Minulý rok došlo k majetkovému prepojeniu medzi dvoma najväčšími výrobcami hygienického papiera: skupinou SHP Group a Tento Žilina. Spoločnosť Eco-Invest, ktorá je majoritným akcionárom skupiny SHP, kúpila v Tente takmer dvadsať percent akcií. Získala ich od investičnej skupiny Penta, ktorá ich zasa nadobudla z konkurznej podstaty Dopravnej banky.
Prípadom sa zaoberal aj Protimonopolný úrad (PÚ) SR. No keďže matka SHP Group získala v priamom konkurentovi len menšinový podiel bez možnosti získavať strategicky dôležité informácie alebo ovplyvňovať riadenie podniku, úrad konanie vo veci koncentrácie zastavil. TREND sa zaujímal, ako vyzerá situácia v oboch spoločnostiach rok po odkúpení akcií.
Ovládnutie sa nekoná
Podľa člena Predstavenstva Eco-Investu Miloslava Čurillu išlo o čisto finančnú investíciu bez snahy ovládnuť konkurenta. „Akcie Tenta boli na predaj a my sme ich považovali za výhodnú kúpu,“ dodáva.
Zároveň priznáva, že v prípade ďalšej ponuky by Eco-Invest rozmýšľal o rozšírení svojej účasti. No v tejto chvíli takéto úvahy považuje za bezpredmetné, pretože žiadne akcie Tenta nie sú voľné.
Predseda Predstavenstva Tenta Marián Majtán vyslovil pred rokom v médiách obavu, aby sa prostredníctvom Eco-Investu konkurent nedostal k dôležitým informáciám. Majoritný akcionár Tenta, a.s. Tento Slovakia, podľa neho nevedel získaniu akcií Eco-Investom zabrániť.
Na to, aby bol zapísaný do zoznamu akcionárov v centrálnom registri a mohol vykonávať práva na valnom zhromaždení, bol však potrebný súhlas všetkých akcionárov Tenta. Súhlas bol udelený po viac ako ročných rokovaniach, spomína M. Majtán.
K samému priebehu rokovaní sa odmieta vyjadriť, pretože zmluva medzi akcionármi, ktorá je výsledkom kompromisu, nebola sprístupnená verejnosti.
Naznačuje len, že predstavy, s ktorými Eco-Invest do Tenta vstupoval, bol nútený pozmeniť pod vplyvom stanov žilinskej akciovej spoločnosti. Tie napríklad neumožňujú, aby členov predstavenstva dosadzovali minoritní akcionári. A bez súhlasu majoritného akcionára sa nedajú stanovy zmeniť.
Snaha expandovať
Vstup do Tenta teda pre Eco-Invest neznamenal ďalšie rozšírenie jeho papierenskej skupiny. Spoločnosť vlastní polovičný podiel v ružomberskej celulózke Mondi Business Paper SCP.
SHP Group združuje okrem SHP Harmanec aj SHP Slavošovce, SHP Celex v bosnianskej Banja Luke a štyri obchodné spoločnosti v Česku, Maďarsku, Slovinsku a Rumunsku.
Keďže slovenská legislatíva nepozná holding ako právnu formu, oficiálne fungujú harmanecký, slavošovský a bosniansky podnik ako samostatné spoločnosti. Prakticky sa však správajú ako jeden podnik.
S cieľom vyššej efektivity využívajú spoločný nákup, marketing a deľbu práce. Harmanec sa zameriava viac na toaletný papier, papierové vreckovky a kuchynské utierky, Slavošovce na papierové obrúsky.
Podobné prepojenie SHP Group a Tenta by obom stranám prinieslo ďalšie úspory, no podľa M. Majtána by ho PÚ nikdy neschválil. I. Fábry nemá takýto názor.
Tesným prepojením by však narazili na seba dve odlišné podnikateľské filozofie. Kým SHP zvyšuje svoju silu akvizíciou nových podnikov, Tento sa sústreďuje výlučne na zveľaďovanie domácej produkcie v Žiline, ktorú sa potom snaží čo najviac vyvážať.
„Kupovanie podnikov v regiónoch, ktoré považujeme za strategické, má svoju logiku. Papierové produkty sú ľahké, pri preprave veľkú časť nákladného priestoru zaberá vzduch,“ vysvetľuje prezident SHP Group Ivan Fábry.
Za svoje strategické trhy SHP Group považuje skôr krajiny strednej a východnej Európy, menovite Slovensko, Česko, Maďarsko, Rumunsko a krajiny bývalej Juhoslávie.
Keďže na Balkáne spotreba hygienického papiera na hlavu narastá, považuje tieto trhy za perspektívne. „Z logistického hľadiska je zásobovanie na väčšie vzdialenosti ako päťsto až osemsto kilometrov od fabriky ekonomicky neúnosné,“ dodáva.
