Štát chystá veľké zmeny pre podnikanie. Univerzálna živnosť je len začiatok

Menej remeselných a viazaných živností, skrátenie lehoty na preukázanie odbornej praxe, úprava minimálnej a maximálnej lehoty na pozastavenie živnosti. A zavedenie univerzálnej živnosti. To je len niekoľko vybraných zmien, ktoré podnikateľom prinesie novela živnostenského zákona pravdepodobne už od mája budúceho roka.

Nie všetci experti z praxe sú s návrhom z dielne rezortu vnútra, v rámci ktorého aktuálne prebieha medzirezortné pripomienkové konanie, spokojní. Obávajú sa, že utrpí odbornosť.

Zmeny sa sú už na obzore

Novela živnostenského zákona má znížiť administratívnu záťaž fyzických osôb ako podnikateľov, ale i právnických osôb. Je to v súlade s princípom „jedenkrát a dosť,“ potvrdil pre TREND riaditeľ odboru živnostenského podnikania na ministerstve vnútra Ján Dutko. 

Živnostenský úrad pri ohlásení živnosti nebude požadovať preukazovanie tých údajov, ku ktorým už v rámci informatizácie verejnej správy má prístup. Prípadne sú mu známe napríklad z informačných systémov registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, katastra nehnuteľností či registra trestov.

Aké ďalšie konkrétne novinky sa teda črtajú? Rezort pod vedením Romana Mikulca chce znížiť mieru regulácie pri preukazovaní odbornej spôsobilosti pri remeselných živnostiach, a tiež lehoty na preukázanie odbornej praxe.

Plánuje znížiť i počet remeselných a viazaných živností, upraviť sa chystá minimálnu a maximálnu lehotu na pozastavenie živnosti. Živnostníci, ale ani právnické osoby podnikatelia, nebudú mať voči obciam či mestám oznamovaciu povinnosť o svojom prevádzkovom čase, ak tým neporušia všeobecné záväzné predpisy.

Odstránenie zbytočnej byrokracie

Po novom sa má podľa Jána Dutka skrátiť minimálna lehota na pozastavenie živnosti zo šiestich mesiacov na jeden mesiac. Údaje, ktoré sa nachádzajú v zdrojových registroch, sa už nebudú vyžadovať pri ohlásení podnikania. „Zriadenie prevádzkarne za súčasného právneho stavu má byť oznámené živnostenskému úradu najneskoršie v daň začatia. Náš návrh je do 15 dní po začatí,“ konštatuje.

Zmeny postihnú aj zástupcov podnikateľov. Pri remeselných a viazaných živnostiach totiž nemôže ani v súčasnosti samostatne podnikať ktokoľvek. Musí mať potrebnú odbornú spôsobilosť, ak ju nemá, musí si určiť zodpovedného zástupcu. „Zodpovednému zástupcovi bude umožnené  oznámiť ukončenie funkcie, ak preukáže, že o tom vopred písomne informoval podnikateľa,“ objasňuje J. Dutko.

Návrh zákona predpokladá znížiť zoznam remeselných živností o dve (galvanizácia, smaltovanie) a zoznam viazaných o jednu (prekladateľské a tlmočnícke služby). „Pri remeselných živnostiach návrh na ich zníženie vychádza z analýz, o ktoré remeselné živnosti nie je záujem z dlhodobého hľadiska, čím dochádza k zníženiu počtu regulácií. Pri viazanej živnosti  prax preukázala, že regulácia nie je opodstatnená,“ dodáva riaditeľ odboru živnostenského podnikania na ministerstve vnútra.

Otázna univerzálna živnosť

Nie všetky návrhy však musia byť podľa expertov z praxe tým „pravým orechovým“. Veľké otázniky sa vyskytujú pri zavedení univerzálnej živnosti. Vláda Igora Matoviča tento zámer uviedla už v programovom vyhlásení s tým, že nahradí množstvo  doterajších živností. Dôležité však bude, ktorých aktivít sa to reálne dotkne, čo to urobí s odbornosťou pri jednotlivých profesiách, a ako na tieto novinky zareaguje  trh. 

Nový inštitút, aj keď ešte nie sú známe detaily návrhu, sa nepozdáva napríklad Slovenskej živnostenskej komore. Slovami jej riaditeľa Jaroslava Jurigu, univerzálna voľná živnosť môže viesť k zníženiu kvality služieb, nakoľko ktokoľvek bude môcť vykonávať odborné činnosti, napríklad v stavebníctve, elektrotechnike či kozmetike, čo môže znamenať nenávratné škody.

Tiež sa podľa neho napríklad podporí nekalé podnikanie a po novom nebude možné posúdiť bezúhonnosť podnikateľa ako fyzickej osoby a jeho odbornosť.

Medzi živnostníkmi sa už vyskytujú rôzne názory, či sa voľná živnosť jednoducho nenahradí slovom univerzálna a všetko bude fungovať tak ako doteraz, čo by im mohlo situáciu v biznise zjednodušiť. Nemusí to tak byť aj v skutočnosti, varuje komora.

„Súčasný rozsah takzvanej voľnej živnosti je vždy pri začiatku podnikania zapísaný na živnostenskom úrade a na živnostenskom oprávnení. To znamená, že podnikateľ môže vykonávať ako živnostník iba činnosti v rozsahu definovanej voľnej živnosti. Pri návrhu univerzálnej živnosti sa obávame, že dôjde k neprimeranej liberalizácii poskytovaných služieb a takpovediac všetci budú môcť robiť všetko“, poznamenáva J. Juriga.

