Konkurzní správcovia Nováckych chemických závodov (NCHZ) popreli v konkurze celú pohľadávku Európskej únie, ktorá vznikla z cenového kartelu, do ktorého sa chemička zapojila. A tiež časť pohľadávky štátneho Fondu národného majetku (FNM), ktorá sa zasa viaže na to, že chemička nezaplatila za privatizáciu východoslovenského producenta solí Solivary. No Miroslav Duračinský – komplementár Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, ktorá teraz spravuje konkurz na NCHZ – uisťuje, že ak sú pohľadávky únie a fondu naozaj oprávnené, o svoje podiely z pripravovaného konkurzného predaja chemičky neprídu.
Rezerva na omyly
,,Tie podiely z budúcej kúpnej ceny za NCHZ, ktoré budú prislúchať týmto dvom subjektom, uložíme do notárskej úschovy, až kým súdy riadne nerozhodnú o žalobách únie i fondu proti popretiu ich pohľadávok,“ hovorí M. Duračinský. Dopĺňa, že nepríde k tomu, aby si peniaze z predaja firmy podelili teraz uznaní veritelia, ale bude sa čakať na záverečné posúdenie žalôb oboch popretých veriteľov.
M. Duračinský tvrdí, že takto sa podľa slovenskej konkurznej legislatívy musí správať každý správca v každom konkurze, aby bolo vylúčené prípadné neoprávnené poškodenie veriteľov. K popretiu pohľadávky Európskej únie iba dodal: „O kartelovej pokute sa vedie viacero súdnych sporov. Nevie sa, aká bude napokon jej výška, a preto je vlastne v konkurze popretá.“
Partia šikovnejších
Fakt je, že komisia ani fond nemôžu ani zďaleka očakávať z konkurzu NCHZ taký vysoký výťažok, aké sú ich pohľadávky. Len pred zhruba dvoma rokmi totiž v medzinárodnom tendri chemičku kúpila spoločnosť Disor, ktorá je blízka slovenskej finančnej skupine Istrokapitál, iba za zhruba sedem miliónov eur. NCHZ síce ročne utŕžia za svoje výrobky okolo 200 miliónov eur, ale viaceré ich produkty si vyžadujú rozsiahle modernizačné investície. V čase krízy sa nedá očakávať výrazne zaujímavejšia cena. Pohľadávka únie pritom predstavuje 19,6 milióna eur a pohľadávka fondu zasa 23 miliónov.
Podľa informácií zo zdrojov blízkych konkurzu má väčšinu konkurzného výťažku získať Poštová banka, zo skupiny Istrokapitálu. Tá chemičke poskytla nemalé úvery a všetky ich má založené ich majetkom. M. Duračinský sa k pozícii banky v konkurze vyjadrovať nechce. Konkretizuje iba to, že je v ňom viacero zabezpečených veriteľov, ktorí majú svoje pohľadávky voči NCHZ istené záložnými právami k ich majetku, a tak budú vyplatení z konkurzného výťažku prednostne. Sú medzi nimi tak súkromné firmy, ako aj štátne organizácie a samospráva. Na otázku, či medzi zabezpečených veriteľov patrí aj mesto Nováky, M. Duračinský nereagoval. No prezradil, že do tejto skupiny patrí FNM, ktorému z jeho pôvodnej pohľadávky vo výške 23 miliónov eur správca napokon uznal takmer 18 miliónov. Či má záložnými právami FNM krytú celú alebo iba časť tejto uznanej pohľadávky, správca nespresnil.
Výroba beží
Výroba v NCHZ napriek konkurzu podľa správcu beží ďalej bez vážnejších problémov. „Po piatich mesiacoch konkurzu nadobudli voči nám naši dodávatelia a odberatelia dôveru. Chemička si vie zarobiť na všetky svoje záväzky,“ hovorí M. Duračinský. Podľa neho je dosť práce pre všetkých jeden a pol tisíca zamestnancov firmy. Kedy bude vyhlásený tender na predaj firmy, zatiaľ povedať nevie.
Určite sa teda novácka firma nedostala do konkurzu preto, že by nebola životaschopná. Poslali ju tam majitelia, aby podnik nemusel platiť vysokú pokutu. Spomedzi všetkých chemičiek, čo sa do kartelu zapojili, práve NCHZ dostali najvyššiu pokutu.
Scenáre
V NCHZ ďalej napreduje scenár, ktorý najviac vyhovuje skupine Istrokapitál. Medzi veriteľmi konkurzu nemá silnú pozíciu len cez svoju Poštovú banku, ale aj ďalšie spriaznené firmy, ktoré ovládli veriteľský výbor. Komisia sa do výboru nedostala.
V konečnom dôsledku môže nastať to, že keď sa začnú NCHZ naozaj predávať, ponuku podá aj nejaká spoločnosť spriaznená s Istrokapitálom. A to vtedy, ak sa ten rozhodne NCHZ nepustiť z rúk. Veď tak či tak by mal výťažok z predaja chemičky opäť skončiť vo veľkej miere v rukách Istrokapitálu. Vďaka zabezpečeným pohľadávkam Poštovej banky. Alebo si Istrokapitál môže počkať na získanie peňazí od iného kupca NCHZ. V druhom prípade môžu na účtoch skupiny ľahko skončiť aj štátne peniaze. A to vtedy, ak sa chemičku rozhodne prednostne kúpiť slovenská vláda. Teda vtedy, ak vláda reálne využije svoje právomoci zo zákona o strategických podnikoch.
V tomto prípade potom čisto teoreticky ešte Istrokapitál môže špekulatívne dvíhať cenu, ktorú bude musieť dať za podnik štát. Zákon totiž uvádza, že štát strategický podnik vykúpi za minimálne takú cenu, akú vygeneruje súťaž iných súkromných záujemcov o NCHZ. Istrokapitál teda opäť čisto teoreticky môže cez nastrčených záujemcov špičkovať ponukovú cenu za NCHZ.
Foto - Maňo Štrauch
