Dať šancu mladistvým pri podnikaní, zaviesť univerzálnu i rodinnú živnosť a viac uvoľniť reguláciu, ktorá mnohým živnostníkom strpčuje život. Takáto predstava ministra hospodárstva Richarda Sulíka dostáva konkrétnejšie kontúry.
Rezort hospodárstva bol jedným z tých, ktoré pripomienkovali novelu živnostenského zákona navrhnutú rezortom vnútra. Tá by mala po schválení vládou platiť od mája budúceho roka. Zatiaľ návrh prešiel len medzirezortným pripomienkovým konaním, ale priniesol viacero myšlienok, ktoré možno prekvapia trh.
Súčasné nastavenie legislatívy nie je podľa riaditeľa odboru živnostenského podnikania Jána Dutku efektívne, preto to chcú zmeniť. „Predkladaný návrh zákona znižuje administratívnu záťaž fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb, čo je v súlade s princípom ,jedenkrát a dosťʻ. Živnostenský úrad pri ohlásení živnosti nebude požadovať preukazovanie skutočností, ku ktorým vďaka dosiahnutej informatizácii verejnej správy už prístup má alebo sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti,“ dodal pre TREND.
Podmienky majú byť liberálnejšie
Rezort vnútra však pôvodne nezahrnul do novely takzvanú univerzálnu živnosť, ktorá sa ako jedna z priorít objavila v programovom vyhlásení vlády. Pripomienkoval to rezort hospodárstva s tým, že plánuje aktualizovať zoznam všetkých viazaných živností a zredukovať ich. Tým by sa mala znížiť prílišná regulácia živnostenského podnikania.
„Tiež plánujeme liberalizovať podmienky prevádzkovania niektorých druhovej viazaných živností. Zameriame sa aj na zjednodušenie prístupu mladých ľudí k podnikania, teda umožníme im podnikať už od 16. roku veku formou voľných živností, pričom by bolo potrebné predložiť písomný súhlas zákonného zástupcu,“ spresnila hovorkyňa rezortu hospodárstva Katarína Matejková.
Univerzálna živnosť ako novinka
Jednou z priorít rezortu je zaviesť inštitút všeobecnej voľnej, teda univerzálnej živnosti, ktorý by umožňoval podnikateľom vykonávať všetky druhy živnosti. Potvrdila to pre TREND aj hovorkyňa ministerstva. Odpadla by tak povinnosť živnostníka ohlasovať každú voľnú živnosť, registrovať a platiť za to správne poplatky.
Štát chystá veľké zmeny pre podnikanie. Univerzálna živnosť je len začiatok
Aktuálne sa za vydanie osvedčenia na každú voľnú živnosť platí 5 eur, na každú remeselnú alebo viazanú živnosť až 15 eur. „Podľa našej predstavy by podnikateľ mohol vykonávať všetky voľné živnosti, okrem remeselných a viazaných,“ dodala K. Matejková.
Riešenie problémov rodinných firiem
Podnikateľská prax vyžaduje definovanie pojmu rodinného podnikania, do ktorého je možné zaradiť aj rodinnú živnosť. Bude však potrebné definovať ďalšie podmienky uplatňovania živnostenského zákona, avizuje rezort hospodárstva v návrhu. Navrhuje definíciu podobnú úprave v Česku, podľa ktorej je rodinná živnosť podnikanie, na ktorom sa svojou prácou alebo majetkom podieľajú najmenej dvaja členovia jednej rodiny a najmenej jeden z členov podniká.
Novú podporu v tejto oblasti by tak mohli získať aj rodinné firmy. Na rezorte hospodárstva je zriadená samostatná pracovná skupina, ktorá sa zaoberá inštitútom rodinného podnikania. Tá chce otvoriť diskusiu na túto tému aj s príslušnými rezortami v legislatívnom procese.
Mnohé rodinné firmy prežívajú v tomto čase náročné obdobie, počas ktorého musia riešiť nielen každodenné povinnosti, ale aj svoju budúcnosť. Na rozdiel od iných firiem je ich špecifikom osobitý prístup a spôsob vedenia. K nemu patrí spolupráca s rôznymi poradcami, ktorí si u majiteľa podávajú kľučky, čo podnikateľské rodiny oberá o čas a energiu, až sa im začnú vyhýbať, objasňuje problémy z praxe Martin Krekáč, zakladajúci partner Jenewein Group.
Prvé podnikateľské kilečko je začiatok
Od júla tohto roka sa postupne stále zavádzajú do praxe opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia redukujúce byrokraciu, tzv. podnikateľské „kilečko“, ktoré prinieslo viac ako 114 legislatívnych zmien. V odbúravaní byrokracii totiž máme stále čo doháňať. Ukázala to aj aktuálna štúdia Byrokratický index 2020 Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorej napríklad slovenská výrobná firma so štyrmi zamestnancami potrebuje na byrokratické povinnosti ročne 217 hodín..
Problémom podľa poradkyne pre účtovníctvo, mzdy a dane Jaroslavy Lukačovičovej bolo, že 30 opatrení kilečka z celkových 114 je vo fáze prijatia uznesenia. „V prvotnej fáze ich nepovažujem za opatrenie. Toto je tak trošku zavádzajúce, lebo mi to pripomína balíčky exministra hospodárstva Petra Žigu, ale celkovo hodnotím tento návrh ako posun vpred v rámci podnikateľského prostredia a oceňujem zrušenie viacerých byrokratických nezmyslov,“ spresnila pre TREND poradkyňa na margo prvého balíčka.
Živnostenského podnikania sa týka napríklad aj zrušenie niektorých povinností voči sociálnej či zdravotnej poisťovni v súlade s princípom „jedenkrát a dosť“. Tiež termín novelizácie zákonov, ktoré upravujú dane a odvody, má byť vždy od januára. Podnikatelia dostanú druhú šancu v súlade s princípom „ultima ratio“ od Sociálnej poisťovne či Slovenskej obchodnej inšpekcie, ak si nesplnia načas svoje povinnosti, ale dodatočne si ich splnia v ďalšej sedemdňovej lehote.
Druhý antibyrokratický balík na obzore
Na rokovanie vlády by mal v tomto roku prísť aj druhý balík zmien na uľahčenie podnikania z dielne rezortu hospodárstva. Ministerstvo doňho vyberá dovedna asi z 2 400 podnetov. Časť z týchto podnetov by sa podľa štátneho tajomníka rezortu Ján Oravca mala dostať do legislatívy aj prostredníctvom medzirezortných pripomienkových konaní, ktoré k jednotlivým zákonom už v súčasnosti bežia.
„V druhom balíku pripravujeme viacero zmien, pričom niektoré z nich sme už avizovali formou zásadných pripomienok v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ spresňuje K. Matejková. Potvrdila, že celkovo sa chcú zamerať na zníženie administratívnej záťaže spojenej so živnostenským podnikaním.
Sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová očakáva v rámci medzirezortného pripomienkového konania aj odbornú diskusiu so zástupcami podnikateľov a živnostníkov. „Veríme, že zároveň bude zachovaná pružnosť procesu a zavádzanie dôležitých zmien v krátkom čase,“ dodala pre TREND.
Do budúcnosti bude podľa M. Bellušovej potrebné zaoberať sa aj takými zmenami, ako sú aktualizácia sumy paušálnych výdavkov pre živnostníkov, úrazové poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby, zníženie odvodového zaťaženia a uľahčenie zamestnávania prvého zamestnanca.
