Najväčšia letecká spoločnosť v histórii Slovenska SkyEurope Airlines sa definitívne poberá do histórie. Koncom augusta hodil uterák do ringu reštrukturalizačný správca Jozef Griščík. V posledný deň v mesiaci zastavil jej prevádzku. Projekt na ozdravenie vysoko zadlženej spoločnosti nevyšiel. Minulý týždeň došiel do podateľne Krajského súdu v Bratislave návrh na konkurz.
SkyEurope Airlines sklamala mnoho cestujúcich. Neujasnená stratégia pri linkách, problém nájsť špičkový manažment, extrémna viera hlavného akcionára k manažérom, ceny palív, globálne problémy brandže, hospodárska kríza. Dôvodov je viac. Isté je, že za chyby, ktoré na svojej ceste SkyEurope urobila, zaplatila existenciou.
Lákadlo na burze
Napriek tomu, že sa na zakladateľov spoločnosti Christiana Mandla a Alaina Skowroneka, ktorí chceli vybudovať na Slovensku silnú nízkonákladovú leteckú spoločnosť, mnoho ľudí pozeralo s nedôverou, k cieľu boli blízko. „Myslím si, že firma bola dobre naštartovaná,“ je aj po rokoch presvedčený Ch. Mandl. Do flotily dostali postupne šestnásť Boeingov 737 a previezli vyše štrnásť miliónov cestujúcich. Sľub, že naučia Slovákov lietať, splnili.
O svojej vízii sa im podarilo presvedčiť nielen cestujúcich či firmy, ktoré im pomohli prefinancovať lietadlá. Titulom najrýchlejšie rastúce aerolínie zlákali v septembri roku 2005, keď firma vstupovala cez IPO na viedenskú burzu, aj menších akcionárov. Spoločnosť vydala desať miliónov akcií po šiestich eurách. Akcionári rátali s tým, že budovanie nového biznisu chce čas. A bolo jasné, že na vyplácanie dividend dlho čas nebude.
No straty firmy boli dlhodobé a vysoké. Ceny akcií SkyEurope Holdingu, rakúskej materskej spoločnosti aerolínií, rýchlo padali. V júli 2006 už bola jedna len za 1,42 eura. V tom roku získal najväčší podiel vo firme nákupom veľkého balíka akcií po 1,75 eura rizikový fond York Global Finance II. Kontrolou tretinového balíka sa stal hlavným hráčom v spoločnosti. O prebratie firmy s približne päťsto zamestnancami mala vtedy záujem aj silná nízkonákladová spoločnosť Air Berlin.
Šampanské nad hrobom
Vo februári 2007 sa dohody o jej vstupe do SkyEurope finalizovali. Postupná fúzia Air Berlin, FlyNiki a SkyEurope mala utvoriť najsilnejšieho stredoeurópskeho nízkonákladového hráča. Vyjednávaní sa zúčastňoval aj Niki Lauda, ktorý sa okolo firmy začal krútiť už v roku 2003.
Air Berlin mal kúpiť akcie od najväčšieho akcionára. Núkal približne päť eur za jednu. Pre York Global Finance II. by to bol tristopercentný zárobok. Manažéri, ktorí boli v aerolíniách blízko najväčšiemu akcionárovi, však York presviedčali, aby nepredával. Vraj majú potenciál vytiahnuť cenu na desať eur za akciu. Pre Air Berlin bola suma výrazne nadhodnotená a z Bratislavy odišli.
„V ten deň strieľalo v kancelárii šéfa Jasona Bittera šampanské,“ hovorí TRENDU jeden zo zamestnancov, ktorý si neželá byť menovaný. Práve J. Bitter sa stal skoro po tejto zmarenej šanci generálnym riaditeľom. „Obchod padol pre ich aroganciu,“ tvrdil pre rakúsky Kurier N. Lauda.
Akcie leteli k zemi. Jedinú šesťeurovú špičku zaznamenali práve na jar roku 2007, keď sa o ne zaujímala Air Berlin. Akcie SkyEurope nakupoval investičný bankár Rony Pecik. Pre koho, to nebolo jasné. Robil investičného bankára pre N. Laudu i Rusa Olega Deripasku. No s približne desiatimi percentami nemal na chod firmy vážny vplyv.
V polovici minulého roka už za akcie firmy nebolo možné dostať ani celé euro. Vo februári tohto roka padli na trinásť centov za kus.
Neustrážená firma
V SkyEurope Airlines bol akýsi tichý prevrat ešte v polovici roka 2007. Tesne po tom, ako sa Mandlov manažment rozhodol, že namiesto permanentného rastu treba firmu stabilizovať a ukázať konečne zisk. Od apríla do septembra 2007 ho firma skutočne vykázala. V tom čase na najvyššom poste nahradil Ch. Mandla práve J. Bitter, ktorý mal podporu Yorku. V auguste 2007 sa ešte nevedelo, akú prevádzku bude mať firma v zimnom letovom poriadku. Nové vedenie nechcelo počuť ani o redukcii lietadiel – tak, aby sa posunuli dodávky ďalších dohodnutých boeingov do firmy. Bolo isté, že York ich finančne podrží. Prvá pôžička desať miliónov eur prišla už na jeseň 2007.
