Slovnaft sa snažil s krízou vyrovnať bez veľkých prepúšťaní. Bratislavská rafinéria patriaca maďarskému MOL šetrila na všetkom možnom, no počty pracovníkov mierne okresávali iba odchody do dôchodku. Tento mesiac však vedenie odborom oznámilo, že do konca roku musia odísť tri stovky ľudí. Sedem percent personálu. Manažment stratil trpezlivosť po tom, čo firma štvrtý rok po sebe skončila s neuspokojivým hospodárskym výsledkom. Donedávna zlatá sliepka končieva v zanedbateľnom pluse alebo dokonca v strate.
Slovnaft majú do zaujímavejších čísiel vrátiť nielen škrty. Ide úplne prebudovať celý biznis model. Fabrika sa chce rozlúčiť s časmi, keď do nej z jednej strany pritekala ropa a z druhej vychádzali rôzne druhy hotových produktov od motorových palív až po plasty. Slovnaft plánuje po novom produkovať čo najviac toho, čo v danom čase najlepšie zarába. A menej ziskovú výrobu priškrtí. Znamená to pomerne náročné časté prestavovanie závodu. No v terajších časoch drahej ropy to považuje vedenie firmy za nevyhnutné. Drahá ropa totiž neťahá peniaze iba z peňaženiek vodičov. Nedovolí na palivách a iných ropných produktoch zarábať ani rafinériám.
Medzi mlynskými kolami
Tento biznis musí zabudnúť na zlaté časy, keď zopár rokov pred krízou nebývalo zarábal na zvyšujúcom sa dopyte sprevádzanom rastom cien ropy.
Slovnaft v rokoch 2004 až 2007 zarobil vždy zhruba štvrť miliardy eur. Ropa v priebehu tých štyroch rokov vystúpila zo 40 dolárov za barel na takmer 100 dolárov. V roku 2008 mala firma zisk len 26 miliónov eur a predvlani 40 miliónov. V roku 2009 a vlani bola dokonca stratová. Lebo celý rafinérsky biznis sa dostal medzi dve mlynské kolá. Nielenže v kríze stále klesá dopyt po ropných produktoch, no navyše sa ceny vstupnej ropy stále udržiavajú dosť vysoko.
Európsky trh s ropnými produktmi trpí tým, že jeho rozvinutejšie krajiny – na rozdiel od štátov Ázie či Latinskej Ameriky – už v kríze nedokážu posilňovať svoje ekonomiky. Globálny dopyt po ropných produktoch vďaka rozvojovému svetu síce aj v posledných rokoch ide každoročne hore o jedno až dve percentá, no európska spotreba od vypuknutia krízy spadla o zhruba desatinu. V objeme išla dolu o 80 miliónov ton. To je objem, ktorý reprezentuje produkciu dvanástich Slovnaftov. Európska rafinácia išla s objemami dole nielen pre pokles európskeho dopytu, ale prímorské rafinérie stratili kontrakty na vývoz benzínov do krízou zasiahnutej Severnej Ameriky. V Európe sa nahromadili prebytky benzínov i nafty, ktoré tlačia ceny dole.
Napätie nevymazali ani doteraz uzavreté rafinérie, keď napríklad len pred tohtoročnou jarou sa do finančných problémov dostala švajčiarska skupina Petroplus a vo svojich viacerých západoeurópskych rafinériách musela výrazne zredukovať prevádzku. Navyše čistenie trhu nebolo, aj kvôli zásahom politikov, dôsledné. Napríklad koncern Total chcel zavrieť niektoré svoje francúzske rafinérie, no tamojšia vláda proti tomu účinne zalobovala.
Fakt, že znížený dopyt drží na uzde ceny benzínov a nafty, je pre rafinérie o to nepríjemnejší, že cena ropy sa aj v kríze drží dosť vysoko. V prvom krízovom roku 2009 síce na čas klesla z predkrízových sto eur za barel na niečo viac ako 60 eur, no odvtedy sa stihla vrátiť. Dokonca sa vyšplhala aj vyššie ako pred krízou.
„Výsledkom zníženého dopytu po ropných produktoch a drahej ropy je, že zatiaľ čo pred krízou sa spracovateľské a predajné marže rafinérie z každého barelu ropy držali na piatich až ôsmich dolároch, dnes sú to najviac dva doláre,“ hovorí prevádzkový riaditeľ Slovnaftu Gabriel Szabó. Jeho podniku kríza ani tak veľmi neubrala z kontraktov: vlani išiel pri spracovaní šiestich miliónov ton ropy na plný výkon. No na skazenie jeho hospodárskych výsledkov stačí aj tlak na ceny produktov, za ktorý môže pokles dopytu. „Ceny benzínov a nafty síce rastú. No zďaleka nie tak ako svetové ceny ropy. To je hlavný problém európskych rafinérií,“ vysvetľuje hovorca bratislavskej rafinérie Anton Molnár.
