Ďalším z úspešných manažérov, ktorí vystúpia na konferencii TOP manažment 2018, je aj Peter Stračár. Ten si v zahraničí vybudoval celú svoju kariéru. Po vyštudovaní výpočtovej techniky a umelej inteligencie na košickej Technickej univerzite začínal vo Viedni a Prahe prácou pre východoeurópsku divíziu IBM.
Zdroj: TREND.sk
Neskôr, skoro dve desaťročia, pracoval pre koncern Hilti zameraný na stavebné stroje a vŕtačky. Z Hongkongu viedol jeho ázijsko-pacifický biznis.
Už pol dekády však pracuje pre americký koncern GE, ktorý je známejší aj pod starším názvom General Electric. Od začiatku tohto roku vedie jeho európsky biznis, a tak spomedzi slovenských manažérov riadi celosvetovo vôbec najväčšiu firmu. GE Europe totiž zamestnáva na starom kontinente vyše 90-tisíc ľudí a má obrat presahujúci dvadsať miliárd dolárov.
Čo sú najpodstatnejšie veci, ktorých sa držíte pri svojej manažérskej práci, aby ste dokázali zverenú firmu posúvať neustále dopredu?
Biznis je tímový šport. Úspech v biznise je vždy o súhre viacerých ľudí. Vo väčších firmách každé úspešné rozhodnutie býva výsledkom tímovej práce. Nestačí iba zhora prijať nejakú stratégiu, ale následne toto rozhodnutie cez kolegov dostať do vnútorného života firmy.
Schopnosť vtiahnuť tím do rozhodovania je kľúčom, ako ľudí správne motivovať. A tiež ako v nich zvýšiť pocit zodpovednosti za želaný výsledok. Keď ľudia prácu považujú za svoju vlastnú vec, tak pracujú s chuťou a o to lepšie. Ani mňa niečo nebaví ak mi to niekto iba nakáže. Tímovosť je pre úspech v biznise absolútne zásadná vec.
Peter Stračár Zdroj: Archív Petra Stračára
Čo je podľa vás to najpodstatnejšie, ak sa chcú na globálnom trhu presadiť aj slovenské firmy? Doteraz sa to totiž podarilo iba niektorým.
V prvom rade musí byť firma úspešná na svojom domácom trhu. Ak niekto nie je lídrom doma, ťažko sa presadí na nových trhoch. Kľúčová je aj schopnosť modifikovať výrobok či službu na špecifiká iných krajín.
Ale zase sa musím vrátiť k ľuďom vo firme. Jedna vec je rásť doma, no na medzinárodné trhy treba mať ľudí, ktorí sa vedia a chcú presadiť aj v širšom globálnom biznise. Na medzinárodný úspech si hlavne menšie krajiny ako je Slovensko musia aj presne povedať, v čom vlastne vedia byť dobré.
Treba sa zamerať hlavne na to, v čom krajina už má dobré kompetencie, a to potom dotiahnuť k dokonalosti. Fakt, že Slovensko je členom EÚ s jednotným otvoreným trhom, môže slovenským firmám v globálnom raste veľmi pomôcť. Preto pochybujem, či sú pre strednú Európu vhodné tie čoraz častejšie hlasy, ktoré spochybňujú výhody členstva v únii.
Nedostatok kvalitných ľudí dnes slovenské firmy pociťujú ako jeden zo svojich najväčších problémov. Ako riešite tento problém v GE Europe?
Toto je dnes veľká téma všade. Svetová ekonomika sa asi pomaly približuje k vrcholu hospodárskeho cyklu a tým je aj dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile vysoký. Osobitne cítiť nedostatok ľudí v priemyselne silných krajinách ako je aj Slovensko, Česko či Maďarsko.
Tento stav je však zároveň príležitosťou pre firmy s dobrým brandom i povesťou. Lebo pre tie môže byť väčší záujem pracovníkov práve veľkou konkurenčnou výhodou. Všetci sme na jednom a tom istom trhu a rozdiel je len v tom, ako kto zaobchádza s jeho výzvami.
Nedostatok kvalitných pracovníkov je témou nielen pre firmy, ale aj školstvo. Otázka je, či školstvo vie reagovať nielen na dnešný, ale aj budúci vývoj na pracovnom trhu, lebo potrebné profesie sa rýchlo menia.
Peter Stračár Zdroj: Archív Petra Stračára
GE je americkým koncernom, no až tretina jeho nových inovačných patentov v súčasnosti vychádza z jeho európskej divízie. A to ste dokonca s vývojom veľmi aktívni aj u bezprostredných susedov Slovenska. V Česku vyvíjate letecké motory a v Poľsku i Maďarsku zasa zdravotnícku techniku. Čo by mala robiť Slovensko, ak chce prilákať viac svetového vývoja a zdynamizovať aj svoj vlastný vývoj?
Európa je pre GE po USA nielen druhým najvýznamnejším trhom, ale aj silnou základňou pre vývoj a inovácie. A čo by malo pre prilákanie svetového vývoja robiť Slovensko? Musí sa ukázať tým, v čom môže byť naozaj atraktívne. Slovensko ešte stále má na vývoj vzdelanú a kvalitnú pracovnú silu.
Naďalej sa treba integrovať do štruktúr EÚ, lebo pevné členstvo v únii dáva investorom právnu istotu. A znova platí aj to, že s vývojom sa treba zamerať iba na tie najlepšie zvládnuté odbory. Menšia krajina nemôže robiť všetko. Svoje obmedzené zdroje musí nasmerovať na prioritné oblasti.
Veľmi by slovenskému vývoju pomohlo aj užšie prepojenie univerzít s biznisom. Nielen Slovensko, ale v podstate celá Európa v tomto čiastočne zaostávajú za USA. V Európe je asi historicky zažité slabšie prepojenie univerzít s firmami.
Meradlom skutočného úspechu inovácií je iba ich praktické uplatnenie na trhu. Na to by tunajšia akademická pôda rozhodne nemala zabúdať. Lepší sú od Európanov Američania aj v tom, ako si do svojej ekonomiky vedia sťahovať najlepších ľudí z celého sveta.
Ak Slovensko dokáže byť atraktívne aj pre mozgy z nám blízkeho sveta, má vyhrané.
