Slovensko stratilo šancu vybudovať fungujúci kapitálový trh v netransparentnej privatizácii, upozorňuje Ján Šubák, investor a podnikateľ, zakladateľ spoločnosti Helens, ktorá podporuje startupové spoločnosti. Začínajúci podnikatelia sa tak musia spoliehať na súkromných investorov a súkromné fondy. „U nás štát na jednej strane síce deklaruje záujem o rozvoj startupovej scény, na strane druhej však nie je vidieť konkrétne opatrenia, ktoré by to potvrdzovali,“ hovorí v rozhovore J. Šubák.
Čomu sa vaša spoločnosť venuje?
Biznis investičnej spoločnosti Helens stojí na dvoch pilieroch. Prvým sú investície na kapitálových trhoch. Keďže na Slovensku kapitálový trh prakticky neexistuje, orientujeme sa predovšetkým na tituly kótované na pražskej burze. Druhou oblasťou, ktorej sa venujeme sú projekty startupového charakteru. Projektom, ktoré sa nám zdajú perspektívne, sa snažíme napomáhať predovšetkým v počiatočných fázach ich existencie.
Ako je možné, že vo všetkých okolitých krajinách sa kapitálovým trhom veľmi dobre darí a práve na Slovensku vlastne nikdy poriadne neexistoval?
Treba povedať, že šanca na vznik úspešného kapitálového trhu tu bola. Aj porevoluční čelní predstavitelia krajiny si veľmi dobre uvedomovali výhody, ktoré funkčný kapitálový trh dokáže spoločnosti priniesť. Žiaľ, napriek tomu bola zvolená veľmi netransparentná forma privatizácie veľkých podnikov. Jej dôsledkom bol zánik mnohých podnikov, ktoré sa dostali do rúk nekompetentných jednotlivcov. V kombinácii so smerovaním krajiny, ktorý bol v očiach medzinárodných investorov odstrašujúci, došlo k premárneniu šance na vybudovanie tejto inštitúcie.
Aké formy financovania využívate pri vašom podnikaní?
Naša spoločnosť realizuje investície výlučne vo vlastnom mene. Nespravuje žiadny kapitál tretích strán. Financovanie našej spoločnosti stojí primárne na vkladoch (equity). Okrem toho využívame aj bankové zdroje. Ich primárnym cieľom však nie je snaha o nafúknutie biznisu, ale skôr záujem o rozloženie časti rizika medzi našu spoločnosť a partnerské bankové domy.
Ako sú na tom z vášho pohľadu slovenské banky dnes?
Slovenský bankový sektor si zažil lepšie aj horšie časy. Medzi tie horšie určite patrilo obdobie „Mečiarovských manažérov“, éra nekompetentných zásahov zo strany Roberta Fica a Andreja Danka, ale aj dlhé obdobie bezprecedentných úrokových sadzieb.
Medzi tie lepšie momenty patrilo obdobie vstupu renomovaných medzinárodných inštitúcií do vlastníckych štruktúr, obdobie zavádzania ekonomických reforiem a následného hospodárskeho rastu krajiny. Dnes slovenské banky patria medzi stabilné, slušne kapitálovo vybavené a primerane ziskové inštitúcie, plniace všetky funkcie, ktoré od nich spoločnosť očakáva.
Okrem iného sa angažujete v oblasti financovania startupov. Aké miesto majú banky v oblasti financovania začínajúcich projektov?
Musím povedať, že komerčné banky majú stále značné rezervy v oblasti financovania startupových projektov. Slovenský bankový sektor stále presadzuje pomerne konzervatívny model podnikania, v ktorom sa aj projekty s veľkým potenciálom len veľmi ťažko presadzujú. Mnohokrát to nie je len o schopnosti flexibilne poskytnúť projektu potrebný objem prostriedkov. Dôležitou súčasťou vzťahu startupov a bank je potreba rozdelenia si rizika, firmy by tiež mohli získať prístup k unikátnemu pohľadu a know-how, ktorý banky majú.
Aké iné alternatívy financovania majú začínajúce projekty okrem bánk k dispozícii?
