Slovensko v medzinárodných organizáciách: výhodná spolupráca alebo strata peňazí?

Najviac zaplatila Slovenská republika za členstvo v NATO, celková suma je vyššia ako 10 miliónov eur. Priamo do rozpočtu prispela sumou približne 9,95 milióna, k tomu je potrebné prirátať aj príspevky na výstavbu nového sídla NATO, ktoré sú vo výške 3,9 milióna eur.

Takmer 9,5 milióna eur zaplatilo Slovensko aj za členstvo v OSN, najviac z tejto čiastky bolo vydaných na mierové účely (6,3 milióna eur), zvyšná časť smerovala do riadneho rozpočtu. Vďaka ekonomickému pokroku však v najbližších rokoch budeme platiť viac, pretože Slovensko sa posunulo o dve kategórie vyššie s nižšou pridanou zľavou (do roku 2012 to bolo 70 percent, od roku 2013 len 55 percent).

Slovensko prispieva desiatky tisíc eur aj na ďalšie organizácie, ktoré fungujú v rámci OSN. Medzi najznámejšie patrí Detský fond OSN, teda UNICEF, Vysoký komisár pre utečencov UNHCR (oba po 10-tisíc eur za rok 2013).

Ďalšími známymi inštitúciami sú napríklad Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu - OECD (975-tisíc eur), UNESCO (929-tisíc eur), Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu OBSE (570-tisíc) či Medzinárodný výbor červeného kríža (29-tisíc).

Na niektorých zarábame

Niektoré organizácie okrem bezpečnostných či iných strategických výhod Slovensku prinášajú aj finančné benefity. Medzi takéto patrí Medzinárodná organizácia duševného vlastníctva (WIPO), ktorej sme na fungovanie prispeli sumou 112-tisíc eur, avšak naspäť nám bolo poukázaných 726-tisíc eur ako suma z prerozdelenia podielu ochrany autorských práv.

Finančná návratnosť sa konala aj v prípade Medzinárodnej organizácie frankofónie (MOF), do ktorej Slovensko v roku 2013 prispelo sumou cca 10-tisíc eur. Vláda však od MOF získava financovanie viacročného programu výučby francúzštiny pre zamestnancov štátnej správy. Opodstatnenosť tohto kroku ministerstvo argumentuje blížiacim sa predsedníctvom Rady Európskej únie v roku 2016 (a francúzština je považovaná za jazyk diplomacie).

„Do tejto kategórie možno zahrnúť aj Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO), v prípade ktorej sú členské príspevky plne kompenzované správnymi poplatkami pri registrácii do námorného registra SR a vydávanými preukazmi spôsobilosti pre členov lodných posádok,“ uvádza MZV.

Disciplinovaná krajina

Pri členstve v ďalších organizáciách už efekt takto merateľný nie je. No vláda (pochopiteľne) hodnotí účasť Slovenska vo všetkých organizáciách pozitívne. „Členstvo v medzinárodných organizáciách poskytuje vhodný priestor na presadzovanie priorít zahraničnej politiky, ako aj princípov, hodnôt a záujmov EÚ v oblasti efektívneho systému medzinárodných vzťahov,“ uvádza MZV v správe.

No dodáva, že nie pre všetky rezorty to bolo jednoduché a niektorým spôsobovalo značné problémy, najmä vzhľadom k úsporám verejných financií. „Slovenskej republike sa podarilo zachovať si status krajiny patriacej v oblasti úhrad členských príspevkov medzi najdisciplinovanejšie.“

Ako jediné pristúpilo v posledných dvoch rokoch k prehodnoteniu členstva ministerstvo dopravy a ukončilo pôsobenie v Medzinárodnej asociácii verejnej dopravy. Tento krok rezort obhajuje zvyšovaním členských poplatkov a prenesením riešenia väčšiny problémov do Bruselu. V súčasnosti sa zamýšľa aj nad zotrvaním v organizácii Transeurópskych diaľnic.

Zároveň tento rezort za dané obdobie ako jediný do ďalšej organizácie vstúpil. Minulý rok sa stalo členom Medzinárodnej cestnej federácie, „z dôvodu potreby byť aktívnou súčasťou procesu rozvoja v oblasti cestnej infraštruktúry na celom svete,“ píše v správe.

Podnikatelia záujem nemajú

Rezort zahraničia vo využívaní medzinárodných organizácii stále vidí rezervy. „Nedostatkom je často relatívne slabé zastúpenie SR na medzinárodných rokovaniach v porovnaní s inými krajinami,“ píše v správe. Ako hlavnú príčinu daného problému vidí v kapacitných a rozpočtových obmedzeniach.

Nevyužitý priestor vidí aj v zapájaní sa súkromného sektora a podnikateľských subjektov. Podľa správy tak trpí najmä oblasť výskumu a realizácia projektov odborných organizácii. 

Pretrvávajúcim problémom je podľa MZV neúčasť zástupcov ústredných orgánov štátnej správy na zasadnutiach a práci odborných organizácii či expertných stretnutí. „Účasť SR sa tak dostáva do formálnej roviny a obmedzuje sa len na zasadnutia hlavných orgánov, ako je to napríklad v prípade Medzinárodného inštitútu pre unifikáciu súkromného práva.“

Zvýšiť efektivitu chce štát vytvorením vnútorného mechanizmu v rámci SR, zahrňujúci ústredné orgány štátnej správy, prípadne aj univerzity a tretí sektor a vďaka nemu reagovať na možnosti, ktoré organizácie ponúkajú. 

Zároveň sa ďalej zamýšľa nad pôsobením v daných organizáciách. „V súčasnosti prebieha revízia personálnych potrieb na zastupiteľských úradoch a stálych misiách SR pri medzinárodných organizáciách  v súvislosti s efektívnym zabezpečením príprav na výkon predsedníctva SR v Rade EÚ v druhom polroku 2016,“ doplňuje správa.