Sme v dátovom pekle Covid semaforu. Štát núti samosprávy šafáriť, iným „tlačí“ peniaze

Na Slovensku už pár týždňov pretrváva vážna epidemiologická situácia. Mnohé samosprávy však upozorňujú, že dlhodobé testovanie v ich réžii, ktoré vláda preniesla na ich plecia, nie je dlhodobo únosné a nemá zmysel. Sú však iní, ktorí na tom zarábajú. Problémom je aj to, že nikto nepozná zvolenú metodiku, z akej štát vychádza, a navyše, núti samosprávy často zbytočne šafáriť s verejnými zdrojmi.

Podľa celonárodných kritérií Covid automatu je od tohto týždňa celé Slovensko naďalej v čiernej fáze, platí IV. stupeň varovania. Štát už od 10. februára podmienil napríklad chodenie do práce či do prírody potvrdením o negatívnom teste, ktoré nie je staršie ako 7, 14 alebo 21 dní, podľa situácii v regiónoch.

Od tohto týždňa sa 19 okresov dostalo do čiernej farby (IV. stupeň varovania), 50 okresov je bordových (III. stupeň varovania) a 10 okresov červených (II. stupeň varovania). Situácia na Slovensku sa mierne zhoršila, ale nie razantne, čísla stále mierne rastú. Kedy sa zlomia a nastúpia na klesajúcu krivku, nikto nevie.   

Rezort zdravotníctva v podmienkach nastavených pre súkromné firmy uvádza, že testovať antigénovými testami v novovytvorených mobilných odberových miestach (MOM) bude do 31. marca, v prípade opcie až do 30. júna. Ak by tento systém uplatnil aj pre samosprávy a  bežných ľudí, čakal by ich minimálne ďalší mesiac takéhoto testovania, v krajnom prípade zatiaľ až do júna tohto roka.

„Hoďme“ testovanie na obce

Covid automat má byť podľa rezortu zdravotníctva návodom na cestu von z lockdownu a postupné uvoľňovanie opatrení, pokiaľ si to bude situácia dovoľovať. Ukazuje sa však, že testovanie už nie je doplnková ad hoc aktivita, ale stalo sa to súčasťou prevencie štátu. Preto má mať svoje miesto medzi zdravotníckymi preventívnymi verejnými aktivitami, myslí si Michal Kaliňák, hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). 

„Je najvyšší čas, aby sa tejto agendy chytil štát a po dohode so zdravotníkmi, zdravotníckymi zariadeniami, vrátane súkromných sám si zabezpečil dostupnosť testovania, s dôrazom na kvalitu a rozsah. Mestá a obce určite vedia poskytnúť priestory, ale netreba si ich zamieňať s nemocnicami. Rovnako ako starostov či primátorov s lekármi,“ hovorí M. Kaliňák pre TREND.

Navyše, samosprávy majú podľa slov hovorcu takmer 4 300 kompetencií, ktoré sa dostávajú na druhú koľaj, lebo sa musia stále venovať tejto aktivite, sledovaniu  tlačových besied v televíziách a statusov politikov na sociálnych sieťach. Optimizmus im dodáva prieskum, ktorý vypracovala agentúra AKO, v ktorom samosprávam v čase pandémie dôveruje 48 percent ľudí. Na štát sa spolieha len 14 percent oslovených.

Dobrú službu v tomto smere robí samosprávam aj bezplatný rezervačný systém Bookio, ktorý doteraz využilo viac ako 400 samospráv a takmer milión ľudí. Novinkou je aj projekt MOM-ky na dlani, pričom bežní ľudia si môžu pozrieť tzv. interaktívnu mapu na webe korona.zzz.sk. Stačí zadať adresu, zvolený dátum a systém automaticky vyhľadá všetky MOM v okolí 10 až 50 km podľa zadaných parametrov a zobrazí ich na mape. 

Stratení v covid semafore

Podľa M. Kaliňáka, covid semafor odkryl napríklad nedostatky pri testovaní medzi verejnosťou a žiakmi, rodičmi a učiteľmi vo vzťahu k termínom platnosti certifikátov. „Podobné je to aj v prípade freeriderov, ktorí sú odkázaní od cestovania za prácou cez rôzne okresy s odlišným sfarbením. K tomu, ak ešte vidíme mediálne nedobre nastavenú komunikáciu k tomu, čo, kde a kedy sa mení, musíme konštatovať, že nielen samosprávy, ale aj ľudia sa v tomto už strácajú,“ konštatuje hovorca.