Iné slovo obchodníkov
Slovnaft chce svoje zisky vrátiť radom opatrení. Rozbieha ďalšiu vlnu zefektívňovania. Tentoraz už nebude tlačiť len na ceny externých dodávateľov služieb a surovín. Škrtať bude aj medzi zamestnancami. Z 3 600 pracovníkov odíde zhruba 300. Iba tretina z toho budú robotníci, zmeny viac dopadnú na biele goliere.
„Najmä však chceme prispôsobiť výrobu tomu, čo v danom čase najviac zarába,“ hovorí G. Szabó. Vysvetľuje, že pomery jednotlivých produktov z rafinácie ropy, medzi ktoré patria benzíny, nafta, vykurovacie oleje, chemikálie, asfalty či plasty, sú relatívne stabilné. No predsa len sa s nimi dá hýbať. Dnes napríklad Slovnaft vyrába spomedzi motorových palív dve tretiny nafty a jednu benzínov. „V prípade, že benzíny budú ziskovejšie, mali by sme ich produkciu posilniť na úkor nafty,“ pokračuje. V prípade nepriaznivého vývoja by sa výroba plastov podľa neho dokonca mala dať v Slovnafte zastaviť úplne. A fabrika by ju znova rozbehla až pri oživení cien. Plasty sú totiž v posledných rokoch výrazne atakované konkurenciou z arabských krajín, ktoré ich lacnejšie robia zo zemného plynu (TREND 26/2011).
V budúcnosti teda budú mať obchodníci Slovnaftu oveľa významnejší vplyv na šéfov jeho výroby. Budú neustále sledovať korelácie medzi cenami ropy a ropných produktov a dávať výrobe rýchle pokyny, čoho má produkovať viac a čoho menej. „Budeme mať prst na pulze trhu a keď uvidíme zmenu, okamžite tomu prispôsobíme výrobu,“ hovorí G. Szabó.
Vizitka Slovnaftu
PRAMEŇ: Slovnaft Bratislava
Smer more
Tento prístup sa premietne do toho, že mimo dnes preferovaných dlhodobejších kontraktov so stálymi partnermi sa Slovnaft zameria aj na jednorazové, s občasnými zákazníkmi. Chce sa dostať aj za svoje doterajšie vývozné teritóriá, ktoré končia v Poľsku a Nemecku. „Pokúsime sa s dodávkami palív preniknúť ďalej na západ a dostať sa aj na moria. Plánujeme dodávať palivo pre lode,“ pokračuje tento manažér rafinérie. Aj naďalej však bude pre Slovnaft rozhodujúca najbližšia stredná Európa.
K vyššej exportnej aktivite podniku má prispieť aj nová organizačná štruktúra riadenia MOL. Centrálne vedenie plynárensko-rafinérskej skupiny dáva dcéram väčšiu samostatnosť. Slovnaft tak bude plne zodpovedný za celý svoj biznis na Slovensku, v Česku, Poľsku, Nemecku a Rakúsku. Osobitne v Česku sa skupina MOL len toto leto významne posilnila. K 25 tamojším čerpacím staniciam Slovnaft prikúpil MOL vyše 120 staníc siete Pap Oil. S celkovo 150 čerpačkami je už Slovnaft päťkou českého predaja motorových palív.
K vyšším ziskom majú prispieť aj rozbiehané investície do zefektívnenia výroby. Po tom, čo zmodernizoval výrobu základného plastu – polypropylénu, ide teraz tento slovenský podnik vložiť 300 miliónov eur do inovácie produkcie polyetylénu a vstupného etylénu. Vďaka tomu sa dokáže s cenami plastov priblížiť lacnejšej konkurencii. Za 150 miliónov eur firma modernizuje svoj energetický blok, v strednodobom horizonte uvažuje aj nad veľkým paroplynom. Elektrinu by potom mohla predávať.
Odobrená je ďalšia kľúčová investícia. MOL ide rozšíriť ropovod Adria, ktorým môže Slovnaft dovážať ropu z chorvátskeho prístavu Omišalj. Rafinéria z neho bude môcť získať svoju celoročnú potrebu ropy, čo je šesť miliónov ton. Skončí sa tak závislosť Slovenska od ropy z Ruska.
Foto - Maňo Štrauch
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 39/2012
