12. decembra 2013 to bol veľký deň. Na Slovensku vtedy dorazila švédska streamovacia služba Spotify, ktorá už vo svete fungovala päť rokov. Pre poslucháčov služba znamená, že ich nikto nenúti hudbu vlastniť alebo mať fyzicky uložené súbory s hudbou. Stačí si zaplatiť paušál 5,99 eura a streamovanie hudby je možné (bez reklamy) na smartfóne či tablete.

Dobrý deal pre používateľov, ktorí majú k dispozícií vyše 30 miliónov skladieb (zaujímavosťou je, že štyri milióny z nich si ešte nikto nevypočul) nemá z krátkodobého hľadiska automatický efekt zisku pre firmu.

Z najnovších hospodárskych výsledkov firmy Spotify vyplýva, že Švédi sa prepadli vlani do čistej straty 197 miliónov dolárov, kým v roku 2013 bola strata na úrovni len 68 miliónov dolárov. Za rekordnú stratu môžu rozsiahle investície do „vývoja produktu, medzinárodnej expanzie a nárastu počtu zamestnancov“. Kým na konci roku mala švédska firma 1354 zamestnancov, koncom roku 2013 ich bolo okolo 950.

91 percent príjmov sú od platených používateľov

Výsledky však nasvedčujú, že o službu ľudia javia záujem - minulý rok im zabezpečila reklama a platiaci zákazníci tržby na úrovni 1,3 miliardy dolárov. Je nutné podotknúť, že platiaci používatelia tvoria až 91 percent príjmov firmy.

V januári tohto roku, teda dva mesiace po tom ako speváčka Taylor Swift stiahla zo Spotify svoje albumy, firma oznámila, že má 45 miliónov neplatiacich používateľov, ale čo je podstatnejšie službu bez reklamy si platí 15 miliónov ľudí (každý štvrtý zákazník).

Spotify aktuálne pôsobí v 58 krajinách sveta a špekuluje sa o nej, kedy konečne príde na burzu. Jej hodnota na trhu by sa mohla pohybovať na úrovni ôsmich miliárd dolárov. Minulý mesiac denník New York Times informoval, že do Spotify majú naliať 400 miliónov dolárov asi desať nových investorov – medzi nimi aj banka Goldman Sachs či investori zo Saudskej Arábie.   

Konkurencia sa zahusťuje

Spotify to na trhu nemá ľahké. Konkurenčné prostredie sa zhusťuje a okrem Deezer funguje služba Rhapsody či Google Play. Navyše Apple minulý rok zaplatil tri miliardy dolárov za spoločnosť Beats a očakáva sa, že vlastnú streamovaciu službu ohlási začiatkom leta.

Model Spotify je navyše tŕňom v oku hudobníkom ako Jay-Z, Madonna, Usher, Rihanna, Beyoncé alebo Coldplay. „Dnes stojíme na skutočnom začiatku misie, ktorá zmení status quo a vráti hudbe jej hodnotu,“ vravela minulý mesiac speváčka Alicia Keys pri prezentácii novej streamovacej služby Tidal.

Službu finančne zastrešil rapper Jay-Z má priniesť umelcom nové skúsenosti pri inkasovaní tantiém. Keď bol vlani týmto problémom konfrontovaný šéf Spotify Daniel Ek povedal, že od spustenia služby v roku 2008 prerozdelili umelcom spolu dve miliardy dolárov.

Streamovanie je stále rozšírenejšie a robí z hudbu podobne ako mediálne články dostupnú komoditu, ale má jeden zásadný a dlho známy háčik – umelcov neuživí. Trápi to hlavne  začínajúce kapely aj „zazobané“ hviezdy, ktoré znervózňujú klesajúce príjmy.

Na rozdiel od konkurenčného Spotify je Tidal akýmsi manifestom najbohatších hudobných celebrít, nepozná počúvanie hudby zdarma. Za desať dolárov alebo luxusných 20 dolárov (pri lepšej kvalite zvuku) má nová služba urobiť prelom - kto bude ponúkať svoju hudbu v Tidale, nebude k dispozícií inde. Tým by sa hudobný priestor zmenšil a používatelia by nemohli nové albumy skúšať a hľadať takmer bez obmedzenia.

Už fungujúce služby ako Spotify či Deezer však dobre vedia, že ľudia platia na niečo, čo bolo dlho zdarma, len veľmi neochotne, preto je dôležitá nielen osveta, ale aj správna cena.

Predstava, že mladá generácia milovníkov hudby, ktorá je zvyknutá dostávať na internete hudbu zdarma, začne náhle platiť desať dolárov je scestná. „Hudobní fanúšikovia sú presne tí ľudia, ktorí sedia doma, sú na mizine a čakajú, až im rodičia pošlú nejaké peniaze na účet,“ povedal pre magazín Wired hudobný analytik Bob Lefsetz.  

Navyše dlhoročné skúsenosti Spotify potvrdzujú, že ľudia majú tendenciu počúvať viac hudby, čím majú ľahší prístup k hudbe. Ani drahší HD formát od Tidalu za 20 dolárov nebude ničím prelomovým, pretože väčšine hudobných fanúšikov na zvuku nezáleží, v tomto prípade ani nerozoznajú rozdiel.