Kapitálový trh, ktorý by mal byť štandardným nástrojom financovania u nás prakticky neexistuje. Dobrou správou je aspoň fakt, že na Slovensku sa úspešne darí etablovať niekoľkým fondom, ktoré sa zameriavajú práve na oblasť financovania inovatívnych začínajúcich projektov. Dobrými nástrojmi na získanie potrebnej investície sú aj rôzne konferencie a workshopy. Veľmi dobrým nástrojom sú tiež rôzne formy networkingu klientov privátneho bankovníctva so startupovou scénou.
Myslíte si, že štát by sa mal aktívne venovať podpore startupov?
Štát má byť dobrý hospodár a dobrý hospodár rozumie faktu, že ak pomôže firme, respektíve startupu na začiatku, tak sa mu to po istom čase mnohonásobne vráti. U nás štát na jednej strane síce deklaruje záujem o rozvoj startupovej scény, na strane druhej však nie je vidieť konkrétne opatrenia, ktoré by to potvrdzovali.
Čo to znamená?
V oblasti podpory startupov chýba krajine predovšetkým vízia a ambícia. Je chybou, ak sa Slovensko v oblasti podpory vedy a inovácií porovnáva s okolitými, tradične poľnohospodárskymi krajinami. Prečo sa nepozrieme na maličké Estónsko? Je to krajina, ktorá sa za pomerne krátky čas vyšvihla na prvú priečku v počte miliardových startupov na jedného obyvateľa. Práve tu sú „zaparkované“ globálne inovatívne spoločnosti ako Skype, alebo Bolt. Kladiem si otázku, že prečo sa neporovnávame napríklad s Izraelom, ktorý priniesol svetu najšpičkovejšie technológie v mnohých oblastiach a dlhodobo patrí medzi svetovú špičku v oblasti inovácií.
Prečo je dobré, aby mala krajina silnú startupovú scénu?
Československo historicky patrilo medzi strojársku špičku. Máme tu množstvo šikovných ľudí, vizionárov, ktorí nepotrebujú nič viac, len konkurencieschopné prostredie a príležitosť. O Slovensku sa hovorí ako o montážnej dielni. Navyše, už dávno nie je lacná. Ak sa nechceme „triasť“ o vytvorené pracovné miesta, o HDP kompletne stojace na jednom odvetví, ak naopak chceme, aby sa životná úroveň obyvateľom zvyšovala, musíme začať reformovať a diverzifikovať hospodárstvo. Pozrime sa napríklad na Švajčiarsko. Za svoju vysokú životnú úroveň vďačí predovšetkým zameraniu svojho priemyslu na extrémne vysokú pridanú hodnotu. Švajčiari majú ten najšpičkovejší farmaceutický, klenotnícky, potravinársky priemysel a celé hospodárstvo je podporované systémom robustných finančných inštitúcií.
Čo sú z Vášho pohľadu hlavné príčiny toho, že štát startupy na Slovensku nepodporuje?
Dôvody sú v zásade dva. Prvým je dlhodobá rezignácia čelných predstaviteľov krajiny riešiť potreby tuzemských podnikateľských subjektov. Uprednostňujú pritom vlastné ego pred racionálnym prístupom. Podnikatelia pritom vyžadujú skôr systematickú pomoc vo forme minimálnych zásahov štátu do konkurenčného prostredia a primeraných pravidiel, ktoré platia rovnako pre každého. Smutným príkladom preferovania vlastného ega pred racionálnym riešením je pretrvávajúca neutešená situácia v hlinikárni v Žiari nad Hronom.
Druhým dôvodom prečo štát nepodporuje startupy je neschopnosť pochopenia potrieb a prínosov startupov. Ťažko sa kompetentní v tejto krajine môžu tváriť, že rozumejú špecifickým požiadavkám startupovej scény, keď väčšina z nich je manažérsky, či podnikateľsky, absolútne negramotná. Kombinácia neochoty a nekompetentnosti zo strany čelných predstaviteľov štátu pritom tvorí smrtiaci kokteil, ničiaci podnikateľské prostredie aj existujúci podnikateľský stav.
