Slováci vraj nevedia robiť dobrú zmrzlinu. Biznis stojí na zahraničných podnikateľoch

Pochádza z talianskeho mesta Reggio di Calabria, zo zmrzlinárskej rodiny. Giuseppe Sapone je už treťou generáciou remeselných zmrzlinárov. Na Laurinskej ulici v Bratislave si pred piatimi rokmi otvoril podnik s názvom I nonni. V preklade to znamená starí rodičia.

Výrobe zmrzliny ste sa učili od starých rodičov? Preto ten názov?

Áno. Babka, dedko aj otec boli zmrzlinári. Pozeral som sa, ako pracujú a neskôr som aj pomáhal.

Aj vaši súrodenci?

Mám bratov, tí sú šéfkuchári. V gastre ostali, ale v trochu inej oblasti.

Prečo ste prišli do Bratislavy? Rozumiem, že vaši príbuzní tu nežijú.

Nie, všetci sú v Taliansku. Prišiel som za priateľkou, bola Slovenka. Najprv som začal pracovať ako šéfkuchár v jednej bratislavskej reštaurácii (dnes už neexistujúcej, pozn. redakcie). Bolo to pred deviatimi rokmi. Po pár rokoch som sa rozhodol začať s vlastným biznisom.

Je ťažké urobiť takéto rozhodutie na Slovensku?

Veľmi.

„Pistáciová zmrzlina si na seba nikdy nezarobí. Jedine keby stála trojnásobok“

Čo všetko to pre cudzinca znamená?

Všetko je tu iné. Iní ľudia, iný spôsob fungovania v oblasti gastra, iná byrokracia. Prvé dva roky bolo pre mňa všetko veľmi komplikované, nevedel som jazyk. Málokto so mnou komunikoval po anglicky. Začiatky boli pomalé.

Podarilo sa vám otvoriť si podnik na lukratívnej adrese.

Boli sme na to dvaja. Vedeli sme, že chceme ísť do Starého mesta, pretože sme boli presvedčení, že tu nie sú dostatočne dobré zmrzlinárne.

No, boli tu všetky tie, ktoré sú v centre aj dnes.

Áno. Pre mňa nie sú konkurenciou.