Správca konkurznej podstaty ZTS Dubnica nad Váhom (ZTS), a.s. v konkurze, napadol presun majetku do ZTS Dubnice nad Váhom plus (ZTSP), a.s. Správca chce dosiahnuť neplatnosť právnych úkonov, ku ktorým pri majetkových transakciách pred krachom pôvodnej strojárskej fabriky došlo. Momentálne je v platnosti niekoľko predbežných opatrení, kvôli ktorým spoločnosť ZTSP nemôže nakladať s majetkom.
Nejasný koniec má aj dlh ZTSP za viac ako 600 mil. Sk voči Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP), a.s., Bratislava. Ten túto sumu poskytol dubnickým strojárňam na prefinancovanie výroby ešte v čase, keď plynárenský podnik viedol Ján Ducký. Teraz chce SPP stovky miliónov dostať späť.
| . | Podľa generálneho riaditeľa a.s. ZTS Dubnica nad Váhom plus Alexandra Wolfa nie je také dôležité, kto vyhrá spor o majetok dubnických strojární, ale to, aby sa s ním mohlo čo najskôr nakladať. |
Zárodok problémov
Problémy vznikli tesne pred konkurzom ZTS Dubnica nad Váhom v roku 1998. Vtedajší manažment rýchlo zakladal nové dcérske spoločnosti, prevádzal do nich majetok a následne ich odpredával do rúk nástupníckej spoločnosti ZTSP. Najviac takýchto transakcií sa udialo ku koncu roka 1997, keď už bolo zrejmé, že tradičná dubnická firma sa krachu nevyhne.
Jadro kauzy sa skrýva v porovnaní hodnôt, na ktoré prevádzaný majetok ocenili znalci a reálnych cien, ktoré zaň platili firmy zo skupiny ZTSP. Nadobúdatelia za majetok platili len v priemere 4,18 percenta zo znaleckej ceny. Celkový majetok znalci totiž ocenili na 4,2 mld. Sk a reálne zaplatená cena bola 176 mil. Sk.
V tom období mali obe dubnické spoločnosti zhruba rovnaké predstavenstvo. To už manažéri krachujúcich strojární vedeli, že sú pred konkurzom a majú voči 2 333 veriteľom dlhy približne päť miliárd korún, čo bola približne účtovná hodnota celého majetku ZTS.
Predbežné opatrenia
Súd neskôr uznal argumenty správcu konkurznej podstaty a vydal predbežné rozhodnutie, podľa ktorého v ZTSP nemôžu nakladať so získaným majetkom. Vyvoláva to problémy, lebo aj keď existujú zahraniční záujemcovia o niektoré časti dubnickej firmy, tá ich nemôže predávať a nemôže ich ani prenajímať na dlhšie obdobie ako jeden rok. Správca konkurznej podstaty sa domáha vyslovenia neplatnosti právnych úkonov a chce získať majetok späť do konkurznej podstaty spoločnosti ZTS Dubnica nad Váhom.
Podstata sporu je najmä v tom, kto bude záujemcom predávať dubnický majetok. Či manažment alebo správca konkurznej podstaty. Súdy však zatiaľ definitívne nerozhodli, a tak manažéri musia čakať.
Všetok likvidný majetok ostal v ZTSP. „Dnes sa nám podniká veľmi ťažko. Nemáme čo dať bankám do záruky, a tak ani nemáme žiaden externý úver,“ hovorí napriek tomu generálny riaditeľ ZTSP Alexander Wolf. Majoritným majiteľov firmy je v súčasnosti Fond národného majetku SR a 34 percent vlastní DMD Holding, a.s., Trenčín.
Bývalí dubnickí manažéri tvrdili, že nechali v materskej spoločnosti aktíva za 2,3 mld. Sk. Väčšina z nich boli ťažko vymáhateľné pohľadávky. Obsahujú tiež napríklad licenciu vo forme niekoľkých papierov formátu A4 ohodnotených na vyše miliardu korún. Je určená pre výrobok, ktorý sa zrejme nikdy nebude vyrábať.
Životaschopné časti
Skupina podnikov okolo ZTSP má v súčasnosti osemnásť firiem. Celá skupina ku koncu minulého roka dosiahla tržby 2,144 mld. Sk. Za toto obdobie vykázala materská ZTSP stratu 73,5 mil. Sk. Jej vlastné imanie predstavovalo v tomto období 1,73 mld. Sk.
Skupinu už opustila strategická ZTS Metalurgia. Jej výrobný majetok po exekúcii získala spoločnosť Alcacell, s.r.o., Bratislava. „Aj keď dnešná Metalurgia má tiež problémy, chceme, aby fungovala. Napriek tomu, že jej odchod nám nebol po chuti, dnes musíme spolupracovať. Sme odsúdení na spoluprácu,“ hovorí A. Wolf. ZTSP totiž stále vlastní nehnuteľnosti, v ktorých Metalurgia vyrába.
Celá skupina ZTSP začínala pôvodne s dvadsiatimi ôsmimi spoločnosťami. Niektoré z nich sa však tiež dostali do konkurzu – napríklad akciové spoločnosti ZTS-CPS či Prox–ZTS.
K rozhodujúcim dcérskym firmám v súčasnosti patrí zbrojárska a.s. ZTS Špeciál. Tá ponúka napríklad samohybné húfnice Zuzana alebo kapacity na modernizáciu bojových vozidiel pechoty. Vo firme je tiež dobre zvládnutá výroba vežových a streleckých častí veľkých zbraní a kanónových častí od 30 do 155 milimetrov.
„So Zuzanou a mínometmi nevystačíme. V špeciálnej výrobe treba zahraničných partnerov. Slovensko je príliš malý trh. Koncepcia armády navyše ide preč od ťažkej techniky. Sme v spojení s významnou severoamerickou spoločnosťou. Ak sa dostaneme do NATO, predpokladáme lepšiu spoluprácu v obranných programoch,“ hovorí A. Wolf.
Aj niektorým ďalším spoločnostiam zo zoskupenia sa darí dobre. Napríklad nástrojárenskej akciovej spoločnosti ZTS-LR NaJUS. ZTS Koľajové vozidlá, a.s., Dubnica nad Váhom sa však spolu so Siemensom neúspešne uchádzali o dodávku ľahkých motorových jednotiek pre slovenské železnice. K ďalším perspektívnym segmentom patria napríklad dodávky pre automatizáciu železníc. Ďalšie dcéry sa sústreďujú na zákazky pre energetický priemysel či opravy vodných turbín.
„Bez ohľadu na to, ako sa skončia súdne spory so správcom konkurznej podstaty, je dôležité, aby sa s majetkom mohlo čo najskôr nakladať. Veď aj keď by niekto kúpil majetok v podniku v konkurze, kúpi ho len preto, aby s ním mohol vyrábať,“ uzatvára debatu A. Wolf.
FOTO – GABRIEL BEER
