Bratislavská rafinéria Slovnaft v rukách maďarského MOL-u musí reagovať na globálnu konkurenciu vo výrobe plastov ďalším zmodernizovaním a zefektívnením ich produkcie. Pred pár rokmi podnik zmodernizoval za 150 miliónov eur svoju výrobu polypropylénu, ktorý sa využíva hlavne na výrobu tvrdších rúr či automobilových dielcov. Teraz zvažuje ešte väčšiu investíciu.
„Už tento rok sa v rafinérii rozhodne, či ďalších 300 miliónov eur vložíme aj do modernizácie výroby polyetylénu a modernizácie základnej výroby etylénu,“ hovorí hlavný ekonóm Slovnaftu Marek Senkovič. Polyetylén sa využíva na produkciu mäkších produktov, ako sú fólie či obaly. A etylén je základným produktom tak pre výrobu polyetylénu ako aj polypropylénu.
Arabská plynová výhoda
Komplexná modernizácia plastov je nutná, keďže existujúce technológie fabriky majú už 40 rokov. Sú malo efektívne a energeticky náročnejšie. Na Slovnaft ako aj iné európske rafinérie pritom tlačí konkurencia z iných častí sveta, ktorá dokáže plasty vyrábať s nižšími nákladmi. Európske rafinérie produkujú plasty popri motorových palivách z ropy. Ich súperi v arabských krajinách, Číne alebo Amerike však zatiaľ presedlali na zemný plyn. A majú ho k dispozícii tak lacný, ako v Európe nikdy nebude.
Európa si so svojimi početnými plynovými teplárňami totiž cení túto komoditu na viac. Američania kúria skôr uhlím a Arabi vo svojich teplejších pásmach na Blízkom Východe nevykurujú takmer vôbec a tak uvažovali, čo s plynom, ktorý pre nich nie je ani zďaleka tak cenný ako ropa.
Ešte v roku 2008 Európa so svojimi 25 miliónmi ton ročne kryla takmer pätinu celosvetovej výroby plastov, Severná Amerika štvrtinu a celá Ázia vyše 45 percent. Po zohľadnení nových plánovaných fabrík však má v roku 2014 starý kontinent zabezpečovať už len zhruba 14 percent globálnej produkcie, Severná Amerika pätinu a Ázia už 56 percent. A to hlavne vďaka raketovému rozbehu Blízkeho Východu. Jeho podiel na svetovej produkcii plastov má medzi rokmi 2008 až 2014 poskočiť z desatiny až na pätinu.
Zdroj: strauch3
Plasty z plynu sú lacnejšie o desiatky percent. „A pretože aj európski spracovatelia základného plastového granulátu vidia nižšie arabské ceny, tlačia do nižších cien aj európske rafinérie,“ upozorňuje M.Senkovič. V niektorých prípadoch je tlak tak neúnosný, že európske výrobne základných plastov krachujú. Zatiaľ čo v Amerike a Európe sa výrobne zatvárajú, v Saudskej Arábii, Kuvajte, Spojených arabských emirátoch i Iráne pribúdajú hneď v susedstve vrtov.
Navyše tieto krajiny majú aj lacnejších zamestnancov, mäkšie environmentálne normy a tie najmodernejšie a na energie úspornejšie technológie. Stavajú pritom iba veľké výrobne s ročnou kapacitou nad jeden milión ton a tak dosahujú aj úspory z veľkého rozsahu výroby. V Európe je takýchto veľkých výrobní iba zopár. Slovnaft ma svoje kapacity nastavená na 440-tisíc ton plastov ročne.
Môže byť ešte horšie
A to ešte pre európske rafinérie najkrušnejšie časy nenastali. Zatiaľ Arabi iba znižujú globálne ceny plastov, no priamo sa so svojimi produktmi do Európy netlačia. Doteraz ich fabriky živí iba rastúci ázijskí trh. No Arabi idú s produkciou stále hore a pretože sú k Európe najbližšie, môžu začať obsadzovať aj európsky trh.
Slovnaft bol v plastoch naposledy ziskový ešte v roku 2007. Vtedy osobitná dcéra Slovnaftu pre tento druh produktu – firma Slovnaft Petrochemicals pri celkových tržbách 750 miliónov eur zarobila 33 miliónov eur. No potom už začal naplno úradovať cenový tlak plynových konkurentov. V roku 2008 už plastová dcéra zaknihovala stratu až 50 miliónov eur. Nielen v plastoch, ale vo všetkých ostatných výrobách Slovnaftu sa potom s nástupom finančnej krízy rozbehli veľké racionalizácie. Plasty predvlani prerobili rafinérii 29 miliónov eur. Ešte s menšou stratou, iba štyri milióny eur, potom skončili vlani.
Zdroj: strauch2
Slovnaft chce a musí plasty ďalej rozvíjať, lebo sú jedným z neoddeliteľných produktov spracovania ropy. Okrem samotnej modernizácie ich výroby Slovnaft plánuje vyrábať stále viac polypropylénu na úkor polyetylénu. Arabi totiž z plynu vedia vyrábať vo väčších objemoch len polyetylén, a tlak na ceny polypropylénu nie je preto až tak výrazný. Už vlani rafinéria z celkového svojho objemu plastov 395-tisíc ton vyrobila až 245-tisíc ton polypropylénu. Tento rok ma jeho objem vystúpiť na 300-tisíc ton. Navyše sa Slovnaft snaží prichádzať na trh aj s novými špecialitami. Chce sa tak odlíšiť od konkurencie a preto bude ponúkať širšiu paletu plastov.
Foto - Maňo Štrauch
