K výrobe v Turecku alebo v Číne by sme sa neuchýlili

Pred niekoľkými týždňami začala v mediálnom priestore polemika medzi malými a veľkými producentmi textilných doplnkov a pretrváva dodnes. Venovala sa rýchlemu vývoju ponožkového segmentu trhu, výrobe mimo Slovenska, nárastu konkurencie a dizajnérskemu zázemiu firiem. Spoločnosti Dedoles sa často vytýka, že svoje ponožky nevyrába doma. Firma sama priznáva, že v pomere cena-kvalita-technológie-výrobná kapacita krajiny ako Turecko a Čína vedú.

K tomu majú slovenskí dizajnéri, ktorí sa textilnej produkcii a dizajnu venujú dlhé roky, výhrady. Nepáči sa im, že podpora domácej tradície je zanedbaná. Argumentujú napríklad aj tým, že textilné fabriky, ktoré ostali po revolúcii prázdne, nie sú finálnym obrazom slovenskej výroby. Vznikli nové a je ich dostatok. Ďalším sporným bodom je ekológia a etika. Vyrábať doma je aj pre ne dobré.

Postačia ekologické certifikáty a papiere o tom, že zahraničná výrobná firma sa k zamestnancom správa eticky? Slovenský odevný dizajnér Pavol Dendis videl výrobu v Istanbule na vlastné oči. Hovorí, že je naozaj taká, ako sa o nej povráva. Pracuje sa nad rámec európskeho aj tamojšieho normálu, mzdy sú nízke a o sociálnom prístupe ťažko hovoriť.

Hoci chcú veľké firmy v slovenských regiónoch vytvoriť pracovné miesta, často môže ísť skôr o kancelárske pozície než o remeselnú prácu. Malí podnikatelia preto upozorňujú, že zamestnať vyučených krajčírov a remeselníkov je kľúčové. Takéto pracovné miesta im na Slovensku chýbajú.

TREND sa rozprával so slovenskými textilnými dizajnérmi Pavlom Dendisom a Michaelou Bednárovou o tom, ako vnímajú problematické otázky medzi malými a veľkými podnikateľmi v oblasti, ktorá ich živí.

V rozhovore sa dočítate

• Prečo by nikdy nevyrábali mimo strednú Európu

• Prečo ich neláka veľkovýroba

• Aký je rozdiel medzi zákazníkom malých a veľkých podnikateľov

• Kvôli čomu im slovenský výrobca odmietol výrobu

• Ako sa tvorí cena výrobku

Môže sa po koronakríze „vyčistiť“ trh tak, že prežijú len tí väčší výrobcovia?

M. Bednárová: Trh je zložený z viacerých subjektov. Neznamená to, že len tí najväčší prežijú. O to viac, ak sa bavíme o móde a dizajne na Slovensku, kde sú úplne iné podmienky ako vo svete. Každý tu má miesto, aj tí, ktorí majú značky inak hodnotovo nastavené.

P. Dendis: Trh sa nemá od čoho očistiť. Nemyslím si, že je tu výrobca alebo podnikateľ, ktorý by nášmu trhu vyslovene škodil, respektívne vytváral niečo, čo je navyše. Menší výrobcovia majú mnoho výhod. Bližší kontakt s klientom a často všestrannejší záber. Ak sa niektorému malému podnikateľovi prestanú predávať dajme-tomu ponožky, vymyslí si iný produkt, ktorým bude chcieť zákazníka zaujať.

Aj väčšie firmy ako napríklad Dedoles či Fusakle dopĺňajú portfólio. Z ponožiek už vyrastajú. Rozšírujú sa o módu.

M. Bednárová: V takom prípade sa na túto líniu pozrieme o dva-tri roky. Ak sa pozrieme napríklad na Dedoles a pôjdu rovnakou ideovou cestou ako teraz, v zmysle fast-fashion, konkurenciu bude mať veľkú.

P. Dendis: Pôjde o odevný biznis a nie módu. Ak firma nezamestnáva dizajnérov a nesnaží sa vytvoriť jasný autorský produkt, o móde sa baviť nemôžeme. Zahraničná výroba a s ňou spojená cena výroby bude pravdepodobne naďalej pokračovať u všetkých značiek, ktoré s tým raz začali. Predovšetkým pre finančný aspekt.

Aj veľké firmy majú dizajnérov, vy ste spomínali, že dokonca poznáte dizajnérku, ktorá stojí za niektorými dizajnmi Dedolesa. Môžeme teda hovoriť o dizajne?

P. Dendis: Môžeme. Ale nemyslím si, že ide o módny dizajn, skôr o dizajn produktu. Nejde o návrh kolekcie, ktorá sa má týkať širšej témy. Pri kvantite dizajnov, ktoré sa produkujú, sa, podľa mňa, nedá hovoriť o dizajnérskom rukopisu respektíve autorskej tvorbe.

M. Bednárová: Porovnala by som to s grafikmi a komerčnými klientmi v reklamných agentúrach. Dizajnér sa v tomto prípade mení skôr na technika, na realizovateľa nápadu niekoho iného. Ak hovoríme o rukopise, záleží to aj od kvality dizajnéra. Keby ho mala značka silného, získala by vďaka nemu veľmi jasný vizuálny štýl. Potom by bolo náročné grafika meniť, pretože nasledovať kroky pôvodného, ktorý ten vizuálny štýl nastavil, je často nemožné.