Čo môžu v súčasnosti urobiť samotní podnikatelia, aby zvýšili svoju šancu na úspech? Ako by mali o svojom podnikaní uvažovať?
Ak chcú slovenskí podnikatelia rásť, nemali by sa báť expandovať na zahraničné trhy. Tie častokrát ponúkajú neporovnateľne väčší obchodný potenciál ako tuzemský trh. Existuje viacero predpokladov pre to, aby sa tuzemské firmy dokázali vo väčšej miere presadiť aj na svetových trhoch. Môžeme medzi ne zaradiť členstvo Slovenska v medzinárodných organizáciách, častokrát unikátne know-how a aj dobré meno slovenských producentov v zahraničí. Cestu slovenských firiem do zahraničia navyše v súčasnosti zjednodušujú bežne dostupné technické prostriedky.
Kde vidíte Slovensko z pohľadu startupovej scény povedzme za desať rokov?
Startupovú scénu vidím predovšetkým v komerčnej oblasti, na akademickej pôde a samozrejme v zahraničí. Máme mnoho šikovných a skúsených ľudí. Je potrebné načúvať požiadavkám startupovej scény, ale i bežného podnikateľského prostredia. Títo ľudia dokážu najlepšie definovať potreby a následne vybudovať zdravé podhubie startupovej scény. Inovatívne spoločnosti chcú totiž fungovať v inovatívnom prostredí. Toto prostredie „tradiční úradníci“ nikdy nepochopia. Verím, že Slovensko má na to, aby do desiatich rokov na svojom území páslo aspoň malé stádo jednorožcov. Tak sa označujú inovatívne projekty s hodnotou, ktorá presahuje jednu miliardu dolárov.
Startupy sa na Slovensku nachádzajú v komplikovanej situácii, no hovoríte, že na Slovensku môžu vznikať jednorožce. Čo sa všetko musí stať, aby sa to skutočne podarilo?
Základné požiadavky startupovej scény kopírujú požiadavky na atraktívne podnikateľské prostredie. Absolútnym základom sú konkurencieschopná infraštruktúra, nízka miera byrokracie, nulová tolerancia korupcie, efektívne fungujúca vymožiteľnosť práva a moderná komunikácia so štátom. Bez toho sa startupové spoločnosti, ako aj akékoľvek iné podnikateľské subjekty, nedokážu racionálne rozvíjať. Je preto smutné, že za posledných pätnásť rokov sa krajina v tejto oblasti nedokázala pohnúť z miesta. Splnenie špecifických požiadaviek startupov je podmienené pochopením mentality a princípov fungovania v rámci startupového ekosystému. Úradníci s desiatkami rokov praxe, fungujúci v režime stránkových a nestránkových dní, môžu len ťažko chápať požiadavky týchto spoločností.
Startupisti - spravidla mladí, energickí vizionári, pritom dokážu komunikovať iba s rovnocennými partnermi. Preto práve zmena byrokratickej paradigmy je základným predpokladom pre pochopenie startupového ekosystému a pre prijatie takých opatrení, ktoré toto odvetvie podnikania potrebuje.
Aké sú Vaše osobné plány do budúcna?
S ohľadom na to, že mi dospievajú deti, mám asi poslednú šancu trošku sa im povenovať. Práve kvôli mojim deťom a ich budúcnosti často uvažujem nad krajinou v ktorej žijeme. Som presvedčený, že Slovensko má šancu byť extrémne úspešné. Som však zúfalo unavený z festivalu nekompetentnosti a premárnených príležitostí. Začínam uvažovať, čo s tým. Spoločným menovateľom je to, že krajina potrebuje víziu. Rád by som si našiel čas sformulovať ju a pokúsil sa ponúknuť ju tejto krajine. Pre začiatok mi to príde ako dobrý plán.
- Ján Šubák
Investovaniu a podnikaniu sa venoval už od študentských čias, okrem iného úspešne rozbehol zastúpenie spoločnosti Škoda v Michalovciach. Investičnú firmu Helens založil v roku 2009. V rámci nej sa venuje investíciám na akciových a kapitálových trhoch.
