Slovenskí hriešnici v daňových rajoch. Stopne im štát finančnú pomoc?

Pôsobia v „raji“, dane doma neplatia, ale chceli by od nášho štátu finančnú pomoc pri koronakríze. To, čo platí na Slovensku, niektoré krajiny už stopli. Jednoducho, kto chce získať financie na záchranu od vlády, musí do spoločnej kasy prispievať, nielen čerpať isté výhody.

Štáty ako napríklad Dánsko a Poľsko ešte pred mesiacom avizovali, že ich finančná podpora počas pandémie má svoje limity. Podľa nich je nespravodlivé, ak by firmy, ktoré dane platia len minimálne alebo vôbec nie, mali dostať akýkoľvek príspevok od štátu.

Zamýšľal sa nad tým aj vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulik ešte v apríli s tým, že podnikatelia, ktorí odlievajú peniaze do daňových rajov, fakt nie sú tými, ktorí by najviac potrebovali pomoc. A sľúbil to predniesť na koaličnej rade.

V tomto smere však zrejme nedošlo k zhode. Aktuálne môžu požiadať o finančnú pomoc štátu pod gesciou rezortu práce, konkrétne o príspevok zo schém „prvej pomoci“ pri znižovaní dopadov koronavírusu zamestnávatelia, SZČO a jednoosobové eseročky do 31. mája za apríl. Vláda schválila pokračovanie projektu aj v júni a júli.

Toto sito môže ľahko zachytiť aj firmy so sídlom v daňovom raji, keďže z tejto formy pomoci striktne neboli vyňaté a možno spĺňajú potrebné podmienky zo zákona.  Avšak všetko, čo žiadateľ  v rámci žiadosti čestne prehlási, môžu byť následne skontrolované, podotkol Michal Stuška, riaditeľ tlačového odboru rezortu práce pod vedením Milana Krajniaka.

„Ak bude pri kontrole zistená nepravdivosť údajov uvedených v žiadosti, môže to byť brané ako podvod, teda trestný čin s trestnoprávnymi dôsledkami. Vtedy by musel žiadateľ príspevok vrátiť,“ dodal riaditeľ.  

Zneužívanie „výhodnejšieho“ režimu

Firmy presúvajú sídla do krajín s výhodnejším daňovým režimom najmä kvôli úľave na daniach, pretože mnohé offshore krajiny poskytujú zníženú daňovú záťaž. Inak povedané, firmy tam platia nižšie dane a môžu legálne optimalizovať náklady.

Pre mnohých je však dôležitá aj anonymita vlastníctva a zakrytie vlastníckej štruktúry. Veľmi problematické je to aj pre pranie špinavých peňazí či páchanie rôznych daňových podvodov.

Na daňové podvody si chce v najbližších mesiacoch „posvietiť“ i ďalší podpredseda vlády, minister financií Eduard Heger. Podľa neho Slovensko bolo v tomto smere dlhodobo na chvoste EÚ a je dôležité, aby sa začalo približovať aspoň k európskemu priemeru.

Ako to chce dosiahnuť? Okrem znižovania daňovej medzery na dani z pridanej hodnoty, ktorá momentálne dosahuje zhruba 18 %,  sa chce zamerať aj na daňové úniky cez daňové raje. „Oproti súčasnosti by nový daňovo-odvodový systém mal zvýšiť efektívnosť výberu daní a odvodov, zastaviť špekulantov, znížiť úniky a znížiť aj administratívnu záťaž daňovníkov,“ potvrdil minister  financií pre TREND na margo svojich zámerov.  

Zdroj: archív

Ďalšie kroky v boji proti daňovým podvodom si podľa neho vyžiadajú úpravu legislatívy, ale aj zefektívňovanie procesov v rámci finančnej správy.

Obmedzenie finančnej pomoci štátu pofidérnym firmám s nejasnou podnikateľskou štruktúrou či pokúšajúcich sa o daňové podvody bude zrejme pre vládu otázkou najbližších mesiacov. Ak štát nezištne podporuje firmy v snahe udržať zamestnanosť, rozhodne by mal aj od nich vyžadovať férový prístup, súhlasí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton.