Slovenské podniky sa nadýchli

Prvý pokrízový rok. To sa dá konštatovať pri pohľade na rebríček najväčších nefinančných firiem na Slovensku zostavený podľa vlaňajších tržieb. Platí to však hlavne o priemyselných podnikoch, ktoré z recesie vytiahol zahraničný dopyt. Popri nich sa pozviechali aj poskytovatelia IT služieb a niektorí obchodníci. Akurát stavbári, s posunutým výrobným cyklom, sa budú trápiť ešte aj tento rok. Keď sa už do hojne exportujúceho priemyslu hrnuli nové zákazky, v stavebníctve sa dorábali staršie projekty a čerstvých zámerov bolo ako šafranu. Neistota sa od stavbárov šíri aj do výroby stavebných materiálov, k predajcom stavív či stavebných strojov.

Kráľ sa vrátil

Poradie firiem v prvej desiatke sa po predvlaňajších výkyvoch ustálilo. Najväčším opäť kraľuje Volkswagen. Bratislavský výrobca automobilov po roku poslal galantský Samsung, producenta LCD a LED televízorov s prehľadom na tretiu pozíciu. Zvýšil si odstup nielen od neho, ale aj od druhého Slovnaftu. Žilinská Kia Motors vytlačila zo štvrtého miesta Slovenský plynárenský priemysel (SPP) a zaň sa dostal košický U.S. Steel, ktorý svoju siedmu priečku z vlaňajška prenechal Slovenským elektrárňam.

Ďalší traja velikáni zväčša obhájili pozície z roku 2008, hoci trnavská automobilka PCA Slovakia v porovnaní s minulým rokom spadla o dve priečky nižšie. Obchodný reťazec Tesco Stores SR si zasa o jednu pozíciu polepšil. Ten ako jediný zastupuje v Top 10 obchod, rovnako ako U.S. Steel hutníctvo a Slovnaft chémiu. Elektrotechnické firmy sú medzi lídrami dve, automobilky všetky tri. A dve si spokojne mädlia ruky, keďže im napriek útlmu na európskom trhu podrástol záujem o väčšie športovo-úžitkové vozidlá na americkom a ázijskom kontinente.

Po búrke sa vyjasnilo

Výroba automobilov vrátane komponentov sa popri hutníctve a rafinácii ropy najväčšmi podpísala pod rast tržieb pilierov slovenskej ekonomiky. A priniesla aj najväčšie paradoxy. Kým Volkswagen a Kia Motors vedú zostavu podľa medziročného nárastu tržieb, PCA Slovakia je na čele rebríčka podnikov s ich najväčším absolútnym prepadom. Spoločnosť jej v ňom hojne robia predovšetkým stavebné a energetické podniky. Kým stavbári doplatili na malý investičný apetít v súkromnom aj verejnom sektore, na zrušené diaľničné PPP projekty či ostatné verejné tendre, energetici, ktorí sa prezentujú cez konsolidované údaje, púšťali časť výkonov na liberalizovanom trhu konkurentom.

Najdynamickejšie vlani narástli tržby košickému predajcovi plynu RWE Gas Slovensko, dcére nemeckého výrobcu a distribútora elektrickej energie a plynu, ktorá má menšinový podiel aj vo Východoslovenskej energetike. Dodávka mostov pre stavbu R1 doslova katapultovala do rebríčka Top 200 banskobystrické Stavby mostov Slovakia z obrovského francúzskeho stavebného koncernu Vinci. Vďaka prácam pre Slovenskú správu ciest a Železnice SR si polepšila aj TSS Grade, ktorá vlani podnikala ešte ako Trnavská stavebná spoločnosť. Piešťanskému Semikronu sa tempo rastu obratu dvojnásobne zrýchlilo, v dôsledku čoho sa vrátil na predkrízovú úroveň. Trh má o jeho výkonové moduly záujem, tento rok pristaví novú halu a do dvoch rokov vytvorí 150 nových pracovných miest.

O zlepšujúcej sa kondícii výrobnej základne slovenskej ekonomiky svedčí fakt, že predvlaňajší osemmiliardový pokles tržieb vo firmách z rebríčka Top 200 sa vlani zmenil na takmer šesťapolmiliardové zvýšenie. Celkové tržby dvestovky sa tak vyšvihli cez 55 miliárd eur, čo je zhruba o 13 percent viac oproti roku 2009 a o necelé štyri percentá menej v porovnaní s rokom 2008. Viac než polovicu vygenerovala tridsiatka firiem s najvyšším prírastkom tržieb. Na celkovom náraste tržieb podnikov z Top 200 sa podieľa takmer štyrmi pätinami.

Straty sa celkom nevytratili

Pridaná hodnota najväčšej dvestovky za uplynulý rok predstavuje 8,3 miliardy eur, čo je štvrtina z celkovej pridanej hodnoty nefinančných podnikov v SR. Kým v roku 2009 vykázalo šesť firiem z rebríčka zápornú pridanú hodnotu, minulý rok ani jedna. Najvyššiu stratu po odrátaní výrobných nákladov z tržieb vyrobil predvlani Thyssen Krupp Ferostav, súčasť rovnomenného nemeckého hutníckeho koncernu, a slovenská dcéra španielskeho telekomunikačného operátora Telefónica Slovakia. Po prudkom poklese nákupných cien a neskôr i dopytu predávali hutnícki distribútori zásoby za nižšie ceny. Vlani už situácia nebola taká kritická, Thyssenu tržby mierne stúpli, ale pridanú hodnotu TRENDU neposkytol. Telefónica konečne pretrhla reťaz záporných pridaných hodnôt, keď za minulý rok po prvý raz vykázala kladný údaj.

