Po nedávnych problémoch Dexie čelia ďalšie slovenské banky stámiliónovým sporom. Na jar prišli na bratislavské súdy žaloby na Tatra banku a UniCredit Bank. Obe zneli na sumu sto miliónov eur. Podali ich firmy, ktoré spoluzakladal alebo v mene ktorých obchodoval bývalý šéf dílingu v košickom U.S. Steele Július Šofranko. Oba finančné domy podľa žalujúceho neboli schopné oceňovať uzatvárané obchody s menovými derivátmi v trhovej cene. Sťažuje si tiež na zlyhanie systému riadenia rizík, ktorý dohliada nad menovými špekuláciami.
Nevydarené obchody
Peripetie siahajú do rokov 2004 a 2005. Tri košické eseročky FinTeam, Epix a Muzikál mali v bankách otvorené špekulatívne pozície na menovom páre euro oproti slovenskej korune. No rovnako, ako predtým v prípade Dexie, zaúradovali turbulencie na finančných trhoch, ktoré spustili lavínu problémov. Klienti tvrdia, že banky zle ocenili hodnotu menových opcií. Konkrétne mali nesprávne vypočítať cenu kolaterálu, teda peňazí zložených ako zábezpeka za finančné operácie. To malo spôsobiť stratu nielen klientom, ale aj banke, ktorá im ju naúčtovala v podobe prekročenia debetu.
Žalobcovia tvrdia, že k tomu došlo preto, lebo protistrana porušila vlastné interné predpisy, ale aj zákony. Chybám, ktoré spôsobili zlé prepočty, podľa Košičanov nezabránila vnútorná kontrola bánk, ktorú obviňujú z fatálnych pochybení. Sťažujú sa aj na nekorektný postup bánk pri sanácii škôd spôsobených nevydarenými obchodmi a na spôsob, akým bol ukončený vzájomný kontrakt.
Firmy si výšku škody odvodili od toho, koľko mohli údajne zarobiť s peniazmi, ktoré im banky mali neoprávnene odobrať. Obchody za všetky tri firmy uzatváral s bankou J. Šofranko. V dvoch z nich vlastní polovičný podiel.
Jedna z nich, FinTeam, žaluje UniCredit. Tvrdí, že banka v roku 2005 neoprávnene nechala prepadnúť zábezpeku, čím mala firmu obrať v prepočte o 810-tisíc eur. A že do marca 2009, keď podala žalobu, mohla tieto peniaze znásobiť na sto miliónov eur. Túto sumu chce od banky vysúdiť ako náhradu škody a ušlý zisk. S Tatra bankou obchodovali všetky tri spomínané firmy. Každá si – z rovnakých dôvodov ako v prípade žaloby na UniCredit – nárokuje na 33 miliónov.
Taliani prehovorili prví
O detailoch sporov nerady rozprávajú obe strany. Finančné inštitúcie sa s košickými hráčmi naťahujú podstatne dlhšie a diskrétnejšie, ako to bolo v kauze Dexia. Klienti chceli najprv spor vyriešiť rokovaním s bankami, počas ktorých sa snažili dokázať ich chybu. Podľa informácií TRENDU nedokázali od nich získať dokumenty týkajúce sa podrobností uzatváraných obchodov. Neuspeli ani pri snahách získať zvukové záznamy telefonátov týkajúcich sa finančných operácií. Banky sa odmietali dohodnúť mimosúdne a neúspešne dopadli aj sťažnosti, ktoré smerovali do Národnej banky Slovenska.
Prvá oficiálna zmienka o spore prišla zo zahraničia. Zverejnili ju talianske médiá, ktoré citovali polročný report UniCredit Group, vlastníka slovenského UniCreditu. Vyčítali v nej, že FinTeam podal žalobu. Banka podľa správy verí, že nárok je nepodložený, preto naň nevytvorila žiadne rezervy. Zároveň považuje súd, na ktorý sa košická firma obrátila, za nekompetentný konať v tejto veci. Podľa jej stanoviska ju má riešiť arbitrážny súd Slovenskej bankovej asociácie.
