Francúzsko-belgická finančná skupina Dexia opäť potrebuje záchranu a obe materské krajiny sa dohodli, že banku podržia napumpovaním ďalších 5,5 miliardy eur.
Informácia prichádza po tom, čo skupina vykázala za tretí štvrťrok čistú stratu vo výške 1,23 miliardy eur a za prvých deväť mesiacov sa zvýšila na 2,39 miliardy. Informuje o tom web denníka Financial Times.
Banke sa ešte horšie darilo v minulom roku, ktorý uzatvorila s čistou stratou vo výške 11,6 miliardy eur. Vyrobili ju najmä znehodnotené grécke dlhopisy a iné toxické aktíva, ktoré skupina držala od čias prepuknutia krízy.
Na jeseň požiadala banka o štátnu pomoc a následne sa rozdelila na belgickú a francúzsku časť. Belgičania ju znárodnili, čomu predchádzalo hromadné vyberanie finančných prostriedkov zo strany klientov. Strata súvisí aj s výpredajom aktív Dexie, ktoré predala pod cenu. Prišla tak o tureckú banku DenizBank, ktorú kúpila aj s jej dcérskymi spoločnosťami ruská Sberbank za necelé tri miliardy eur.
Belgicko sa bude na najnovšej záchrane podieľať 53 percentami, ktoré predstavujú sumu 2,92 miliardy eur. Francúzsko zaplatí zvyšných 2,59 miliardy eur, informovali ministerstvá financií oboch krajín.
Francúzsky šéf finančného rezortu Pierre Moscovici a jeho belgický náprotivok Steven Vanackere v stanovisku vyhlásili, že sa rozhodli rekapitalizovať banku po tom, čo sa rútila do ťažkých strát. „Belgicko a Francúzsko sa zaviazali na navýšení kapitálu,“ vyhlásil S. Vanackere. Oba štáty získajú výmenou za nový kapitál preferenčné akcie s hlasovacími právami. Akékoľvek finančné zisky Dexie by tak mali natiecť do verejných pokladní.
Rozhodnutie naliať viac peňazí do problémovej banky je podľa Finacial Times kontroverzné. Prichádza totiž v čase, keď sa oba štáty snažia okresať rozpočtové náklady a zvýšiť ekonomický rast, aby tak zároveň zmenšili negatívny vplyv dlhovej krízy v eurozóne.
Finančnú injekciu musí ešte odobriť Európska komisia, ktorá rozhodne, či je v zhode s pravidlami EÚ na štátnu pomoc. V minulosti sa komisia dostala v podobných prípadoch do konfliktu s veriteľmi práve pre zákonnosť finančnej výpomoci.
Belgicko a Francúzsko sa dohodli aj na zmene výšky finančných záruk, ktoré Dexii poskytnú. Ich maximum sa zníži z pôvodných 90 miliárd eur, na ktorých sa dohodli pred rokom, na súčasných 85 miliárd.
Zmenilo sa aj medzištátne rozdelenie záruk, týkajúcich sa takzvanej zlej banky, v ktorej je nakumulovaný všetok nebezpečný majetok Dexie. Belgicko sa bude na zárukách podieľať už iba 51,41 percentami (pôvodne 60,5 %) a Francúzsko po novom 45,59 percentami (pôvodne 36,5 percenta). Luxembursku, v ktorom má Dexia tiež významné postavenie, ostane naďalej záväzok vo výške troch percent.
Dexiu museli štáty zachraňovať už v roku 2008, získala vtedy 6,4 miliardy eur. Nasledovali nútené odpredaje jej častí, v rámci ktorých sa napríklad slovenská pobočka dostala pod stredoeurópsku finančnú skupinu Penta. Tá koncom roka 2010 kúpila od Dexia Group väčšinový podiel, v súčasnosti vlastní už takmer všetky akcie. Od začiatku tohto roka Dexia zmenila názov na Prima banka a pretrhla tak posledné väzby na problémovú francúzsko-belgickú skupinu.
Podľa nedávno zverejnenej správy sa aj Prima banka nachádza v mínuse. Za prvých deväť mesiacov tohto roka vykázala čistú stratu 10,3 milióna eur, za rovnaké obdobie minulého roka bola v mínuse 6,2 milióna eur. Banka však červené čísla pripisuje rozširovaniu sieti svojich pobočiek či povinnosti platiť takzvanú bankovú daň, ktorá finančným domom vznikla na začiatku roka.
Zdroj: SITA/AP
Ilustračné foto - SITA / AP
