Saldo slovenského zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa vlani medziročne zvýšilo o takmer 17 percent, čo je viac než 2,2 miliardy eur. To znamená, že Slovensko opäť viac potravín doviezlo, než exportovalo. Napríklad v prípade rastlinných výrobkov bolo saldo ešte v roku 2022 aktívne, a to vo výške 127 miliónov eur. Vlani však krajina zaznamenala vyše 23-miliónové pasívne saldo.
Slovensko dováža potraviny hlavne z krajín Európskej únie, hoci nie výhradne. Najviac potravín pochádza spravidla z Česka, Poľska a Nemecka. V súvislosti s rastúcim dovozom sa zvyšuje aj dôležitosť potravinovej bezpečnosti a kvality produktov, ktoré si slovenskí zákazníci kupujú v prevádzkach obchodných reťazcov, obzvlášť s ohľadom na dovoz potravín z krajín mimo EÚ. V uplynulých dvoch rokoch sa často skloňoval predovšetkým dovoz z Ukrajiny.
Predaj potravín z tretích krajín spravidla závisí od obchodných rozhodnutí reťazcov. Aj v súvislosti s príchodom nových hráčov na slovenský trh sa preto nedá detailne predpovedať, ako sa bude situácia vyvíjať v budúcom roku. „V našich predajniach je penetrácia potravín z tretích krajín na nízkej až nulovej úrovni,“ podotkla hovorkyňa spoločnosti Kaufland Lucia Vargová. Podľa nej sa predajcovia orientujú hlavne na overených dodávateľov a budujú s nimi dlhoročné vzťahy.
- Obchodné trendy 2024
O týchto aj ďalších témach súvisiacich s maloobchodným predajom potravín na Slovensku budú diskutovať účastníci konferencie Obchodné trendy 2024, ktorá sa bude konať 28. novembra v Bratislave. Ďalšie informácie o podujatí a možnosť prihlásiť sa naň nájdete na webe konferencie.
Podceňovanie domácej produkcie
Domácu produkciu niektorí Slováci podceňujú a domnievajú sa, že je menej kvalitná než zahraničná. „Vo všeobecnosti nie je možné povedať, že výrobky z jednej krajiny sú kvalitnejšie či naopak menej kvalitné než produkty z inej krajiny,“ konštatuje Adriána Maštalircová z Úseku komunikácie spoločnosti Lidl. Poukazuje pritom na legislatívu EÚ, ktorá stanovuje limity pre voľný trh v celej Únii. Pre všetkých teda platia rovnaké pravidlá.
„Pravidelne vykonávame laboratórne analýzy vybraných potravinových produktov v spolupráci s akreditovanými laboratóriami. Pozornosť upriamujeme okrem iného na zhodu medzi deklarovanými a zistenými hodnotami,“ zdôrazňuje L. Vargová z Kauflandu. Podľa zástupkýň oboch reťazcov sú viaceré z ich interných noriem a požiadaviek na kvalitu a bezpečnosť dokonca prísnejšie než národné normy. Pritom platí, že už samotné slovenské normy neraz presahujú rámec európskej legislatívy. Diskusiu možno ďalej viesť o tom, či sú kontrolné systémy dostatočne účinné.
V každom prípade platí, že pôvod potraviny nie je rozhodujúci. Rozhodujúce je, či má dodávateľ potrebné certifikácie, bez ktorých s ním reťazce spoluprácu nenadviažu. „Napríklad dodávatelia ovocia a zeleniny musia mať certifikáciu Global G.A.P., bez ktorej nám dané produkty nemôžu dodávať. Certifikát sa obnovuje každý rok a na jeho získanie je potrebný prísny audit,“ približuje hovorkyňa Kauflandu.
Priamy dosah
Špecifickým prípadom sú privátne značky. V ich prípade držia reťazce ešte účinnejšie páky, ktorými môžu kontrolovať ich kvalitu, hygienu, bezpečnosť a podmienky práce zamestnancov. Priamu kontrolu získavajú na základe toho, že s dodávateľmi aktívne spolupracujú a priamo vo výrobnom závode kontrolujú plnenie požiadaviek, ktoré na dodávateľa kladú. Poznajú zloženie výrobku aj výrobné postupy, čo im umožňuje pružnejšie reagovať aj pri kontrole kvality. „Vymedzili sme viac ako 70 prídavných látok, ktoré nechceme mať vo výrobkoch privátnych značiek,“ hovorí A. Maštalircová z Lidla.
Pre ďalšie látky má reťazec zavedené limity. Medzi tieto látky patria rezíduá pesticídov – limit je pre ne podľa A Maštalircovej výrazne nižší než zákonom stanovených 30 percent.
Reťazce zároveň trvajú na tom, že v prípade privátnych značiek robia kompromisy len z pohľadu ceny, nie kvality. Výhodnú cenu zdôvodňujú tým, že produkty danej privátnej značky vyrábajú dodávatelia exkluzívne pre daný reťazec.
Obchodníci prízvukujú, že nemajú dôvod uvoľniť podmienky pre výrobu privátnych značiek, keďže konkrétna privátna značka je dostupná iba v konkrétnom reťazci a zákazník si ju na rozdiel od značkových produktov asociuje priamo s predajcom. Ak by bola kvalita nepostačujúca, mohlo by to vyvolať negatívne asociácie. „Kvalita produktov pod našimi značkami je pre nás kľúčová, keďže ako diskont spravidla neponúkame pri jednotlivých výrobkoch alternatívy,“ dodáva A. Maštalircová.
Ďalšie zaujímavé informácie o bezpečnosti a kvalite potravín na pultoch slovenských predajní sa dozviete na konferencii Obchodné trendy 2024. V druhom paneli s názvom „Sú slovenské potraviny kvalitné a bezpečné?“ budú diskutovať zástupcovia z oblasti potravinárstva, poľnohospodárstva a potravinového maloobchodu.
