Viac ako 700 produktov je zabalených v obaloch zo skla, kovu, prípadne v moderných kompostovateľných obaloch. Niektoré z obalov síce vyzerajú ako plasty, v skutočnosti ide len o tenkú biovrstvu, ktorá sa vyrába z rastlín a stromov. Obaly sa rozložia počas dvanástich týždňov.

V bezplastovej sekcii nájdu zákazníci základné potraviny od mäsa, ryže, mlieka až po ovocie a zeleninu. Supermarket chce podobný koncept otvoriť do konca roka v 74 pobočkách a vyzýva k podobnému modelu aj ostatných podnikateľov. 

Šetrnosť k prírode

„Bezplastové uličky sú dôležitým krokom k lepšej budúcností jedla a pitia,“ povedal šéf supermarketu Erik Does. Zároveň majú slúžiť ako experiment, v ktorom sa má otestovať spoľahlivosť obalov k prírode šetrných. Potraviny by zároveň nemali byť drahšie ako jedlo v klasických plastových obaloch.

S nápadom na bezplastové uličky v Ekoplaze prišla organizácia A Plastic Planet. Skupina ochranárov predstavila aj špeciálne označenie produktov bez plastov, vďaka ktorému môžu zákazníci ľahko nájsť výrobky zabalené v obaloch priateľských k prírode.

Sian Sutherlandová, ktorá za organizáciou stojí, je presvedčená, že ulička bez plastov predstavuje dôležitý štart v boji proti znečisteniu plastami. „Po celé desaťročia bolo zákazníkom podsúvané, že bez potravín či nápojov v plastoch nemôžeme žiť. Bezplastová ulička to narúša. Konečne môžeme vidieť budúcnosť, v ktorej má verejnosť možnosť vybrať si, či bude kupovať plast alebo potraviny (zabalené) bez plastu,“ povedala S. Sutherlandová.

Podľa nej neexistuje logika, aby potraviny boli zabalené v plaste, ak sa v priebehu niekoľkých hodín otvoria a okamžite putujú do koša. Kým využiteľnosť týchto obalov je pár hodín, ich likvidácia je komplikovaná a prípadný rozklad v zemi trvá storočia.

„Väčšina plastových obalov je užitočná v priemere približne 12 minút, no zostanú tu stovky, ak nie tisícky rokov. V roku 2050 bude vzhľadom na hmotnosť viac plastu v oceánoch než rýb,“ dodala. Kým v súčasnosti má spotrebiteľ bohatú ponuku jedál bez lepku, soli, tuku alebo cukru, nákup potravín bez použitia plastov je takmer nemožný.

Príklady v našom regióny

Na koncepte predaja potravín bez použitia plastov si postavil koncept aj český obchod Bez obalu, o ktorom TREND informoval už v minulosti. Predajňa ponúka vo veľkých nádobách potraviny dlhodobejšej spotreby: strukoviny, vločky, múku, orechy, oleje alebo sušené ovocie. Všetko údajne v biokvalite. Obsluha zákazníkovi naváži presne toľko, koľko potrebuje.

Plastové obaly, mikroténové sáčky alebo plastové tašky nie sú k dispozícii. Zákazník si buď donesie vlastnú nádobu, alebo si kúpi papierový obal, ktorý stojí do desať českých korún, alebo látkovú tašku do 60 korún. Ročne by sa pomocou tohto konceptu a vlastných nádob mohlo podľa autorov ušetriť niekoľko desiatok kilogramov obalov.

Na Slovensku sme s obmedzovaním plastov stále na začiatku. V roku 2015 sa na Slovensku vyprodukovalo celkovo približne 297-tisíc ton odpadov z plastov, väčšina z nich pochádzala z domácností (63,5 percent), zvyšok z firiem. Z celkového množstva plastov zhruba polovica skončí na skládkach a približne štvrtinu recyklujeme.

Ak sa však pozrieme len špecificky na domácnosti, situácia je horšia – až 70 percent skládkujeme a len 10 percent sa recykluje. Ale aj v našom regióne vznikli inšpiratívne firmy, ktoré založili biznis predovšetkým na ekológii. 

Koniec plastov 

Vo Veľkej Británii Theresa May v januári tohto roku povedala, že krajina by sa chcela do 25 rokov úplne zbaviť plastových obalov a supermarkety vyzvala, aby sa pripojili k bezplastovej alternatíve.

Ten istý mesiac podobné plány ohlásila aj Európska únia, ktorá chce do roku 2030 dosiahnuť, aby všetky plasty recyklovateľné. Toto rozhodnutie prichádza na popud Číny, ktorá vydala zákaz dovozu cudzieho plastového odpadu.

Podpredseda Európskej komisie zodpovedný za rast a investície Jyrki Katainen dokonca hovoril o novej európskej dani z plastu. Komisia upozornila, že Európania každoročne vygenerujú 25 miliónov ton plastového odpadu, ale na recykláciu sa ho zhromaždí menej ako 30 percent. Po celom svete tvoria plasty 85 percent odpadkov na plážach.