Slovenský odpad sa viac skládkuje, ako zhodnocuje. Problémom sú kapacity a chaotické zákony

Odpadové hospodárstvo na Slovensku sa borí s legislatívnymi nedostatkami a tiež s nedostatočnými kapacitami na spracovanie odpadov. Firmy pôsobiace v segmente poukazujú predovšetkým na chaotické zákonné ustanovenia a na to, že komunálny odpad sa väčšinou nespracúva, ale skôr likviduje. Krajina zaostáva aj v zhodnocovaní priemyselných odpadov.

Niektoré firmy sa nazdávajú, že slovenská legislatíva je v porovnaní s európskou menej prehľadná a v niektorých prípadoch dokonca prísnejšia. „Okrem neustálych, často protichodných a nekoncepčných noviel či nejasných a nevykonateľných ustanovení trpí aj nesplnenými sľubmi,“ skonštatoval obchodný riaditeľ spoločnosti Marius Pedersen Juraj Jakeš. K týmto sľubom zaraďuje napríklad prísľub oddelenia legislatívy o odpadoch od legislatívy o obaloch. Okrem toho sa stále čaká na to, kedy dôjde k implementácii informačného systému odpadového hospodárstva.

Komplikovanosť a miestami aj nevyspytateľnosť zákonov sa niektoré firmy snažia kompenzovať tým, že majú vlastné legislatívne oddelenie. Patrí k nim aj spoločnosť Detox, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na spracovanie nebezpečných odpadov s dôrazom na kvapaliny. Jej legislatívne oddelenie sleduje podľa konateľa spoločnosti Daniela Studeného zmeny v zákonoch a klientov o nich informuje.

D. Studený považuje za jedno z veľkých negatív slovenskej odpadovej legislatívy príliš dlhý proces schvaľovania výstavby a prevádzkovania technológie na spracovanie odpadov. Firmy čakajú na výsledok konania tri až päť rokov.