Obce i mestá napriek tomu testujú pravidelne, podľa vlastných možností. Do nákladov vstupujú podľa Ľubice Pilzovej, hovorkyne mesta Malacky, okrem iného náklady za energie a za personál (vrátane príplatkov za nadčasy a víkendy), náklady na ochranné pomôcky, dezinfekciu, papierové utierky či jednorazové vreckovky.

„Významnou položkou je už aj likvidácia nebezpečného odpadu. Problémom v mnohých obciach je najmä počet otestovaných. Pri nižšom počte im preplatené výdavky na jedného otestovaného nepokryjú náklady,“ objasňuje Ľ. Pilzová pre TREND. Štát samosprávam tiež preplatí päť eur za každého otestovaného.

Mnohé obce a mestá môžu len ťažko zabezpečiť maximálne každých 7 dní každému záujemcovi o testovanie, ktorý potrebuje na cestu prácu do práce certifikát o negatívnom výsledku. „V meste sú iba dve odberové miesta, čo na 19-tisíc Malačanov nepostačuje, ak z daného počtu až 40 percent kapacity vyčerpajú testovaní z okolitých obcí,“ poznamenáva Ľ. Pilzová. Na celý 70-tisícový okres v Malackách prináležia iba 4 MOM.

Vláda núti šafáriť z verejných rozpočtov

Samosprávy preto častejšie apelujú na rezort zdravotníctva na rozšírenie stálych odberných miest, prípadne aby vypustili podmienku testovania kvôli potvrdeniu do práce. „Máme preto silný pocit, že z tejto aktivity sa stáva biznis, čo je na škodu nás všetkých, keďže sme to chápali ako službu. Sme však svedkami toho, ako sa primátori prechádzkou po ulici dozvedia, že v ich meste vznikla ďalšie súkromné odberné miesto, bez toho, aby to bolo akokoľvek komunikované so samosprávou,“ konštatuje M. Kaliňák.

Obce v Nitrianskom okrese združené v ZMOS nedávno tiež kritizovali štát za to, že ich núti k nehospodárnosti, keď im predáva až 50- a viacnásobne predražené ochranné pomôcky používané pri testovaní. Podľa starostov a primátorov má verejná správa povinnosť byť dobrým hospodárom.

„V miestnej samospráve strážime, obstarávame a poctivo vykazujeme každý cent, aby sme neporušili finančnú disciplínu a rozpočtovú zodpovednosť. Šokujúcim zistením bol pre nás fakt, že osobné ochranné pracovné pomôcky, ktoré obce dokážu nakúpiť na trhu, nám štát síce môže dodať, ale často za 50- až 100-násobnú cenu,“ informovali médiá miestne samosprávy.

Napríklad ochranný overal je možné zakúpiť od 6,54 eura, no obciam štát vykázal jeho cenu od 40 do 85 eur. Pokiaľ jeden pár ochranných rukavíc stojí 0,22 eura, štát ich predáva obciam od 5,61 eura až po 12,24 eura. Podľa slov Ľ. Pilzovej ide o celoslovensky jednotnú metodiku, ktorú používajú okresné úrady podľa pokynov vlády.

Niektoré samosprávy sa preto rozhodli vykročiť na cestu spoločného verejného obstarávania pomôcok pre viacero obcí, prezrádza M. Kaliňák. „Skúsili si to už počas jesenného testovania a doposiaľ na tejto báze spolupracujú. Dokazujú, že skôr ako čakať na pomoc od štátu bolo lepšie spojiť sily a koordinovať svoje aktivity,“ dodáva.

Súkromníkom idú paušálne milióny eur

Skutočnosť, že zriaďovanie MOM je plne v kompetencii štátu a samospráva pritom nemá suplovať jeho úlohu, ako sa to deje dnes, je nepopierateľná. Rezort zdravotníctva sa toho chopil svojsky. Pri súkromných firmách, ktoré zriadia mobilné odborové miesta, má úplne iný, veľkorysý meter, kde peniaze idú prúdom v miliónoch eur.