Z Top desiatky podnikov v SR mali najvyššie absolútne prírastky pridanej hodnoty hutníci z U.S. Steelu, petrochemický kombinát Slovnaft a automobilky Kia Motors s Volkswagenom. Tesco ani Foxconn (do júna 2010 Sony Slovakia) údaje neposkytli. SPP, Samsung Electronics Slovakia, Slovenské elektrárne a PCA Slovakia patrili vlani medzi firmy s najhlbším absolútnym poklesom pridanej hodnoty.

Stratu v prevádzke generovalo už len 15 podnikov. Je to polovica v porovnaní s rokom 2009. Vtedy medzi ne patril dokonca aj Slovnaft. Vlani sa prehupol do plusu a z nerozdeleného zisku minulých rokov vo výške takmer 62 miliónov eur, ktorý mu zostal po úhrade predminuloročnej straty, vyplatí účastinárom dividendu vo výške tri eurá na akciu.

Najvyššie čisté zisky v uplynulom roku dosiahli energetické a telekomunikačné podniky, ako aj tri automobilky. Najpriepastnejšiu stratu vyprodukovala nákladná železničná doprava a Železnice SR, ktoré prenajímajú železničnú infraštruktúru. V poradí tretím najstratovejším podnikom boli košické Inžinierske stavby z francúzskej stavebnej skupiny Colas, ktorým sa záporný hospodársky výsledok v absolútnom vyjadrení nafúkol najviac. Pre vyššie náklady na realizáciu a financovanie stavieb, opravné položky k rizikovým pohľadávkam a rezervy na súdne spory. Stratu prehĺbili ešte ďalšie štyri podniky, medzi nimi aj strojárne SES Tlmače, prepojené na skupinu J&T.

Z Top desiatky patrí medzi firmy s najvyšším nárastom zisku päť. Na rozdiel od nich SPP, Samsung Electronics a PCA vykázali najhlbšie poklesy. Najvyššiu rentabilitu tržieb si udržala IT spoločnosť Eset, ktorá v uplynulých troch rokoch získala ocenenie TRENDU Firma roka trikrát za sebou.

Iba kozmetické zmeny

Rebríček najväčších zamestnávateľov sa v prvej desiatke takmer nezmenil. Iba Slovak Telekom sa po spojení s dcérskym mobilným operátorom T-Mobile Slovensko pretlačil pred Kaufland. Za Hornonitrianske bane sa dostal Slovenský vodohospodársky podnik, pod ktorý sa zosunuli Lesy SR. Úbytok zamestnancov v železničných spoločnostiach a v stavebných podnikoch bude v tomto roku ešte výraznejší. V nábore zamestnancov obchod vlani poľavil. Dominovala automobilová výroba. Najvyšší nárast vykázala personálna agentúra Trenkwalder, ktorá je v rebríčku nováčikom. Podobne ako ČEZ Slovensko, ktorý rovnako ako AT Computer poskytol údaje TRENDU prvýkrát, SE Predaj či Fortuna SK. Medzi firmy s najvyššími osobnými nákladmi sa okrem najväčších zamestnávateľov dostal ešte aj Slovnaft, pričom dvaja najväčší obchodníci tieto údaje neposkytli.

Trenkwalder má aj najvyšší podiel osobných nákladov k tržbám, no zatiaľ pri nízkej ziskovosti, na rozdiel od firiem zo segmentu IT služieb, ako je T-systems či Soitron. Vysokú nákladovosť a nízku či zápornú rentabilitu majú aj železničné podniky, Slovenská pošta a ďalšie štátne firmy z rebríčka. Za Železnice SR do výpočtu vstupujú tržby vrátane štátnej dotácie na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a za Železničnú spoločnosť zasa dotácie na výkony vo verejnom záujme v osobnej doprave.

Obchodníci zverejňujú zisk neradi, ale nepoľavujú v investíciách do svojej predajnej siete, čo im pomáha posilňovať rast tržieb i počtu zamestnancov. V tomto roku bude mať 25 nových prevádzok rôzneho typu Tesco, budú to nájmy aj nové haly, počet obchodov sa prehupne nad stovku. Kaufland otváral pred krízou tri až päť prevádzok ročne, v sieti ich má už vyše štyridsať, pričom vlani, ako ostatní, poľavil. Z väčších obchodníkov v rebríčku už „notoricky“ chýba Lidl Slovenská republika, ktorý sa práve rozrastá v Bratislave, a údaje neposkytol ani Ahold Retail Slovakia, prevádzkovateľ obchodov Hypernova a Albert.

Podniky smerujú vysoké investície do údržby, rozšírenia produkcie i do inovácií. Čoraz dôležitejšiu úlohu hrajú ekologické investície do úspor energií, redukcie škodlivých emisií a využitia odpadov. V tejto oblasti sú lídrom cementárne, kde ich angažovanosť neutícha. Holcim čaká na uvoľnenie 30 miliónov eur od materskej spoločnosti, za ktoré chce vyrábať technickú soľ z vlastného výrobného odpadu a tiež energie z odpadového tepla.

Zastúpenie odvetví v TREND TOP 200
(%, podľa počtu podnikov)

Zastúpenie odvetví v TREND TOP 200
(%, podľa tržieb)

Autorka je analytička TREND Analyses.

Článok vyšiel v ročenke TREND TOP 200, ktorá bola prílohou TRENDU č. 26.

Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Desať dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.

Foto - Profimedia.cz