Slovenský výrobca autobusov Slovbus N.M. definitívne skončil s ich výrobou. Posledné dva kusy vyprodukoval ešte minulý rok. Firme sa nepodarilo presadiť na trhu podobne ako v minulosti viacerým jej domácim konkurentom. Podľa ľudí z brandže slovbusy doplatili na nízku sériovosť výroby, čo následne zvyšovalo kusové ceny. Za celú históriu Slovbusu sa vyrobilo okolo 70 strojov.
„Firma v tejto oblasti už nepodniká,“ potvrdil TRENDu konateľ Robert Trnka a dodal, že k ostatnému sa vyjadrovať nebude. Projekt slovenského autobusu Slovbus pritom už raz skončil. Pôvodná firma Slov Bus skrachovala ešte koncom deväťdesiatych rokov. Následne ale výrobu medzimestských autobusov prebrala firma Slovbus N.M., ktorá výrobu okolo roku 2003 presťahovala z Nového Mesta nad Váhom do prenajatých priestorov v Detve.
Na strednom Slovensku sa rozvíjala najmä výroba diaľkového autobusu s podvozkom švédskeho Volva. Firma s týmto typom prešla aj homologizáciou a predávala tieto autobusy domácim dopravcom SAD Trnava a SAD Zvolen. Predchodca Slov Bus predal zopár kusov slovenských autobusov do Čiech, Ruska či Kazachstanu.
V najlepších časoch v Slovbuse pracovalo do osemdesiat ľudí, postupne sa však počty objednávok od domácich SAD znížili až na nulu. Pritom v Detve zostala už iba montáž – skelety sa dodávateľsky vyrábali vo Zvolene, plasty zasa v Nitre.
V autobusovom biznise sa slovbusom pripisovala kvalita podvozku a celkom atraktívny dizajn. Spoločnosť ale obchodne nedokázala motivovať domácich nákupcov k tejto značke tak, ako to vedia importéri tradičných značiek ako Irisbus, SOR či Mercedes. Dôsledkom malého objemu výroby bolo, že Slovbus prakticky nedokázal ponúknuť nižšiu cenu oproti veľkým značkám.
Slovbus je ďalší slovenský výrobca autobusov, ktorý neuspel. Predminulý rok skončil v konkurze výrobca novoplanov – S.A.O. Lučenec. Za bývalého režimu robili v lučeneckých Československých autobusových opravovniach (ČSAO) na podvozku karosy špeciálne nadstavby. Od roku 1973 ich vyprodukovali vyše tisícky. Išlo najmä o prepravníky a autobusy na sťahovanie, prepravu koní, pojazdné bufety alebo letiskové autobusy. Po rozpade republiky začala spoločnosť v roku 1995, už pod hlavičkou S.A.O., výrobu vlastných mestských a prímestských autobusov pod značkou novoplan. V najlepších rokoch tam pracovalo 700 ľudí.
Novoplany ale nemali na slovenskom trhu úspech. V posledných rokoch vyrábali v Lučenci najmä konštrukcie pre nového levočského výrobcu autobusov Troliga bus, ktorému predalo S.A.O. aj polovicu licencie na výrobu autobusov. Tie najprv dokončovali v Levoči pod značkou Novoplan a Pre-os, od 2009 už len pod značkou Troliga bus. S.A.O. vyvinulo aj vlastný podvozok, čo doteraz žiaden slovenský výrobca autobusov nenapodobnil.
Ako prvý zo slovenských projektov autobusov skrachoval koncom deväťdesiatych rokov zvolenský Granus, ktorý spolu s poľským Autosanom vyrábal Liaz Zvolen. Firma dodala do stovky medzimestských autobusov do SAD-iek vo Zvolene, Banskej Bystrici či Nitre, pár sa ich nájde aj na českých cestách. Celý projekt bol v podstate kópiou poľského Autosanu, ktorý slovenskému Liazu dodával karosérie. Slováci vyrábali nápravy, motory zabezpečoval rakúsky Steyer.
Zatiaľ stále fungujúcim výrobcom autobusov je Troliga bus, ktorý má homologizovaný okrem medzimestského aj mestský autobus. Najnovšie úspešne otestoval doubledecker, ktorý bude jazdiť v Poprade. Väčšinu výroby z Levoče kupuje pre SAD Poprad sám konateľ Marián Troliga, ktorý je spolumajiteľom spomínanej SAD. Troliga busy jazdia aj v Humennom, Prešove či v Žiline.
Ilustračné foto na titulke - Ivan Fleischer
