Ide o historicky najvyššiu stratu tohto podniku, ktorá presiahla aj dva doterajšia ťažšie krízové roky 2009 a 2011. V prvom z nich si podnik pripísal mínus 56 miliónov eur a v druhom sa jeho zápor dostal k 19 miliónom eur. Všetky ostatné roky mala rafinéria vždy plusové.
Do vysokých vlaňajších strát Slovnaft zosunulo práve už na jeseň rozbehnuté zlacňovanie ropy. Za posledný kvartál minulého roka ropa medzikvartálne klesla o vyše tretinu na priemernú cenu 76 dolárov za barel a práve za tieto tri posledné mesiace si rafinéria pripísala rozhodujúci mínus vo výške 70 miliónov eur.
Hlavný vplyv na vykázanie rekordnej straty malo pritom precenenie starších zásob podniku, ktoré si pôvodne vytváral ešte z drahších nákupov ropy.
„Extrémny pád cien ropy sa odrazil na precenení obchodných zásob každej rafinérie či predajcu, čo v prípade skupiny Slovnaft znamenalo negatívny efekt v sume 91 miliónov eur,“ vyčísľuje predseda predstavenstva a generálny riaditeľ rafinérie Oszkár Világi.
No podnik ma za sebou aj iný a oveľa pozitívnejší rekord. Rozsiahla modernizácia výroby jeho plastov vyvolala, že vlani vynaložil aj historicky najviac nových investícii. Celkovo vlani preinvestoval až 242 miliónov eur.
Čisté tržby podniku v minulom roku dosiahli 4,01 miliardy eur pri medziročnom poklese o 15 percent. Nižšie ich stiahlo nielen zlacňovanie ropy, ale aj odstávky časti výrobných kapacít pri ich revíziách a opravách. V ich dôsledku Slovnaft vlani o desatinu znížil aj svoj celkový objem spracovanej ropy. Klesol na 5,23 milióna ton. Produkciu automobilových benzínov v minulom roku podnik medziročne znížil o 11 percent na 1,27 milióna ton.
Výrobu motorovej nafty zredukoval o 15 percent na 2,56 milióna ton. Medziročný pokles o 18 percent na 272 tisíc ton vykázala aj produkcia petrochemických výrobkov. Prirodzene, predaj Slovnaftu na jeho rozhodujúcich zahraničných trhoch, kam vyváža až tri štvrtiny svojej výroby, išiel dole. Jeho predaj na domácom trhu sa naopak vlani zvýšil o dve percentá na 1,51 milióna ton.