TREND si od slovenského UniCreditu vypýtal stanovisko k prípadu. S otázkou, prečo banka, na rozdiel od materskej spoločnosti, nezverejnila vo výročnej správe, že takýto spor vedie. Hovorkyňa Zuzana Ďuďáková stručne odpovedala, že UniCredit Bank sa v súčasnosti nemôže vyjadrovať. Informácie považuje za súčasť bankového tajomstva a nemôže ich poskytnúť bez súhlasu klienta.
Pri pátraní po pozadí tohto sporu sa TREND dozvedel aj o žalobách na Tatra banku. Okrem iného sa zaujímal o jej názor na obvinenie, že nebola schopná správne oceniť menové deriváty. Banka sa najprv odmietla vyjadriť s ohľadom na prebiehajúci spor. Šéf banky Igor Vida napokon potvrdil žaloby troch spoločností, ktoré si za derivátové obchody spred štyroch rokov nárokujú dovedna sto miliónov eur. „Nie sme si vedomí žiadneho pochybenia, všetko sme realizovali v súlade s pravidlami, o čom máme záznamy,“ hovorí I. Vida. Neobáva sa preto rozhodnutia sporov v neprospech banky. No dodal, že v súlade so štandardnými postupmi si firma vytvára na ne rezervy.
Na mimosúdnom vyrovnaní sa podľa jeho slov obe strany nedohodli. Skúpy na slovo bol aj protihráč J. Šofranko, ktorého talianske médiá prirovnali k americkému podvodníkovi Madoffovi. „V súčasnosti je spor riešený žalobou. Počas jeho priebehu s k nemu nebudem vyjadrovať,“ znela strohá odpoveď Košičana.
Zaujímavé otázniky
Bližšie detaily o pozadí káuz týkajúcich sa bánk a finančných špekulantov budú známe zrejme až zo súdnych pojednávaní. Počas nich budú musieť obe strany odkryť karty. Jedno eso sa už objavilo, keď v čase podávania žalôb prišlo k zaujímavej zápletke.
Podľa informácií TRENDU získali žalujúci spojenca v podobe skupiny združenej okolo bratislavského právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára: záujmy košických firiem má reprezentovať v Londýne registrovaná spoločnosť Lavington Consultants Ltd. Tá sa na jar stala polovičným majiteľom FinTeamu a Epixu. Z. Kollár priamo neodpovedal, či anglická firma patrí do jeho skupiny a či jej vstup do oboch košických firiem súvisí so spormi s bankami. Jeho asistentka Katarína Součková v maile uviedla, že k zaslaným otázkam sa nebudú vyjadrovať.
Okrem sledovania, ako sa bude Košičanom dariť s novým partnerom, budú tiež zaujímavé dokazovania týkajúce sa samotných sporných výpočtov. Firmy trvajú na tom, že banky nevedeli správne zrátať hodnotu menových derivátov. Napriek tomu, že centrálna banka potvrdila, že výpočty bánk sú správne. Žalobcovia tvrdia, že majú posudok dvoch ďalších finančných inštitúcií, ktoré im dávajú za pravdu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že banky prekročený debet od klientov nevymáhali. NBS otázky týkajúce sa preverovania postupu finančných inštitúcií odbila. Podľa hovorkyne Jany Kováčovej banky nie sú povinné o sporoch, ktoré vedú, informovať NBS. TREND pritom disponuje dôkazmi o tom, že centrálna banka sa kauze venovala.
Preto budú zaujímavé aj judikáty, ktoré roz-hodnú o tom, do akej miery sú banky povinné poskytovať klientom detailné záznamy týkajúce sa vzájomných kontraktov. Košické firmy v sťažnostiach adresovaných bankám a NBS upozorňovali, že ich protistrany porušujú pravidlá týkajúce sa preukazovania odbornej starostlivosti. Nápravu ani dohodu nevyrokovali, preto budú musieť ortieľ nad vinníkom zbabraných finančných špekulácií rozlúsknuť súdy.