Tento fakt môže mať podľa neho negatívny vplyv na spotrebiteľov a obchodných partnerov, ktorým budú živnostníci s univerzálnou živnosťou poskytovať služby, ich kvalita môže byť otázna.

Príklady zo stavebníctva varujú

Aj Miriam Bellušovú, generálnu sekretárku Slovenského živnostenského zväzu znepokojuje návrh univerzálnej živnosti, pretože na Slovensku podľa nej najmä pri remeselnom podnikaní existuje veľká benevolencia. To považuje za problém. 

„Ten, kto chce napríklad realizovať stavebné práce, môže ľahko obísť tak remeselné, ako aj viazané živnosti zo skupiny 113 Stavebníctvo a podniká na základe voľnej živnosti – Prípravné stavebné práce, alebo Dokončovanie stavebné práce,“ konštatuje.  Obáva sa, že zavedenie akejsi bianko živnosti tento stav ešte zhorší, pretože sa úplne vytratí informácia, kto akú živnosť vykonáva, a na základe akej odbornosti.

Za pravdu jej v tomto smere dáva Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Uznáva, že podobný model s univerzálnou živnosťou majú aj v susednom Česku, ale zväz má vážne výhrady k tomu, aby boli akékoľvek stavebné činnosti považované za voľnú či po novom univerzálnu živnosť, čo prejavuje zásadnými pripomienkami k novele živnostenského zákona.

Rizík by bolo v tomto prípade viac ako výhod, ktoré chce zaviesť štát. „Zasadzujeme sa o to, aby akákoľvek stavebná činnosť bola podmienená vzdelaním a praxou, teda aby bola na tieto práce potrebná viazaná živnosť. V tomto smere je nutná potreba zmeny živnostenského zákona, čo podporuje aj naša sektorová rada pre stavebníctvo a kartografiu, vrátane väčšiny členov a živnostníkov,“ objasňuje P. Kováčik pre TREND.

Prax totiž podľa neho ukazuje, že zaradenie určitých stavebných prác, napríklad aj pomocných či dokončovacích medzi voľné živnosti, trhu vôbec nemohlo, naopak, znížila sa kvalita stavieb a ohrozila sa i bezpečnosť ľudí. 

V čerstvej pamäti majú ešte mnohí tragickú udalosť, a to výbuch plynu a následný požiar v 12-podlažnej bytovke 6. decembra minulého roka v Prešove, ktorý neprežilo sedem ľudí, jedna osoba je stále nezvestná. Traja živnostníci boli obvinení a trestne stíhaní zo zavinenia výbuchu plynu, nakoľko nemali potrebné odborné znalosti i prax na vykonávanie tejto činnosti.

Dôležité v tomto prípade bude, aby štát rozumne nastavil, ktoré činnosti v rámci živnostenského zákona budú spadať pod univerzálnu, voľnú či viazanú živnosť. Podobné problémy ako v stavebníctve sa však môžu časom prejaviť aj v iných sektoroch.

Systém treba zjednodušovať

Otvorená je aj otázka, či je dobrým nápadom znížiť roky potrebnej preukázanej odbornej praxe. Živnostenské organizácie apelujú na to, že odbornosť je pri podnikaní na živnosť dôležitá. J. Dutko však nemá informácie o tom, že by zníženie lehoty na preukázanie odbornej praxe znižovalo odbornosť pri výkone remeselnej živnosti.

„K zníženiu lehoty na preukázanie odbornej praxe pri remeselných živnostiach dochádza len pri náhradnom preukazovaní odbornej spôsobilosti v kombinácii so vzdelaním v odbore alebo v príbuznom odbore. Návrhom dochádza k zrovnoprávneniu medzi jednotlivými formami náhradného preukázania odbornej spôsobilosti,“ spresnil novinky v chystanej legislatíve.  

Menej regulácie v praxi, aj pri živnostenskom podnikaní podporuje prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov (SAMP) Vladimír Sirotka.  „Táto myšlienka sa mi pozdáva, dosť by to zjednodušilo fungovanie trhu. Podľa nás netreba tiež ohlasovať každú činnosť zvlášť, stačilo by to jedným oznámením,“ objasňuje pre TREND s tým, že ak ide o odbornú živnosť, treba ju jednoducho zaradiť do viazaných živností, pokiaľ to prax a odbor vyžaduje.

„Netreba však trh zbytočne regulovať, ale zjednodušiť. My sa snažíme presadzovať heslo „zaplať a choď“, teda veľmi jednoduché zakladanie a prevádzkovanie živností. Takzvané živnostenské licencie sme navrhovali už v roku 2004,“ spresňuje prezident SAMP.

Základom tohto systému mali podľa neho byť jedna alebo dve platby na začiatku roka, obsahujúce daň z príjmov a minimálne sociálne a zdravotné odvody. Vyžadovalo by si to však napríklad zmenu zákona o dani z príjmov a zákonov o sociálnom i zdravotnom poistení, ktoré môžu mať väzby ešte na ďalšie zákony, na druhej strane by to mohlo zlepšiť podnikateľské prostredie pre drobných podnikateľov.