Súťažia o obchvat Bratislavy. Pozrite si, čo sú zač

Trhová jednotka na vzostupe

Z finalistov súťaže je najsilnejším na slovenskom trhu Strabag. Jeho dcérske firmy dosiahli vlani spoločne tržby cez 400 miliónov eur pri tretinovom medziročnom raste. Druhý najväčší Doprastav mal podľa rebríčka Trend Top v stavebníctve ani nie polovičné výnosy.

Strabag má na slovenskom trhu aj najvyššie zisky. V poslednom čase sa mu darí aj vyhrávať štátne tendre. Spolu s Doprastavom a Váhostavom získal najviac diaľničných zákaziek za pôsobenia súčasného ministra dopravy Jána Počiatka. A predtým sa vyhol takým stratovým projektom, aké položili Váhostav.

Pre Strabag je obchvat Bratislavy dôležitý aj preto, aby svoje výkony udržal. V tomto a v budúcom roku má totiž podľa plánu dokončiť dve veľké diaľničné stavby. Obchvat Bratislavy je preto pre firmu príležitosť, aby mali jeho ľudia aj po dokončení týchto diaľnic dosť práce.

Združenie Strabagu má ako jediné vo svojich radoch slovenskú firmu so slovenským vlastníkom. Reding Infrastructure je dcérskou firmou Reding Tower 2 a tú vlastní slovenský developer Ladislav Veršovský. Ten je predsedom predstaventstva fínsko-slovenskej developerskej firmy YIT Reding.

Francúzi už raz uspeli

Francúzska skupina Vinci má na slovenskom stavebnom trhu o niečo slabšie postavenie, aj keď stále významné. Dcérska firma Eurovia SK sa zaradila v spomínanom rebríčku na siedme miesto. V európskom meradle však Francúzi v tržbách prekonávajú Rakúšanov trojnásobne.

Ich silnou stránkou je aj to, že už podobný projekt na Slovensku zvládli. Ako jediní. Obchvat Bratislavy sa ide budovať cez verejnosúkromné partnerstvo (PPP). Súkromné konzorcium diaľnicu naprojektuje, postaví a neskôr bude aj prevádzkovať, udržiavať a opravovať. Štát mu všetky náklady bude splácať 30 rokov. Doposiaľ jediným takýmto projektom je rýchlostná cesta R1 pri Nitre, ktorú dokončila práve skupina Vinci.

Nemci so zlou skúsenosťou

Tretí uchádzač, nemecká skupina Hochtief, patrí tiež do prvej desiatky najväčších európskych firiem. Silné postavenie má v Česku aj v Rakúsku.

V špičke slovenského stavebníctva sa však Hochtief zatiaľ výrazne nepresadil. Prelomovým bolo víťazstvo v súťaži o západný diaľničný obchvat Žiliny. Aj tento tender vyhrala česká dcéra Hochtiefu. Jej partnerom v združení bola mimochodom spomínaná Eurovia – dcéra francúzskeho Vinci, s ktorým Hochtief súťaží o bratislavský obchvat.

Hochtief má na Slovensko nepríjemné spomienky, ktoré sa viažu na udalosti spred piatich rokov. Za prvej vlády Roberta Fica vyhral jeden z troch veľkých PPP projektov. Bolo to súčasťou nepodareného Ficovho plánu postaviť diaľnicu z Bratislavy do Košíc do roku 2010. V roku 2010 sa však zmenila vláda a nový minister dopravy Ján Figeľ (KDH) tlačil Hochtief do zľavy. Ten ju napokon aj sľúbil a vyzeralo to nádejne. Hochtief mal namiesto 8,5 miliardy eur dostať za výstavbu diaľnice a súvisiace služby 6,6 miliardy. Napokon však Radičovej vláda z projektu aj tak vycúvala. Väčšinový podiel v Hochtiefe má španielska skupina ACS, ktorá tiež patrí k najväčším v Európe aj na svete.

Bez lokálnych kapacít

Štvrtý uchádzač v tomto tendri je na Slovensku zatiaľ neznámy pojem. Ide o združenie pod vedením španielskej firmy Cintra Infraestructuras Internacional. Jeho členom je rakúska firma Porr, ktorá pôsobí aj na slovenskom trhu, no nemá na ňom významný podiel.

Porr už v minulosti o slovenské PPP projekty súťažil. V konzorciu so Strabagom. Zaujímavosťou je, že tento tandem v súťaži o rýchlostnú cestu R1 ponúkol najnižšiu cenu. Ministerstvo dopravy ich však z tendra vylúčilo. Porr so Strabagom sa na začiatku odvolali, ale neskôr svoju námietku stiahli. Dosiaľ jediný PPP projekt im tak napokon vyfúkli Francúzi z Vinci.

Aj keď v slovenskom stavebníctve nejde o silných hráčov, v globálnom meradle áno. Španielska Cintra sa na svojej stránke označuje za jedného z najväčších privátnych developerov dopravných stavieb na svete.

Práve o toto v tejto súťaži ide. Zjednodušene sa dá povedať, že štát v tejto súťaži vyberá diaľničného developera. Niekoho, kto zabezpečí najmä projektovú prípravu. Odkiaľ si zabezpečí stavebné kapacity, je už jeho vec. Podľa riaditeľa pre rozvoj biznisu Carlosa Ugarte Cruza si Cintra chce v prípade svojho víťazstva využívať stavebné kapacity lokálnych firiem. Zatiaľ však nemá so žiadnymi podpísané zmluvy.

Podobne reagoval aj výkonný viceprezident Hochtief PPP Solutions Oliver Wagner. Ten by chcel pri obchvate využiť českú dcérsku firmu ale počíta tiež s miestnymi stavbármi.

Združenia Vinci a Strabag sú v odlišnej situácii. Tiež sú v tejto súťaži najmä „diaľničnými developermi“. Ich firmy však zároveň patria medzi lídrov slovenského stavebného trhu. Lokálne kapacity a znalosť domáceho trhu im v porovnaní so zvyšnými uchádzačmi poskytuje konkurenčnú výhodu.

Výstavba v budúcom roku

Je však jasné, že aj oni posunú časť výstavby na iné firmy. Obchvat Bratislavy je totiž najdrahší dopravný projekt, aký sa kedy na Slovensku postavil. Spolu ide o 59 kilometrov šesť a štvorpruhových ciest. Projekt sa skladá zo samotného obchvatu D4, ktorý vedie z mestskej časti Rača do Jaroviec, a z rýchlostnej cesty R7 smerom na južné Slovensko. Keďže ide o náročný projekt, dá sa očakávať, že sa doň zapoja viaceré stavebné firmy. A keďže sa na Slovensku aktuálne stavia najviac diaľnic v histórii, zrejme pôjde aj o firmy a pracovníkov zo zahraničia.

Teraz bude nasledovať takzvaný koncesný dialóg. V rámci neho bude ministerstvo rokovať s firmami o finálnych podmienkach súťaže. Firmy môžu počas toho navrhnúť „zlepšováky“, ktoré by znamenali zníženie nákladov.

Uchádzači následne predložia svoje ponuky. Podľa poradcu rezortu dopravy Mareka Staroňa z advokátskej kancelárie White & Case je podpis zmluvy naplánovaný na koniec tohto roka. Prvý kvartál 2016 dostane víťaz na dosiahnutie takzvaného finančného uzatvorenia. Inými slovami, vyskladá sumu peňazí, ktorú bude potrebovať na výstavbu.