Ťažisko na Balkáne
Bosniansky závod vyrába podobné portfólio ako SHP Harmanec. Podnik Slováci kúpili, aby rozšírili svoju pôsobnosť na balkánske trhy. Podarilo sa im uspieť v tendri, ktorý vypísal bosniansky fond národného majetku.
„V tomto regióne máme vyhliadnutý ešte jeden podnik. Rokujeme s miestnou vládou, ale zatiaľ by bolo predčasné konkretizovať meno firmy alebo krajiny.“ V minulosti SHP neuspela v pokuse kúpiť slovinskú papierenskú spoločnosť Paloma Sladkogorska. Tá je v súčasnosti najväčším konkurentom SHP Celex.
Vstup do bosnianskeho podniku nebol pre SHP jednoduchý. V roku 2001, keď došlo k privatizácii, firma nič neprodukovala. Jej zamestnanci boli doma a poberali šesťdesiat percent mzdy.
Zastavenie výroby trvalo od čias vojnového konfliktu, keď sa väčšina mužských pracovníkov sa zúčastnila na bojoch. Bojovalo sa aj priamo v okolí Banja Luky. Po skončení vojny bolo treba finančné prostriedky na opätovný nábeh výroby, ktoré však firma nemala k dispozícii.
Privatizácia bola jedinou možnosťou, ako ju zase naštartovať. SHP Group neprebrala celú spoločnosť, len výrobu hygienického papiera, o ktorú mala záujem. Získala ju aj so zamestnancami a strojmi, s prísľubom preinvestovať 17,5 milióna mariek (v tom čase 390 mil. Sk). Podľa I. Fábryho je táto suma už preinvestovaná. Výroba bola spustená pol roka po podpísaní privatizačnej zmluvy.
Vedenie SHP nemá k dispozícii údaje o hospodárení bosnianskej prevádzkarne v minulosti, vie však, že jeho výrobné kapacity neboli využívané naplno. Určité dni v mesiaci sa tu vôbec nevyrábalo. Dnes podnik zásobuje územie celého Balkánu a je ziskový.
Silná domáca základňa
Na rozdiel od SHP Group Tento neuvažuje o expanzii cez akvizície iných podnikov. „Jednak na akvizície nemáme potenciál, a zároveň by sme sa v budúcnosti radi viac sústredili na domáci trh a okolité krajiny,“ zdôrazňuje M. Majtán.
Súhlasí, že zásobovanie v menšom okruhu od podniku je ekonomicky výhodnejšie. No kým je slovenská spotreba hygienického papiera šesť kilogramov na obyvateľa ročne, musia vyvážať aj na väčšie vzdialenosti. „Ako však bude stúpať kúpyschopnosť a spotreba sa bude blížiť priemeru EÚ, budeme sa môcť stiahnuť z najvzdialenejších trhov a viac predávať tu,“ nádeja sa. Priemer EÚ predstavuje desať kilogramov na hlavu ročne.
Vizitka SHP Harmanec
(mil. Sk )
PRAMEŇ: SHP Harmanec, a.s., Harmanec
Očakávania Tenta podporujú aj údaje Zväzu celulózovo-papierenského priemyslu, podľa ktorých všeobecná spotreba papiera (vrátane hygienického) na Slovensku pravidelne stúpa, s výnimkou krátkodobého poklesu v roku 2003. A je stále kam rásť. Vlani sa na Slovensku spotrebovalo na hlavu 82 kilogramov papiera, kým v niektorých vyspelých krajinách je to až dvesto kilogramov.
Zatiaľ je však slovenský trh pre dvoch veľkých výrobcov príliš malý. Len samo Tento vyrobí ročne okolo 70-tisíc ton hygienického papiera, čo je dvakrát viac, ako spotrebujú Slováci. Mimo územia Slovenska tak musí predávať vyše 80 percent svojej produkcie. Väčšinou do obchodných sietí v Nemecku, Česku, Maďarsku, Poľsku, Rakúsku, Škandinávii či Chorvátsku.
Trh tlačí ku kvalite...
SHP Group vyváža zhruba 70 % produkcie. I. Fábry prízvukuje, že smerom na západ je predsa len vyšší pomer náročnejších spotrebiteľov. Preto ak chcú uspieť, musia viac investovať, vyrábať aj produkty s razenými vzormi, viacfarebné či aromatizované. „Teda veci, ktoré bežný človek nekúpi, ale v európskom meradle sa pre ne odbyt nájde. Na všetkých trhoch sa pohybujeme vo všetkých segmentoch. Od najlacnejších až po najkvalitnejšie,“ pokračuje.
