Zahraniční investori boli ochotní zaplatiť za slovenský podiel u magentového operátora len 750 miliónov eur, teda spodnú hranicu cenového rozpätia. Vláda očakávala viac. Dlhodobo sa v súvislosti s výnosom z predaja spomínala až jedna miliarda. Slovensko peniaze zrejme použije na odkúpenie Slovenských elektrární.

Slovensko zvažovalo od začiatku dva spôsoby, ako sa zbaviť svojho 49-percentného podielu. A to buď priamym predajom, pričom predkupné právo má väčšinový vlastník Deutsche Telekom, alebo úpisom na burze (IPO). Keďže na priamom predaji sa s Nemcami vláda sprvu nedohodla, spustila prípravy na emisiu. Od začiatku sa spomínala kombinácia veľkej londýnskej burzy a domácej Bratislavy.

Vláda mala na štvrtkovom rokovaní odsúhlasiť predaj akcií za jednotkovú cenu 17,70 eura za akciu. Nakoniec sa však rozhodla inak. Podľa ministra P. Kažimíra dostala ráno výhodnejšiu ponuku od „strategického investora“. O akú sumu ide a kto ju ponúkol, už neprezradil. Dohoda je podľa neho záležitosťou pár dní a peniaze by mohlo Slovensko získať do niekoľkých týždňov.

Záhadným investorom je s najväčšou pravdepodobnosťou vlastník druhého podielu Deutsche Telekom. Má predkupné právo a navyše na rozdiel od ďalších potenciálnych vlastníkov dokáže ovplyvniť dividendovú politiku Slovak Telekomu. Aj preto je zrejme ochotný zaplatiť viac ako ostatní investori.

Cenu ovplyvnil Deutsche Telekom

„Takýto výsledok je test, ako keď sa pozriete do zrkadla,“ komentoval cenu 750 miliónov eur, stanovenú investormi v Londýne, P. Kažimír. Na jej výšku majú podľa neho vplyv kapitálová štruktúra aj dividendová politika operátora. „Oba tieto vplyvy sú mimo vplyvu vlády SR a vyplývajú, bohužiaľ, zo spôsobu privatizácie,“ dodal minister odvolávajúc sa na pôvodnú privatizáciu za vlády Mikuláša Dzurindu.

Jedným z dôvodov, prečo sa chce štát zbaviť svojho podielu, je, že väčšinový vlastník obmedzoval vyplácanie dividend. Ešte pred samotným úpisom sa vláda s Deutsche Telekom v memoradne dohodla, že v budúcnosti bude na dividendách vyplatených 50 až 80 percent zisku slovenského operátora. Vplyvom na dividendovú politiku tak Deutsche Telekom ovplyvnil aj cenu štátneho podielu.

Zdvojený šéf rezortov financií a hospodárstva zdôrazňuje, že privatizácia cez burzu je najtransparentnejší spôsob predaja štátneho majetku. Cenu podľa neho vygenerovali podmienky na svetovom trhu. To, že strategický investor ponúkol viac, rozhodlo o zastavení IPO. „Viac je viac,“ vysvetlil.

2 500 ľudí dostane peniaze späť

Okrem získania prostriedkov bolo cieľom IPO oživiť domáci kapitálový trh. Ten je v agónii od čias kupónovej privatizácie a následného vytesňovania drobných akcionárov Dôvodom sú nielen chýbajúce tituly, ale aj strach investorov.

Hovorí o tom aj koncepcia na oživenie kapitálového trhu, ktorú vláda schválila v apríli minulého roka. „Významný pozitívny impulz (aj psychologický v prelomení nedôvery v kapitálový trh) pre emitentov cenných papierov a likviditu trhu by jednoznačne malo byť uvedenie aspoň časti spoločností v majetku štátu na kapitálový trh.“

Významným impulzom mal byť práve podiel v Slovak Telekome. Približne 2 500 ľudí, ktorí podstúpili predajnú procedúru na pobočkách Slovenskej sporiteľne, síce dostane späť celú zaplatenú sumu, no aj tak sa môžu cítiť oklamaní. P. Kažimír má pravdu, ak argumentuje, že také sú pravidlá hry a predávajúci sa môže do posledného okamihu rozhodnúť, či predá. No zrejme len málo neprofesionálnych klientov si toto riziko naozaj uvedomovalo.