V spoločnosti sa začali striedať poradenské firmy. Konzultanti bez zodpovednosti navrhovali krátke trasy s vysokými frekvenciami. Ako napríklad Praha – Bratislava či Ostrava – Praha. Stratégia sa menila rýchlo a často. Ch. Mandl si myslí, že chaotické pridávanie a okresávanie liniek bol vážny problém spoločnosti. N. Lauda, ktorý do firmy videl, nemal o jej manažovaní veľkú mienku. „Nemajú predstavu o leteckom biznise a radšej nechajú firmu skrachovať, ako by si pripustili chyby,“ povedal.
Akcionári nedokázali ustrážiť hospodárenie v spoločnosti. Iba málokto si bude môcť overiť, čo všetko sa platilo firemnými kreditkami alebo prečo si jej šéf platil privátne lietadlo na rovnakých trasách a v rovnaké dni, ako lietal stroj SkyEurope. J. Bitter dal krátko pred jej kolapsom, v júli, výpoveď a odišiel.
Kopa jóboviek
Pohľad do čísiel firmy hovorí, že situácia sa začala extrémne komplikovať minulý rok. Kým ešte v roku 2007 kupovala letecký benzín za necelých 66 dolárov za barel, vo finančnom roku 2008 vykázala referenčnú cenu 106 dolárov. Nákup leteckého benzínu tvoril po necelej štvrtine v roku 2007, o rok neskôr rovných 34 percent prevádzkových nákladov SkyEurope. Úlohu v tom zohrala aj permanentne napnutá likvidita na účtoch, ktorá firme neumožnila zafixovať cenu nakupovaného paliva na prijateľnejších hodnotách pomocou finančných nástrojov.
Spoločnosť už začínala bojovať o život. Konečné výsledky finančného roku 2008, ktorý sa skončil vlani 30. septembra, zverejnila po odkladoch až začiatkom leta tohto roku. Teda v čase, keď bola v hre reštrukturalizácia. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo správu o konci lietania SkyEurope nasledovala informácia o žalobe zo strany rakúskeho úradu pre dozor nad finančným trhom Finanzmarktaufsicht. Koncom minulého týždňa o tom napísal rakúsky denník Kurier, ktorý tlmočil názor dohľadu o vážnych nedostatkoch v informovaní akcionárov a veriteľov.
Fakt je, že výsledky posledného ukončeného účtovného obdobia vyzerali viac než pesimisticky. Najvážnejšie ukazovateľ dostupnej hotovosti a jej ekvivalentov, ktorý na konci septembra klesol za rok z 11 miliónov na 1,341 milióna eur. Optimizmus nevlievala ani naakumulovaná strata 189 miliónov eur. V ostatnej ročnej správe sa spoločnosť venovala aj udalostiam po uzávierkovom dni. V podnikovej praxi ide obvykle o spomenutie náhodnej udalosti začiatkom nového účtovného obdobia. Vo vlaňajšej správe SkyEurope ich bolo trinásť. Prevažne jóboviek. Odchod spracovateľa kartových platieb, zrušenie lízingov na lietadlá i objednávky na ďalšie, ťažké debaty o záchranných pôžičkách od akcionárov aj zvonku, sankcia banky za neskorú platbu.
Škrty nezabrali
Firma v správe priznala, že nie najlepšia kondícia jej bankových účtov uberá istotu budúcnosti jej podnikania, na čo upozornili aj audítori. Prišla séria drastických úsporných opatrení. Už v správe sa uvádza, že na zimu 2008/2009 rozhodli o zúžení prevádzky o štvrtinu. Napokon ubrali každý tretí let. Straty sa podarilo o niečo znížiť.
J. Bitter poskytol v polovici apríla českým Hospodářským novinám rozhovor, v ktorom sa pokúsil naznačiť mierny zvrat v poklese výkonnosti firmy. Pripustil, že v zime bola v situácii, keď jej podnikanie strácalo zmysel. To v podnikovej ekonómii značí stav, keď prilievanie nového kapitálu nezastavuje úpadok, ale zvyšuje stratu. No jar v šéfovi SkyEurope vzbudila optimizmus.
V priebežnej finančnej správe vyjadril zjari manažment firmy očakávanie, že prevádzkové príjmy a s tým súvisiaci prílev cash-flow by sa mal v priebehu roku 2009 zlepšovať. Finančne mal byť základom pokles cien leteckého paliva a rast tržieb zo zabehaných liniek po zrušení tých nevýkonných.
Ako ukazujú čísla, lietanie a preprava cestujúcich stratili schopnosť držať aerolinky pri finančnom živote. To dokázali iba finančné injekcie, najmä od akcionárov. Koncom júla sa firma pochválila, že predtým ani nie 10-percentný akcionár Focus Capital Investments by mohol posilniť účasť. Cez spriaznenú Focus Equity mal do firmy priniesť nových 16,5 milióna eur. Spolu s tým ohlásila firma tiež dohodu o získaní päť miliónov eur v podobe preklenovacieho úveru od anglicko-waleskej firmy s indickým pozadím ChainBox Technology. Veľký balík peňazí neprišiel. Mal dôjsť až po definitívnom schválení reštrukturalizácie. Sumy zo sľúbenej preklenovacej pôžičky chodili veľmi ťažko. Celý prisľúbený balík ChainBox neposlal. Mal zrejme obavy, že sa dostane pod kontrolu reštrukturalizačného správcu, ktorý ho bude mať pod palcom.
Zdroj: graf
Foto na titulke - Miro Nôta
