Aktualizované 19.10.2011 o 13:32 o reakciu Richarda Sulíka

Poslanci dnes neprelomili veto prezidenta Ivana Gašparoviča a neschválili tak novelu zákona o stavebnom sporení. Pri hlasovaní ho podporilo len 73 zo 148 prítomných poslancov. Na opätovné schválenie zákona vráteného prezidentom je potrebných minimálne 76 hlasov.

Z vládnej koalície chýbalo predovšetkým päť hlasov poslancov z klubu SaS - Stanislav Fořt a Juraj Droba boli proti, Peter Kalist sa zdržal. Rovnako sa zdržali aj Erika Jurinová a Martin Fecko, ktorí patria k skupine Obyčajní ľudia. Podporiť vetovaný zákon odmietol aj nezávislý poslanec Andrej Ďurkovský.

Predseda SaS Richard Sulík tvrdil, že liberáli nepotopili zákon úmyselne. "Mrzí ma to a ubezpečujem partnerov, že to nebol zámer a nič za tým nie je. O spôsobených výpadkov v štátnom rozpočte budeme rokovať s ministrom financií Ivanom Miklošom (SDKÚ-DS)," povedal novinárom.

Rozhodnutie parlamentu znamená, že do marcových predčasných volieb sa zmeny v stavebnom sporení s vysokou pravdepodobnosťou neuskutočnia. Ak poslanci návrh zamietnu, podľa rokovacieho poriadku sa môže nový návrh v tej istej veci podať až po šiestich mesiacoch.

Pôvodný návrh hovoril o zmenách v systéme vyplácania štátnej prémie, mali sa zaviesť nižšie poplatky. Novela zároveň mala obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Rezort financií niekoľkokrát avizoval, že problémom stavebného sporenia je nízka efektívnosť štátnej podpory a problémom boli podľa rezortu aj vysoké poplatky. Problémom pre rezort financií bolo aj to, že objem medziúverov výrazne prevyšuje objem zvýhodnených stavebných úverov a štát tak prostredníctvom prémie prevažne podporuje poskytovanie komerčných úverov na bývanie.

Novela zároveň mala meniť to, že od 1. januára 2012 výpočet nároku na štátnu prémiu podľa toho, v akom termíne je zmluva uzavretá. Na celú prémiu by mali od budúceho roka v prvom roku sporenia nárok len tí noví sporitelia, ktorí by na svoje účty vložili potrebnú sumu do konca marca. Ak by tak neurobili do konca júna, mali by nárok na tri štvrtiny štátnej prémie, ak do konca septembra, tak na polovicu a ak k poslednému dňu roka, tak len na štvrtinu štátnej prémie. Toto obmedzenie by sa však netýkalo súčasných a ani nových stavebných sporiteľov v druhom a ďalšom roku sporenia. Návrh zároveň menil aj spôsob výpočtu výšky štátnej prémie, ktorú by po novom určoval zákon o štátnom rozpočte.

Rezort financií dokonca uvažoval aj o tom, že kvôli úspore v štátnej kase zníži výšku štátnej prémie na 15 eur zo súčasných 66,39 eura. Štátna prémia má podľa stavebných sporiteľní motivačný charakter. Ak by ministerstvo znížilo štátnu prémiu, odrazilo by sa to v objeme prostriedkov, ktoré budú stavební sporitelia sporiť a samozrejme aj v objeme financií, ktoré stavebné sporiteľne každoročne formou úverov uvoľňujú do financovania bývania. No želaná úspora by sa podľa nich nedostavila, pretože pokles objemu stavebnej výroby a zamestnanosti v sektore výstavby a obnovy bývania spôsobí oveľa vyšší pokles príjmov štátneho rozpočtu, ako bude úspora z neposkytnutej štátnej prémie.

Hlava štátu vytýkala novele údajne retroaktívne ustanovenie, podľa ktorého aj súčasní poberatelia medziúveru nebudú mať od budúceho roka nárok na štátnu prémiu. Z novely schválenej parlamentom v septembri podľa prezidenta vyplýva, že štátna prémia za rok 2012 a ďalšie roky, až do splatenia medziúveru, nebude patriť stavebnému sporiteľovi, ktorému bol poskytnutý medziúver aj pred 1. januárom 2012 a ktorý spĺňal podmienky na poskytnutie štátnej prémie.

Prezident vo svojich výhradách argumentoval požiadavkou právnej istoty a zákazom retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Práve z tohto dôvodu má problém s uvedením ustanovením novely zákona o stavebnom sporení a navrhuje do právnej normy doplniť, že sa takáto úprava nevzťahuje na stavebného sporiteľa, ktorému bol poskytnutý medziúver pred 1. januárom 2012. Poslanci však jeho výhrady do zákona pred definitívnym hlasovaním neprijali. 

Ilustračné foto na titulke - Vladimír Benko