Aktuálne je podľa rezortu zdravotníctva na Slovensku zriadených približne 760 mobilných odberných miest. Na jednu súkromnú bunku, teda mobilné odberové miesto (MOM), štát vynakladá mesačne zhruba 30-tisíc eur. Funguje to takto. Podľa nastavených podmienok musí súkromný poskytovateľ vykonávať diagnostické vyšetrenia minimálne 6 dní v týždni a najmenej 8 hodín denne.

Za ten čas má mať firma pripravené materiálno-technické vybavenie a personál tak, aby mohla za jeden deň urobiť 250 diagnostických vyšetrení. Stačí vyhlásiť, že to vie zabezpečiť. Antigénové testy pre MOM zabezpečuje rezort zdravotníctva. V ním zverejnenej výzve je uvedené, že poskytovateľ bude diagnostické vyšetrenia vykonávať do 31. marca 2021 a v prípade uplatnenia opcie do 30. júna 2021. Dnes každý pracujúci človek, ak nemôže mať home office, potrebuje takýto test v čiernom okrese každých 7 dní, teda 4-krát do mesiaca.

Ak je MOM zriadené v exteriéri, na začiatok dostane poskytovateľ od rezortu jednorazovú platbu 1 118,87 eura na materiálno-technické zabezpečenie. Ďalej získa odplatu 871,05 eur za prevádzku za jeden pracovný deň alebo 1 295,35 eur za deň pracovného pokoja či sviatok. Za 30 dní v mesiaci by tak získal na jednu MOM 26 131,50 eura. Navyše, ak urobí viac ako 250 vyšetrí, má nárok na príplatok za každé ďalšie vyšetrenie 2,50 eura.

Ak zmluva o spolupráci uzatvorená s jedným poskytovateľom prekročí 100-tisíc eur bez DPH, napríklad ak zriadi viacero takýchto buniek, musí byť tento zapísaný v registri partnerov verejného sektora. 

Keď poskytovateľ zriadil MOM v interiéri, dostane opäť jednorazovú platbu 1 118,87 eura na materiálno-technické zabezpečenie. Za jeden pracovný deň získa 844,52 eura alebo 1156,10 eura za deň pracovného pokoja či pracovného voľna. Opäť, ak urobí viac ako 250 vyšetrí, má nárok na príplatok za každé ďalšie vyšetrenie 2,50 eura. 

Dáta „tam hore“ nesedia

Samosprávy čakali, že štát ukáže získané dáta z posledného skríningového plošného testovania, ktorý prebiehal od 18. do 26 januára. Nestalo sa nič zásadné. Zapojilo sa do neho 2 949 017 ľudí, pričom pozitívny výsledok malo 1,24  percenta. Zaujímavosťou je, že výsledky miest a obcí často vykazovali výrazne iné čísla, ako boli prezentované rezortom.  Dodnes je záhadou, odkiaľ sa zobrali celoslovensky prezentované dáta, ministerstvo k tomu nepodáva žiadne vysvetlenia.

Potvrdil to aj M. Kaliňák.  „Disponujeme takýmito príkladmi, pričom samosprávy sme požiadali, aby vstúpili do vecnej argumentácie s okresnými úradmi, pretože v opačnom prípade, ak sa potvrdia nezrovnalosti, opäť narastie vlna nedôvery. Výsledkami v globálnom čísle nedisponujeme,“ dodáva s tým, že akurát sú v kontakte so samosprávami, ktoré informujú o iných číslach, než aké boli oficiálne prezentované.

Aj tu sa ukazuje, že je na škodu, že od jesene nebola vypočutá požiadavka samospráv na spojenie testovania s trasovaním, pretože práve odtiaľ mali podľa nich začať systémovo riešiť problémy. Podobné skúsenosti s „nesúrodými“ číslami majú aj v Malackách. „Nebolo u nás započítaných vyše 2-tisíc ľudí,“ potvrdzuje pre TREND Ľ. Pilzová. 

Aj matematik Richard Kollár sa 16. februára na stretnutí prezidentky Zuzany Čaputovej s odborníkmi o súčasnej pandemickej situácii vyjadril, že chaos v dátach pokračuje. „Ako na tom momentálne sme? Odpoveď je veľmi jednoduchá: nevieme. Chýbajú nám absolútne kľúčové dáta, aby sme vedeli vyhodnotiť efekt opatrení, i to, v akom epidemiologickom stave sa nachádzame,“ uviedol pre média s tým, že sme v dátovom pekle a nevieme, či ďalšia pandemická vlna bude silnejšia ako tá, ktorou prechádzame.