Slovenská sporiteľňa už blokované finančné prostriedky uvoľnila. „Ľudia si ich môžu vyberať zo svojich účtov prostredníctvom bankomatov alebo osobne vo všetkých pobočkách,“ vysvetľuje hovorkyňa Marta Cesnaková. „Otvorenie, vedenie a následne aj zrušenie účtu, na ktorý vložili peniaze, je bez poplatku. Záujemcom o kúpu akcií ST tak nevzniknú žiadne výdavky.“

Provízie nezverejnili

Náklady na nezrealizované IPO však majú zapojené finančné inštitúcie. Medzinárodné banky Citigroup a J.P. Morgan boli v úlohe globálnych koordinátorov a spoločných bookrunnerov. Erste Group s dcérou Slovenskou sporiteľňou a Wood & Co. vystupovali v pozícii spoločných vedúcich manažérov.

„Zmluvné podmienky medzi syndikátom bánk a FNM ošetrujú aj takéto prípady. K detailom sa však nebudeme bližšie vyjadrovať, nakoľko sú predmetom obchodného tajomstva,“ uviedla M. Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne. 

Samotnú zmluvu s bankami síce Fond národného majetku zverejnil, ale chýba príloha so sadzobníkom (Fee Letter). Práve naň sa zmluva odvoláva v prípade provízií a ďalších plnení.

Pavel Nechala, advokát dlhodobo spolupracujúci s Transparency International Slovensko, hovorí, že aby bol „Fee Letter záväzný aj pre FNM, musí byť odsúhlasený. „Inými slovami, ide o dvojstranný, respektíve viacstranný zmluvný vzťah.“

Ako dodáva, FNM ako povinná osoba zverejňuje zmluvy podľa infozákona: „Stretávame sa s praxou, že sú premiestňované časti zmlúv do príloh a tým spôsobom sa vyhli povinnosti zverejňovať informácie o zmluvných podmienkach v plnom rozsahu.“

P. Nechala nepozná dôvody nezverejnenia „Fee Letter“, preto iba hypoteticky dodáva: „ Ak by išlo o argumentáciu, že ide o prílohu, ktorá sa nezverejňuje, potom nie sú naplnené zákonné predpoklady.“ Zverejňovať sa nemusia napríklad technické prílohy, výkresy, projektové dokumentácie, ale aj spôsob výpočtu jednotkových cien. No spôsob výpočtu jednotkových cien nemožno zamieňať s výškou poplatku. 

Bankám až 2,2 percenta z výnosu

Ministerstvo hospodárstva sľúbilo odpovedať na otázky TREND.sk ohľadne nákladov na poradcu, roadshow a ďalšie propagačné aktivity až v pondelok.

Podľa informácií, ktoré FNM zverejnilo v júli 2014, malo Slovensko v prípade úspešného IPO zaplatiť bankám 2,2 percenta z výnosu, čo je v prípade dnes oznámených 750 miliónov eur až 16,5 milióna eur.

Pri priamom predaji Deutsche Telekomu by odmena pre banky bola 1,5 percenta a pri predaji inému – tretiemu subjektu by to bolo rovné percento. Spoluvlastník Deutsche Telekom ohraničil svoje náklady v zmluve o porozumení na maximálne 1,25 milióna eur. 

Keďže banky v tomto prípade služby dodali a IPO bolo z hľadiska záujmu investorov úspešné, nie je jasné, či Slovensko nebude musieť zaplatiť celú dohodnutú sumu.

Jej výšku treba vnímať aj v kontexte navyše získaných peňazí. Ak by Slovensko získalo na burze 750 miliónov eur a priamym predajom 850 miliónov, oplatí sa to aj napriek takzvaným utopeným nákladom vo výške 16,5 milióna eur. 

Dôležitou otázkou tak je, či súčasná ponuka, o ktorej zatiaľ nechcel P. Kažimír hovoriť, je vyššia, ako pôvodná suma, ktorú ponúkal Deutsche Telekom. Ak nie, plánované a následne zrušené IPO nielenže mohlo otriasť dôverou malých slovenských investorov, ale tiež mohlo zbytočne zaťažiť štátny rozpočet.