Lekári aj farmafirmy majú povinnosť zverejňovať tieto údaje už od roku 2011. V praxi sa však povinnosť nesprávne aplikovala. Zuzana Dančíková z TIS poukázala na to, že napriek existujúcim pravidlám príjmy od firiem nahlásilo vlani v priemere 23 zdravotníkov, pričom farmafirmy spolupracujú s tisíckami. Dôvodom je podľa nej jednak to, že zdravotníci o svojej povinnosti nevedia, ale úlohu mohol zohrať aj fakt, že im za nesplnenie tejto povinnosti nehrozia sankcie.
Táto téma je podľa Z. Dančíkovej dôležitá, nakoľko sa na Slovensku ročne vynaloží jedna miliarda eur na receptové lieky. Podotýka, že na to, aký liek sa v konečnom dôsledku dostane k pacientovi, majú veľký vplyv lekári a lekárnici, ktorí často spolupracujú s farmafirmami.
„Spolupráca firiem a zdravotníkov je spravidla legitímna a prospešná pre pacientov. Známe sú ale aj prípady, keď zakrývala nepatričné dohody s cieľom zvýšiť predpisovanie konkrétnych liekov. Takéto informácie vyvolávajú nedôveru verejnosti,“ uviedla Z. Dančíková. Cez nové pravidlá chce MZ nekalému konaniu zabrániť.
Generálny riaditeľ sekcie farmácie a liekovej politiky na MZ Adam Hlôška hovorí, že ide o prelomovú novelu, ktorá zavádza jednoznačné kritériá podobné tým, aké majú v USA. "Ak sa podarí schváliť novelu, tak budeme v tejto oblasti jedným z prvých v Európskej únii, ktorí budeme mať zavedené takéto kritériá," povedal A. Hlôška.
Farmafirmy budú podľa návrhu každý polrok nahlasovať údaje Národnému centru zdravotníckych informácií, to ich zosumarizuje a bude zverejňovať na svojom webovom sídle tak, aby sa v nich dalo jednoducho vyhľadávať. Za nesplnenie povinnosti bude firmám hroziť pokuta 10 tisíc eur, pri opakovanom pochybení až 30 tisíc eur.
Podľa Dančíkovej sa vďaka ľahko dohľadateľným údajom obmedzí priestor pre nekalé konanie, keďže k informáciám sa bude môcť dostať ktokoľvek a kedykoľvek a tým každý, kto by zvažoval nepatričnú spoluprácu, bude menej motivovaný, aby do nej išiel.
„Vzťah medzi firmami a lekármi pacienti veľmi citlivo vnímajú, ale ja si myslím, že daná spolupráca je veľmi potrebná z hľadiska klinických skúšok, z hľadiska vzdelávania a aj medzinárodných projektov. Takýmto spôsobom vrátime rešpekt a posilníme dôveru k zdravotníctvu,“ konštatoval V. Čislák.