska

Koncept hypermarketov Hypernova priniesol na Slovensko holandský Ahold, ktorý vybudoval sieť vyše 20 prevádzok. Prvá predajňa otvorila brány v roku 2001. Holanďania sa po čase pokúšali zo Slovenska stiahnuť. Keď nenašli kupca pre svoj biznis (patrili k nemu tiež štyri supermarkety Albert a čerpacie stanice pri niektorých Hypernovách), prestali ho ďalej rozvíjať.

V roku 2014 stratové slovenské aktivity Aholdu napokon zakotvili v portfóliu skupiny Terno. Bolo to v čase, keď Terno kontrolovalo zoskupenie okolo manažéra blízkeho finančnej skupine J&T Michala Holíka. Ten kúpil Terno od pôvodných majiteľov, ktorí ho ešte pod značkou bratislavskej Jednoty odčlenili od systému spotrebných družstiev. M. Holík prepojil Terno so sieťou samoobslúh Moja Samoška, ktorú zase budoval tím okolo bývalého manažéra Billy Petra Seidnera.

Ako „upratalo“ Terno

Veľkoplošným predajniam na trhu dochádzal dych, no Terno dlhšie váhalo so škrtaním Hypernov. Odhodlalo sa k nemu pred dvoma rokmi. Následne postupne prichádzali vlny zatvárania obchodov. Na konci vlaňajška sa Hypernova napríklad vysťahovala z lukratívnej lokality v bratislavskom nákupnom centre Avion (nedávno ju po rekonštrukcii priestorov nahradil Kaufland).

Keď finančne podvyživené Terno začiatkom minulého roka prebrala spoločnosť Sandberg Capital expartnera J&T Martina Fedora, v skupine bolo deväť Hypernov, z toho len tri vo vlastných priestoroch (Pezinok, Poprad a Prešov). Terno ich zmenšovalo, v súčasnosti existujúce predajne majú od 1 700 do 2 600 štvorcových metrov predajnej plochy. No väčšinu Hypernov napokon zrušilo.

Podľa staršieho plánu Terna mali Hypernovy z trhu zmiznúť a začleniť sa aj s Mojou Samošku pod jednotný brand Terno. Doposiaľ sa tak nestalo, no zámer rebrandingu prevádzok zostal v skupine na stole.

Náhradníci na scéne

Veľkoplošné Hypernovy sa nachádzali v samostatne stojacich budovách alebo v priestoroch nákupných centier. Ako prvé sa ešte za čias Aholdu porúčali predajne v Humennom, kde na mieste Hypernovy vyrástol nákupný park s viacerými retailovými značkami a Komárne, kde prevádzku prevzalo Tesco.

Predajňa Kauflandu v Avione Zdroj: Kaufland

Ďalšie Hypernovy už rušilo Terno. Do niektorých priestorov po nej sa nasťahovali noví predajcovia. V Prievidzi, Michalovciach a Bratislave po rekonštrukcii objektov obsadil miesto Kaufland. Do Nových Zámkov, Levíc a Ružomberka zamieril domáci hobbymarket Hobbi, ktorý vlastní František Csivre. Lokality veľmi dobre pozná, pretože v minulosti šéfoval slovenskému Aholdu.