Vizitka SHP Slavošovce
( mil. Sk )
PRAMEŇ: SHP Slavošovce, a.s., Slavošovce
V posledných rokoch SHP Group podľa neho veľa investuje do zlepšenia kvality, pred dvoma rokmi napríklad kúpila špičkovú linku na výrobu kuchynských utierok a toaletného papiera. Najkvalitnejšie výrobky z tohto stroja sú pomerne drahé, napriek tomu sa predávajú. Na každom trhu sa nájdu aj nároční spotrebitelia, ktorí si pre vyšší komfort doprajú vysokú kvalitu.
Slavošovce zasa tento rok dostanú linku na výrobu šesťfarebných potlačených obrúskov. „Dovoľujem si tvrdiť, že pôjde o špičkový výrobok, ktorý nebude mať na Slovensku konkurenčného výrobcu,“ tvrdí. Aj v Bosne sa snažia posunúť do vyššieho segmentu, tento rok zmodernizujú výrobu dvoj- a trojvrstvových toaletných papierov. Vlani celá SHP Group preinvestovala zhruba 144 miliónov korún, v tomto roku plánuje podstatne viac – okolo 240 miliónov.
Tento ročne investuje do technológií dvesto až tristo miliónov korún. „Vzhľadom na to, že sa dosť orientujeme na trhy vyspelých krajín, museli sme investovať do špičkových výrobných zariadení, ktoré ani nedokážu vyrábať tovar najnižšej kvality. Celú našu produkciu možno označiť za vyššiu strednú triedu,“ myslí si M. Majtán.
... a nižším cenám
Tak ako to v súčasnosti je na celom slovenskom trhu výrobkov krátkodobej spotreby, obaja výrobcovia musia reagovať aj na zvyšujúce sa tlaky obchodných reťazcov na čo najlacnejší tovar. „Snažíme sa ponúkať vyššiu kvalitu pri rovnakej cene. Dosahujeme to vyššou produktivitou a znižovaním podielu ľudskej práce,“ konštatuje M. Majtán. V posledných rokoch sa počet zamestnancov Tenta znížil z tisícky takmer na polovicu. V SHP Harmanec prešla zamestnanosť podobným vývojom.
Vizitka Tenta
( mil. Sk )
PRAMEŇ: Tento, a.s., Žilina
V rámci znižovania nákladov sa obaja výrobcovia orientujú na využitie zberového papiera ako vstupnej suroviny. Tento z neho vyrába zhruba dve tretiny svojej produkcie, SHP Group až osemdesiat percent. Tento v minulosti vlastnilo Zberné suroviny, a.s., Žilina.
Keďže podnik sa okrem papiera zaoberá aj inými druhotnými surovinami, papierňam sa jeho ďalšie vlastníctvo zdalo kontraproduktívne. Napokon ho ako non-core aktivitu odpredalo nemeckej firme Scholz.
Vo všeobecnosti je papier zo zberového papiera menej kvalitný ako ten z celulózy, podľa M. Majtána to však nemusí byť vždy. „Ak máte vyspelé technológie, aj zo zberového papiera vyrobíte kvalitný produkt,“ vysvetľuje.
Boj o priazeň reťazcov
Podľa I. Fábryho sa čoraz viac zákazníkov rozhoduje podľa ceny, no pritom zohľadňuje aj kvalitu. Týka sa to slovenského trhu, ale vo veľkej miere už aj trhov v západnej Európe. Americký a anglický trh sa správajú trochu inak, ale napríklad nemeckí alebo francúzski zákazníci sa už dosť orientujú na lacný tovar pri zachovaní určitej kvalitatívnej úrovne.
Aj preto obchodné reťazce dávajú čoraz väčší priestor vlastným privátnym značkám, ktoré pre ne vyrábajú značkoví producenti vrátane Tenta a SHP Group. Pre nich by bolo výhodnejšie predávať tovar vlastných značiek, reťazce si však samy určujú, koľko percent z ich tovaru bude tvoriť privátna značka a koľko ostatné.
„S SHP si preto nekonkurujeme ani tak v našich značkách ako skôr v tendroch na výrobu privátnych značiek,“ hovorí M. Majtán. „Viac sa nám darí vyhrávať v súťažiach v západnej Európe, na Slovensku často rozhoduje čo najnižšia cena bez ohľadu na kvalitu,“ dopĺňa.
„V zahraničí nemáme s Tentom väčšie trecie plochy, hlavnými konkurentmi sme na slovenskom a českom trhu. Na Slovensku sme s Tentom jednoznačne dominantní,“ konštatuje I. Fábry a uzatvára: „Tento tu predáva menší podiel svojej produkcie, v porovnaní s nami však vyrába viac. Celkovo sa teda naše predaje na slovenskom trhu vyrovnávajú.“
Foto – Pavel Danko
